Tomáš Baran: Ako som v jediný deň stra­til úplne všetko, čo som v Gol­dee vybu­do­val

Ľudovít Nastišin / 31. máj 2015 / Tools a produktivita

Som snílek zo srdca Európy a toto je príbeh o tom, ako som sa hnal za svojími snami a o tom, ako bol jeden z týchto snov zni­čený. Gol­dee bol pro­jekt, ku ktorému som sa dostal na základe svojho det­stva. Ako 9-ročný som si v hlave a na papieri navrho­val inte­li­gen­tné vynálezy. Jedným z nich bol výsávač, ktorý by uro­bil všetku prácu za mňa, ďalšími boli bicy­kel vyrábajúci pop­corn alebo dom, ktorý by sa o mňa kom­plente posta­ral. Všetko to boli moje det­ské fantázie, no nevzdal som sa ich a ako môj život ply­nul, bol som k ním stále bliž­šie.

Kedže som vedel, že si môj sen bude určite vyžadovať umelú inte­li­gen­ciu (UI), prihlásil som sa na uni­ver­zitu s technickým zameraním a získal titul v UI odbore. V posled­nom ročníku som bol pri­pa­vený začať pra­co­vať na mojom vlast­nom pro­jekte. A tak som v roku 2011, s pomo­cou môjho kon­zul­tanta na uni­ver­zite uskutočnil pries­kum o tých najinteligentnejších domoch sveta. Šokovalo ma, že aj napriek kope zaujímavých technológií tam bola veľká prázdna diera v osvet­lení. A tak sa začala cesta Gol­dee…

Začal som bez skúseností, bez peňazí a bez kon­tak­tov. Čo som však mal bola vášeň pre môj sen, ktorý sa mal stať skutočnosťou. Našiel som niekoľkých ľudí, ktorí zdieľali mojú vášeň a tak sme spolu začali pra­co­vať na Gol­dee. Moji rodičia nám poskytli ich starý byt, v kto­rom som ako malý chla­pec vyras­tal a navrho­val moje „smart“ zaria­de­nia. Trávili sme tam všetok čas – pra­co­vali, spali, rozprávali a trávili svoj voľný čas medzi tými istými štyrmi ste­nami viac ako rok. Mali sme šťastie a získali sme angel inves­tora, ktorý si náš nápad zami­lo­val. Začiatky boli náročné ale rov­nako boli vzrušujúce.

V roku 2013 sme navrho­vali náš prvý pro­dukt – Gol­dee aplikáciu, čo si vyžiadalo množstvo pív, prechádzok, debát a prebdených nocí. Bola to tvrdá práca, ale bola to zábava. Ukázalo sa, že ľuďom sa Gol­dee app páčila rov­nako ako nám, čo bolo naozaj uspokojujúce. Presťahovali sme sa do skutočnej kancelárie, začali sme pra­co­vať na novom smart sve­tel­nom ovládači a pri­pra­vo­vali našu cro­wd­fun­din­govú kam­paň. Dokázali sme to, čo sme si sta­no­vili – získať 100k za 25 dní na to, aby sme mali trhový dôkaz pre VC inves­to­rov.

Veril som v náš sen do úplne posledného dňa, aj keď nám postupne dochádzali peniaze. Museli sme na niečo prísť, nejaký spôsob ako zachrániť spoločnosť a tak bol som nútený pre­pus­tiť polo­vicu tímu, len aby som predĺžil naše fun­go­va­nie. Avšak táto krutá situácia plynúca z nedos­tatku finan­cií ovplyv­nila morálku tímu a ľudia začali byť emocionálni a vystre­so­vaní. Nie­ktorí nedokázali akcep­to­vať fakt, že práve oni museli odísť a iní ostávajú. Stres a skla­ma­nie z prepúšťania eska­lo­valo až do naozaj nepríjemnej situácie, kedy začali nie­ktorí členovia tímu mani­pu­lo­vať ostatných klam­stvami, utočením a následným hacknutím nášho ser­veru a šírením lží do médií… Zo dňa na deň som sa stal zlyhaním národného roz­meru. Zma­ni­pu­lo­vaný príbeh o konci Gol­dee sa stal virálom. Bol to najčítanejší článok na najväčšom slo­ven­skom eko­no­mic­kom médiu, obja­vil sa v celonárodných správach a veľa ľudí o mne začalo hovo­riť ako o odpade, aj keď nikto z verej­nosti nepoz­nal skutočný príbeh.

Zvládnuť túto situáciu bolo náročné, o to viac bez finan­cií na pod­poru nášho pro­jektu a s emočnými výbuchmi niektorých členov tímu. Museli sme dať všetky naše peniaze do vývoja, pretože sme od našej úspešnej kam­pane nikdy nepo­chy­bo­vali, že by sme nezískali ďalšie peniaze. Boli sme len niekoľko mesia­cov od spus­te­nia pro­duk­cie. Napriek tom, že sme boli tak blízko, nemohli sme sa pohnúť vpred, nakoľko sme nezískali žiadnu novú investíciu. Po všetký devastačných uda­los­tiach som bol nútený pri­znať si, že Gol­dee končí. Vôbec to nebolo ľahké. Bola to dlhá a vzrušujúca cesta, počas kto­rej som zažil vznik Gol­dee, jeho prvé úspechy a bolo neuveriteľne smutné poze­rať sa, ako to všetko umiera a to takým bolstivým spôsobom.

Keď sa na to spätne pozriem, verím, že ma táto skúsenosť naučila veľa o biz­nise a o ľuďoch. Jeden z mojich men­to­rov mi po tom všetkom pove­dal: „Práve si vyrástol o desať rokov za jeden mesiac – pro­fesne aj osobne.“ Vo všetkom tom zhone som musel uro­biť krok späť čo mi umožnilo pozrieť sa na to s odstu­pom. Dostal som mnoho lek­cií (tou najťažšou for­mou), avšak stále som opti­mista a mám nádej. Stále som snílek. Táto skúsenosť nezme­nila moju osob­nosť, vyfor­mo­vala však môj cha­rak­ter a vďaka nej som naozaj dospel. Teraz mám možnosť uro­biť pohľad späť a vidieť, čo som spra­vil dobre a čo nie. Z úplne novej perspektívy. Naučil som sa tak veľa a chcem sa o tom pode­liť s vami. Mojim cieľom je zme­niť zlú skúsenosť na niečo užitočné pre ostatných.

Zdroj: tomasbaran.com 

Pridať komentár (0)