V tomto aero­dy­na­mic­kom tuneli dokáže STU otes­to­vať aj tie naj­vyš­šie bra­ti­slav­ské budovy

Jakub Jablonický / 22. november 2016 / Tech a inovácie

STU otvo­rila nové labo­ra­tó­riá, v kto­rých bude skú­mať bez­peč­nosť a kva­litu budov.

V nových labo­ra­tó­riách v rámci Uni­ver­zit­ného vedec­kého parku Science City Bra­ti­slava tes­tujú vedci zo Sta­veb­nej fakulty STU výš­kové budovy ako Pano­rama, Twin City, či pri­pra­vo­vané mra­ko­drapy Zahy Hadid. STU totiž dokáže na svo­jej 3D tla­čiarni vytvo­riť modely a otes­to­vať všetko od vplyvu dažďa a vetra až po hluk a tlak. Mož­nosti kom­plex­ného tes­to­va­nia zna­me­najú, že deve­lo­peri už nebudú svoje budovy musieť tes­to­vať v zahra­ničí.

Vo veter­nom meste ako je Bra­ti­slava sa zíde najmä uni­kátny aero­dy­na­mický tunel, v kto­rom sú modely budov pod­ro­bené nápo­rom vetra.

aerodynamicky_tunel_1

Nové labo­ra­tó­ria vznikli pre­dov­šet­kým v rámci pro­jektu Uni­ver­zit­ného vedec­kého parku. Po dlh­šom čase išlo o zásad­nej­šiu inves­tí­ciu do vyso­kých škôl a skva­lit­ne­nie pro­stre­dia pre vzde­lá­va­nie a vedu,” hovorí rektor STU Robert Red­ham­mer.

V Slo­ven­skom vyso­kom škols­tve sú podľa neho ale nevy­hnutné aj ďal­šie kroky. Vysoké školy by sa mali roz­de­liť podľa posla­nia. Nestačí totiž iba roz­voj vše­obec­ného aka­de­mic­kého vzde­lá­va­nia. Zamest­ná­va­te­lia totiž chcú špe­cia­lis­tov.

mk__4486__1280x853_

Oso­bitne by sme podľa Red­ham­mera mali hod­no­tiť a finan­co­vať malú sku­pinu uni­ver­zít s inten­zív­nym výsku­mom. Tento krok by mal viesť ku zasta­ve­niu, alebo aspoň spo­ma­le­niu odlivu kva­lit­ných mla­dých ľudí do zahra­ni­čia.

Na výskum­ných uni­ver­zi­tách by sa kon­cen­tro­vali vedecké tímy z celej kra­jiny a tieto by s pra­xou spo­lu­pra­co­vali pre­dov­šet­kým na poli ino­vá­cií.“

stu_modely

Zaobe­ráme sa sta­veb­nou fyzi­kou a jej apli­ká­ciou na kon­štrukčné detaily budov. Našou úlo­hou je zabez­pe­čiť zdravé a poho­dové vnú­torné pro­stre­die, aby sa ľudia cítili v budo­vách prí­jemne a bez­pečne. A to pri mini­ma­li­zá­cii ener­ge­tic­kých náro­kov vo fáze výstavby i pou­ží­va­nia budovy, v súlade s trendmi udr­ža­teľ­nej archi­tek­túry,“ vysvet­ľuje Boris Bie­lek, vedúci Katedry kon­štruk­cií pozem­ných sta­vieb Sta­veb­nej fakulty STU.

Budovy nám podľa neho musia posky­to­vať tepelnú pohodu, kva­litné pri­ro­dzené osvet­le­nie a hlu­kový kom­fort. Mate­riály musia mať potrebnú život­nosť a budova musí byť rie­šená tak, aby sa zame­dzilo vzniku a šíre­niu požia­rov. Okrem vplyvu vetra vedia vedci v špe­ciál­nych komo­rách otes­to­vať aj vplyv dažďa, či tlaku.

20161116_150026

Bra­ti­slava sa čoraz viac zahus­ťuje a deve­lo­peri sa svoje budovy sna­žia rie­šiť stále viac výš­kovo. No bra­ti­slav­ského Man­hat­tanu sa asi nedoč­káme.

Maxi­málna výška mra­ko­dra­pov v Bra­ti­slave je asi 32 až 33 pod­laží. A nie je to kvôli prí­liš sil­nému vetru, ale kvôli nále­to­vému kužeľu Bra­ti­slav­ského letiska.

No inves­tí­cie do výskumu sú určite vítané a tes­to­va­nie výš­ko­vých budov sa v ras­tú­cej Bra­ti­slave určite zíde.

zdroj foto­gra­fií: stuba.sk, zdroj titul­nej foto­gra­fie: Zaha Hadid archi­tects / stuba.sk

Pridať komentár (0)