TOP 6 európ­skych star­tu­po­vých miest a prečo medzi ne Bra­ti­slava nepatrí

Alexandra Dulaková / 5. január 2016 / Business

Európ­ska scéna tech­niky a pod­ni­ka­nia je síce v porov­naní s tou spoza Antlan­tic­kého oce­ána malá, no zato ponúka diverzné pod­ne­bie, v kto­rom sa star­tupy mie­šajú so sta­rým aj moder­ným ume­ním, vplyv­nou his­tó­riou, či rôz­nymi men­ta­li­tami, a táto zmes ju robí neza­me­ni­teľ­nou. Na čele reb­ríčku sa spra­vidla umiest­ňujú kra­jiny, ktoré nevá­hajú svojmu tech­nic­kému poten­ciálu podať štedrú pomocnú ruku a to je v skratke aj dôvo­dom toho, prečo sa Bra­ti­slava na prvých prieč­kach neumiest­nila.

Reb­rí­ček bral okrem pod­ni­ka­teľ­ského pod­ne­bia a pod­pory štátu do úvahy aj poli­tické, eko­no­mické a kul­túrne črty, ktoré bývajú pre domá­cich aj pri­chod­lých star­tu­pis­tov roz­ho­du­júce.

Ber­lín (3,5 mili­óna oby­va­te­ľov)

Odha­duje sa, že star­tupy tohto sta­ro­no­vého mesta, v kto­rom sa zdr­žujú tech­no­lo­gické mozgy ako aj ume­lecké kapa­city, do roku 2020 vytvo­ria až 100 000 pra­cov­ných miest. Pochá­dza odtiaľ naprí­klad SoundC­loud, Zalando, Food­panda, či Wooga a cel­kovo je v meste momen­tálne 848 aktív­nych star­tu­pov, pri­čom sa o ich napre­do­va­nie stará vyše 5 000 angel inves­to­rov. Hlavné mesto Nemecka sa do veľ­kej miery ešte stále for­muje ako moderný celok a byť toho súčas­ťou je preto veľmi lákavá prí­le­ži­tosť. Ber­lín je iný ako ostatné európ­ske hlavné mestá, pre­tože trpel nie­len voj­no­vou his­tó­riou a násled­ným zbom­bar­do­va­ním, ale aj dlho­do­bým roz­de­le­ním, ktoré na rôz­nych úze­miach kul­ti­vo­valo roz­dielne a ťažko zlú­či­teľné svety.

berlin

Dnešný Ber­lín je preto moderný, rýchlo napre­du­júci a záro­veň má nut­ka­nie zameš­kané roky čo naj­rých­lej­šie dohnať, o čo sa snaží už od začiatku 90. rokov. Ako hlava sil­nej a boha­tej európ­skej kra­jiny si rôzne star­tup-friendly smer­nice, daňové úľavy či granty pre pod­ni­ka­te­lov môže dovo­liť a preto ich aj vo veľ­kom vytvára. O kul­túrne napl­ne­nie a rôz­no­rodé podu­ja­tia v ňom tak­tiež nie je núdza, čo je veľké plus a nevy­hnut­nosť, ak majú ľudia v meste nie­len pre­bý­vať, ale sa v ňom aj zabá­vať a cítiť prí­jemne. 

Buda­pešť (1,7 mili­óna oby­va­te­ľov)

Vrámci východ­nej Európy je Buda­pešť v oblasti star­tu­pov a tech­no­ló­gií jedno z naj­rých­lej­šie napre­du­jú­cej­ších miest. Napriek dáv­nej­ším Orbá­no­vým výplo­dom o dani za inter­net sa nič podobné nere­a­li­zo­valo a okrem vyso­kej tech­nic­kej vyspe­losti a výni­močne rých­leho netu má väč­šina popu­lá­cie Buda­pešti aj veľmi slušné základy vo vzde­laní. Dodnes stihla byť rodis­kom úspeš­ného Prezi, ako aj Ustream, či Log­MeIn a momen­tálne v nej ope­ruje 168 star­tu­pov a tak­mer 5 000 angel inves­to­rov. Nie­len samotné Maďar­sko, ale aj Európ­ska únia ponúka zau­jí­mavé inves­tor­ské prog­ramy pre ino­va­tívne star­tupy. Samotné mesto je pri­tom tiež his­to­ricky aj kul­túrne zau­jí­mavé a pre západný svet sa zara­ďuje medzi tie, ktoré najm­lad­šia gene­rá­cia obja­vila len pomerne nedávno – preto toľko novo­náj­de­ného nad­še­nia pre niečo, čo nám bolo známe už celú več­nosť. Buda­pešť naviac svoju uhor­skú aj socia­lis­tickú his­tó­riu kom­bi­nuje chytro a láka na ňu nemálo nad­šen­cov zo širo­kého (nie­len) európ­skeho oko­lia. 

budapest1

Lon­dýn (8,3 mili­óna oby­va­te­ľov)

Toto mesto a jeho pre­dur­če­nie na medzi­ná­rodnú rele­van­ciu snáď ani netreba veľmi roz­pit­vá­vať. Bohatá his­tó­ria obchodu a vývoja na pop­red­nej sve­to­vej úrovni neus­tále praje vyso­kej kon­cen­trá­cii glo­bál­nych kapa­cít, ktoré sa v rámci mesta zdr­žia­vajú a aktívne tvo­ria. Momen­tálne má Lon­dýn 4 112 star­tu­pov a vyše 7 000 angel inves­to­rov, čím výrazne domi­nuje všet­kým ostat­ným spo­me­nu­tým mes­tám. Anglická vláda už na tento účel inves­to­vala viac než 50 mili­ó­nov libier a neus­tále v súboji o európ­sky trón bojuje s nemec­kým Ber­lí­nom. Okrem star­tu­pov má Lon­dýn aj naj­viac cowor­kin­go­vých pries­to­rov, inku­bá­to­rov, akce­le­rá­to­rov, či žia­da­te­ľov o patent. Na dru­hej strane je vo vyso­kej kon­cen­trá­cii schop­ných tímov a poten­ciál­nych pro­jek­tov ťaž­šie pre­ra­ziť, alebo nejako výrazne star­tu­povú scénu ovplyv­niť. Na lon­dýn­skom star­tu­po­vom trhu sa novému pro­jektu možno ľah­šie fun­guje, ale aj ľah­šie stráca. Naviac, ten, komu nevo­ňajú pre­ľud­nené sve­tové met­ro­poly a všetko, čo k nim patrí, sa do tohto mesta neza­mi­luje.

london

Bar­ce­lona (1,6 mili­óna oby­va­te­ľov)

Kata­lán­ske hlavné mesto, záro­veň naj­nav­šte­vo­va­nej­šie mesto Špa­niel­ska, spolu so sever­nými oblas­ťami výrazne napo­máha špa­niel­skej eko­no­mike, ktorá sa po kríze ešte stále cel­kom nepo­sta­vila na nohy. Bar­ce­lona nad Mad­ri­dom z úplne netech­nic­kých dôvo­dov vyhráva vďaka moru, zelen­šiemu a vlh­šiemu pod­ne­biu, v kto­rom bývajú men­šie horú­čavy, a ktoré je záro­veň v zime tep­lej­šie než hlavné mesto. Čo sa týka star­tu­pov, toto mesto dodnes vypro­du­ko­valo Omnid­rone, Social & Bey­ond, či Cat­choon a momen­tálne ich v sebe živí 404. Angel inves­to­rov sa v ňom nachá­dza tak­mer 5 000. Oproti chlad­nej­ším a sever­nej­ším mes­tám ako Tal­linn, či Lon­dýn sú výhody živej a archi­tek­to­nicky obdi­vu­hod­nej Bar­ce­lony úplne jasné. Komu nejde len o neko­nečné maka­nie v kan­ce­lá­rii, ale aj o južan­skú zábavu a neko­nečný nočný párty život, zakotví rad­šej než kde­koľ­vek inde práve v Bar­ce­lone. 

barca

Amster­dam (780 000 oby­va­te­ľov)

Podobne ako Ber­lín, Amster­dam vďaka svo­jej boha­tej kul­túr­nej stránke a vše­stran­nej moder­nosti a vyspe­losti láka mla­dých ľudí z celého sveta. Oproti ostat­ným európ­skym met­ro­po­lám je tro­chu komor­nejší a geo­gra­fic­kou polo­hou cel­kom špe­ci­fický. Momen­tálne je teda holand­ská met­ro­pola hod­no­tená ako najk­re­a­tív­nej­šie glo­bálne mesto s pod­ni­ka­tel­skou výkon­nos­ťou o šesť per­cent vyš­šou než je európ­sky prie­mer. Z Amster­damu pochá­dzajú naprí­klad star­tupy Human, The Clock­room, či Ace & Tate. Cel­kovo sa v Amster­dame kon­cen­truje 400 star­tu­pov a tak­mer 5 000 angel inves­to­rov. 

amsterdam-5

Tal­linn (400 000 oby­va­te­ľov)

Estón­sko je vrámci východ­nej Európy prie­kop­ní­kom v pozi­tív­nom zmysle slova. V bal­tic­kom pod­nebí, ktoré je zau­jí­mavé samé o sebe, vybu­do­val od pádu želez­nej opony v malých pries­to­roch moderné a ino­va­tívne mesto na sve­to­vej úrovni, kde je naj­viac star­tu­pov na hlavu v celej Európe. To je pri cel­ko­vej popu­lá­cii 1,3 mili­óna ľudí kon­krétne 151 star­tu­pov a 4 600 angel inves­to­rov. Tieto kon­činy si začal širší svet vší­mať a obja­vo­vať len nedávno, no za ten krátky čas stihla malá kra­jina naozaj zapô­so­biť. A zjavne sa jej v tom aj naďa­lej bude len dariť. Nuž, môžeme si brať prí­klad.

tallinn_city_life_by_pajunen-d5s01x3

Prečo v zozname nie je Bra­ti­slava?

Bra­ti­slava a Slo­ven­sko cel­kovo sa síce vše­možne snaží naše nedos­tatky v pod­ni­ka­tel­skom pro­stredí čo naj­viac mini­ma­li­zo­vať, napriek tomu ale zaos­tá­vame. To, čo robíme, nestačí. Nachá­dzame sa v blud­nom kruhu, v kto­rom nemáme dlho­dobá vízia zo strany štátu, ani zo strany domá­cich, či zahra­nič­ných inves­to­rov, keďže im naše pro­stre­die nepríde dosť atrak­tívne. Z toho dôvodu sa u nás netvorí toľko kva­lit­ných star­tu­pov (alebo star­tu­pov vôbec), aby sme doká­zali zahra­nič­nej scéne významne kon­ku­ro­vať, čo opäť len pris­pieva k nedos­ta­toč­nému záujmu o naše pro­stre­die a k nedos­ta­točne vyho­vu­jú­cim pod­mien­kam pre roz­voj. Ďal­ším dôvo­dom je aj to, že nám chýba naozaj kva­litný digi­tálny park alebo cen­trum ino­vá­cií, ktorý by ľudí zo zahra­ni­čia pri­tia­hol a vryl sa im do pamäte. Preto keď v zahra­ničí v spo­ji­tosti so star­tupmi spo­me­nieme Slo­ven­sko alebo Bra­ti­slavu, veľa ľudí sa nevie chy­tiť a auto­ma­ticky vyme­nú­va­vať naše úspešné pro­jekty. A nie je to z nedos­tatku záujmu.

Bratislava,_Staré_Mesto,_Hrad,_pohled_na_Nový_most

zdroj: tech.co

Pridať komentár (0)