Toto je 7 naj­hor­ších digi­tál­nych úto­kov v his­tó­rii, ktoré polo­žili inter­net na kolená

Michal Sorkovský / 12. november 2016 / Tech a inovácie

Pri­ná­šame pre­hľad digi­tál­nych úto­kov, ktoré si jed­no­du­cho treba pamä­tať. Je jedno, či išlo o jed­no­duchší, ktorý sa šíril nedo­pat­re­ním alebo o kom­pli­ko­vaný, ktorý infi­ko­val nespo­četné množ­stvo počí­ta­čov, každý z týchto víru­sov či čer­vov má svoje miesto v his­tó­rii.

S his­tó­riou inter­netu a počí­ta­čov ako takých sú pevne pre­ple­tené aj veľké “online expló­zie”, ktoré doká­zali v digi­tál­nom svete spô­so­biť doslova chaos. V minu­losti boli škody o to väč­šie, keďže ľudia nepo­va­žo­vali za potrebné svoje počí­tače chrá­niť a pre hac­ke­rov tak bolo oveľa jed­no­duch­šie napá­chať škody. Tu je TOP 7 víru­sov či čer­vov, ktoré si roz­hodne treba pamä­tať:

1. The Mor­ris

V roku 1988 vytvo­ril uni­ver­zitný štu­dent Robert Mor­ris červa, ktorý infi­ko­val až 10% z cel­ko­vého počtu počí­ta­čov, ktoré boli vtedy pri­po­jené k inter­netu (v tej dobe sa bavíme o čísle okolo 60 000). Červ sa stal okam­žite obrov­skou hroz­bou pre každý počí­tač, ktorý bol pri­po­jený k sieti. The Mor­ris svoju obeť vždy spo­ma­lil až do takého štá­dia, že sa počí­tač vypol a nebol schopný fun­go­vať ďalej. Zau­jí­ma­vos­ťou pri­tom je, že sa Robert Mor­ris neskôr stal pro­fe­so­rom na MIT a dodnes pri­pra­vuje do života nádej­ných ino­vá­to­rov a vizi­oná­rov.

RobertMorris

foto: limn.it

2. The Con­cept 

Vírus, ktorý sa v roku 1995 omy­lom dostal na CD dodá­vané Mic­rosf­tom, bol prvým víru­som v his­tó­rií, ktorý napá­dal doku­menty prog­ramu Mic­ro­soft Word. The Con­cept sa neskôr práve vďaka tomu stal naj­roz­ší­re­nej­ším víru­som, aký kedy exis­to­val. Šíril sa pri­tom cel­kom jed­no­du­cho — pro­stred­níc­tvom doku­men­tov, ktoré si ľudia posie­lali cez mail. Mic­ro­soft ho teda v pod­state dostal do celého sveta. 

3. CIH 

Čer­no­byl­ský vírus, známy aj ako CIH, sa od roku 1998 spúšťa kaž­do­ročne presne 26. apríla a pri­po­mína tak výro­čie desi­vej kata­strofy. Ako dokáže CIH odrov­nať počí­tač? Kom­pletne ho para­ly­zuje a zvnútra ho spraví úplne nepou­ži­teľ­ným. Presne ako po výbu­chu. Autor vírusu, Chen Ing Hau, ktorý bol pre svoj výtvor zadr­žaný polí­ciou v Tai­wane, je dnes CEO v star­tupe 8tory. Pra­cuje teda na tom, aby bol inter­net prí­jem­nej­ším mies­tom, a to aj napriek faktu, že jeho CIH v minu­losti infi­ko­val až 60 mili­ó­nov počí­ta­čov. 

4. Anna Kour­ni­kova

Červ, ktorý sa tvá­ril ako nevinná foto­gra­fia teni­so­vej hráčky, bol vytvo­rený šia­le­ným obdi­vo­va­te­ľom Kour­ni­ko­vo­vej, Holan­ďa­nom Janom de Witom. Škod­livý prog­ram sa šíril pro­stred­níc­tvom emai­lov ako prí­loha, text mailu pri­tom znel: “Hi: Check This!”. Po otvo­rení sa červ pro­stred­níc­tvom mai­lo­vého prog­ramu Mic­ro­soft Out­look odo­slal do všet­kých mai­lo­vých schrá­nok, ktoré v ňom našiel. Vlna týchto mai­lov dokonca na istý čas para­ly­zo­vala mai­lové ser­very po celom svete. De Wit sa nako­niec sám pri­znal polí­cii a ospra­vedl­nil sa za svoj čin, za čo bol odsú­dený iba k výkonu verej­nop­ros­peš­ných prác.

anna-kournikova-corbis

foto: techrepublic.com

5. ILO­VE­YOU

V roku 2000 inter­net ovládla láska. Nie však doslova, správa ILO­VE­YOU, ktorá prišla enorm­nému množ­stvu ľudí, totiž nebola vyjad­re­ním obdivu, ale nebez­peč­ným víru­som. Táto správa sa po infi­ko­vaní sama rozo­slala všet­kým kon­tak­tom, ktoré našla v počí­tači, čím sa doká­zala veľmi rýchlo šíriť. Cel­kovo spô­so­bil útok ILO­VE­YOU škody za pri­bližne 15 miliárd dolá­rov.

Zau­jí­ma­vos­ťou tiež je, že sa tento vírus v počí­ta­čoch doká­zal sám repli­ko­vať a svoje kópie skrý­vať na rôzne miesta na disku, pop­rí­pade sa pri­dať do regis­tra. Išlo o jeden z prvých media­li­zo­va­ných víru­sov, ktorý, aj vďaka pozor­nosti médií, doká­zal spô­so­biť chaos. Fun­go­val pri­tom na abso­lútne jed­no­du­chom social engi­ne­e­ringu — kto by nech­cel dostať vyzna­nie lásky od taj­ného obdi­vo­va­teľa?

6. Mydoom

Počí­ta­čový červ, ktorý vzni­kol v roku 2004 a úto­čil na ope­račný sys­tém Mic­ro­soft Win­dows. Stal sa naj­rých­lej­šie šíria­cim sa mai­lo­vým čer­vom v his­tó­rii, pri­čom doká­zal spô­so­biť škody, ktoré sa vyšpl­hali až na pri­bližne 38 miliárd dolá­rov. Mydoom sa medzi ľudí roz­ší­ril až do takej miery, že sa nachá­dzal v kaž­dom 12. e-maily — stal sa teda obrov­skou hroz­bou tak­mer pre kaž­dého, kto mal prí­stup k inter­netu.

Šíril sa pro­stred­níc­tvom správy v znení: “andy; I’m just doing my job, not­hing pers­so­nal, sorry,” ktorá u mno­hých vyvo­lala pocit, že bol autor Mydoom za vytvo­re­nie červa pla­tený. Meno autora pri­tom zostáva stále neznáme, no via­cero teórií bez­peč­nost­ných firiem ho pre­pája s rus­kými hac­kermi.

3dedb20df49410cd76f2a481827f7ab9

foto: appleneau.com

7. Sobig

Sobig bol červ, ktorý infi­ko­val mili­óny počí­ta­čov po celom svete. Pri­chá­dzal vo via­ce­rých varian­tách (od A až po F), no sku­točne obrov­ské prob­lémy sa poda­rilo spô­so­biť až posled­nému útoku — Sobig.F. Pri ňom boli škody porov­na­teľne vysoké ako pri Mydoom a Mic­ro­soft dokonca vypí­sal odmenu 250 tisíc dolá­rov za infor­má­cie vedúce k dosti­hnu­tiu autora.

Išlo teda o sku­točne tvrdý orie­šok, s kto­rým si neve­deli dať rady ani naj­lepší odbor­níci. Sobig.F sa obja­vo­val v mai­lo­vej schránke pou­ží­va­teľa ako nová správa s pred­me­tom, ktorý v člo­veku vzbu­dzo­val záu­jem mail otvo­riť. Samotný text správy odka­zo­val na nevinne pôso­biacu prí­lohu, po kto­rej otvo­rení sa počí­tač infi­ko­val. Dote­raz nie je jasné, aká bola pod­stata posled­ného červa, no pre­došlé varianty úto­čili tak, že do počí­tača nain­šta­lo­vali soft­vér Win­Gate (reálny pro­dukt), ktorý im poslú­žil ako back­door, aby mohli ľudom posie­lať nevy­žia­danú poštu. 

3

foto:techwikasta.com

Dnes, keď žijeme v dobe, kedy je všetko online, je hrozba zo strany víru­sov o to nebez­peč­nej­šia. Zoberme si naprí­klad takú hru Poké­mon Go — skús si tip­núť, aké množ­stvo hac­ke­rov a akými spô­sobmi sa už roz­hodlo zne­užiť šia­len­stvo, ktoré túto hru spre­vá­dza. Presne tak — obrov­ské. A tu pri­chá­dza rad na kom­plexnú digi­tálnu ochranu, alebo ak chceš — anti­vi­ráky.

maxresdefault

foto: youtube.com

Tie dnes zabra­ňujú tomu, aby sa podobné ničivé digi­tálne útoky opa­ko­vali aj teraz. Naprí­klad slo­ven­ský ESET pra­vi­delne nahla­suje a rieši nové a nové útoky, čím chráni mili­óny pou­ží­va­te­ľov po celom svete. Napo­sledy takto obja­vil prvý locksc­reen v Google Play, ktorý sa chcel pri­ži­viť na mánii okolo Poké­mon Go. Škod­livá apli­ká­cia Poke­mon Go Ulti­mate sa sna­žila zís­kať stia­hnu­tia od ľudí z kra­jín, v kto­rých obľú­bená hra ešte nebola sprí­stup­nená. Okam­žite po spus­tení tejto apli­ká­cie škod­livý kód zablo­kuje obra­zovku mobilu či tab­letu a núti pou­ží­va­teľa k reštartu sys­tému. Po ňom v tichosti beží na pozadí a kliká na online porno reklamu.

Keď sa ju pou­ží­va­teľ pokúsi spus­tiť, apli­ká­cia zamrzne, čím zablo­kuje moni­tor a pri­núti obeť reštar­to­vať zaria­de­nie vybra­tím baté­rie,“ vysvet­ľuje Lukáš Šte­fanko, ana­ly­tik zo slo­ven­ského ESETu, kto­rému sa poda­rilo iden­ti­fi­ko­vať škod­livú apli­ká­ciu v Google Play sna­žiacu sa zne­užiť vlnu popu­la­rity Poké­mon Go. Pri množ­stve víru­sov, ktoré sú dnes online, môžeme teda pove­dať, že možno len vďaka spo­loč­nos­tiam ako ESET a ľudom ako Lukáš , nemá náš zoznam zatiaľ číslo 10.

ESET_PokemonGoUltimate_PI.

foto:eset.com

zdroj: wiki, zdroj titul­nej foto­gra­fie: indie­wire

Pridať komentár (0)