Toto nie je biz­nis blog

Naďa Stránská / 29. júl 2015 / Tools a produktivita

Ale nevy­lu­ču­jem, že v ňom nenáj­dete inšpi­rá­ciu na pod­ni­ka­teľ­ský pro­jekt. Takže čo to potom je?

Cho­dím po svete a po našom meste s otvo­re­nými očami a často mávam “aha” momenty. Také to zasta­ve­nie a zamys­le­nie sa, že “toto by mohlo byť inak”. A žilo by sa nám tu lep­šie.

Ces­tou tro­lej­bu­som do práce

Ľudia na zastávke nastú­pia, dvere zazvo­nia a zatvo­ria sa (v tomto poradí, pokiaľ vodič nie je cho­le­rik, pokiaľ áno, najprv zazvo­nia dvere, do toho ľudia nastu­pujú a súčasne sa dvere zatvá­rajú). Zau­jí­mal by ma časový pre­po­čet, o koľko by sa pre­dĺžila prie­merná dĺžka jazdy, keby vodič počkal ešte pár sekúnd, kým si ľudia, ktorí práve nastú­pili, sadnú.

Špe­ciálne hovo­rím o star­ších ľuďoch, ktorí majú prob­lém balan­co­vať na sedadlo popri roz­bie­ha­jú­com sa tro­lej­buse (tí čo cho­dia tro­lej­bu­som vedia, aké má ich elek­tro­mo­tor zrých­le­nie:) V Auck­lande, New Yorku a sta­vím sa, že sj v mno­hých ďal­ších veľ­kých či men­ších mes­tách úplne bežná prax. Dokonca sa so šofé­rom zdra­via (aj cudzinci). Nám nie­koľ­ko­krát vodič auto­busu pora­dil cestu a nemal prob­lém zastať mimo zastávku, “aby sme to s batohmi nemali ďaleko”. A cho­dili načas.

Chinatown_manhattan_2009

Vizu­álne (zne)tvorenie pries­toru

Vedome sa sústre­dím na to, aby som auto­ma­ticky nečí­tala reklamné slo­gany na vša­dep­rí­tom­ných bil­bo­ar­doch a reklam­ných nosi­čoch. Napriek tomu sa každý deň sa pri­stih­nem, že nejaký čítam! To množ­stvo je abso­rudné. Alar­mu­júcu situ­áciu v Bra­ti­slave užv roku 2008 opí­sala vo svo­jom blogu Zora Pau­lí­ni­ová. Mám pocit, že odvtedy sa veľa nezme­nilo. Našťas­tie aj samospráva to vníma ako prob­lém a kom­pe­tentní pod­ni­kajú nápravné opat­re­nia. Rie­še­nie a inšpi­rá­cie zo zahra­ni­čia pri­niesla aj Zelená hliadka. Tak dúfajme, že komer­cia už čoskoro uvoľní pries­tor archi­tek­túre, zeleni a ľuďom v meste.
Mimo­cho­dom číňa­nia sa neve­dia “len tak začí­tať” do textu. Ich jazyk vyža­duje ich plnú sústre­de­nosť, aby pocho­pili jeho význam. (ale s rekla­mami sú na tom podobne ako my)

Prí­ručka pre pou­ží­va­te­ľov eska­lá­tora

Toto je ako starý dobrý vtip. Mys­lím, že k inter­pre­tá­cii posta­čia obrázky.

eskalator 1

Na žen­skú tema­tiku

Všetky ženy vieme, aké sme spo­lo­čen­ské, komu­ni­ka­tívne, trpez­livé a vtipné. Najmä počas svo­jich dní. Mys­lím si, že naša spo­loč­nosť by vyho­vela sama sebe, keby vyho­vela men­štru­ujú­cim ženám a bolo by vše­obecne akcep­to­va­teľné, že žena má v tieto dni voľno od práce či domá­cich povin­ností. Ide o pár dní v mesiaci, ktoré by potom s rados­ťou a lás­kou dobehla v práci aj doma. Ukážme rešpekt našim ženám tak ako to po stá­ro­čia robili naši pred­ko­via a doprajme im kľud. Ich vďaku a nado­bud­nutú silu pocí­time všetci.

eskalator 2

Kre­dit za voľ­no­ča­sové akti­vity

Ako môžu firmy pomôcť svo­jim zamest­nan­com žiť zdravo (a zvy­šo­vať tak ich efek­ti­vitu v práci) a súčasne pod­po­riť zdra­vie našej pla­néty? Firmy často nevi­dia, čo robia ich zamest­nanci vo voľ­nom čase (chvala Bohu:). Avšak keby ich vedeli moti­vo­vať v tom, aby svoj mimop­ra­covný čas trá­vili zmys­lu­plne a s ohľa­dom na životné pro­stre­die, mohli by sme ako spo­loč­nosť dosiah­nuť výrazný prog­res. Myš­lienka, ktorá mi skr­sla v hlave počas toho, ako som plá­vala v bio bazéne.

Ak by ma môj zamest­ná­va­teľ neja­kým spô­so­bom za takúto akti­vitu odme­nil, pote­šilo by ma to. A prav­de­po­dobne by som cho­dila čas­tej­šie. Akti­vity môžu byť rôzne – nákup v lokál­nych (bio)potravinách, účasť na komu­nit­ných pro­jek­toch, písa­nie blogu, aktívne špor­to­va­nie, ven­če­nie psov z útulku, ume­lecký works­hop, pre­čí­ta­nie knihy, účasť v debat­nej súťaži, semi­nár osob­ného roz­voja atď. Takisto bene­fity môžu byť rôzne, finančné aj nefi­načné – zľavy v envi­rof­riendly obchodoch/kaviarňach, voľno z práce na vzdelávacie/komunitné podu­ja­tia, pou­kaz na nákup kníh, roz­ho­vor vo firem­nom blogu, či kon­co­ročná odmena vzhľa­dom na naz­bie­rané akti­vity.

eskalator 3

Vraj všetky debaty skon­čia pri feká­liách

Obá­vam sa, že tam skončí aj môj dnešný blog. Je mi úprimne ľúto zakaž­dým, keď stla­čím spla­cho­vací gom­bík a pomys­lím si na to, že som práve pou­žila 1-5lit­rov pit­nej vody na daný účel. Ak toto je vizitka našej spo­loč­nosti, potom sme ešte stále bar­bari. Rie­še­nia pri­tom exis­tujú a sú eko­no­micky výhodné a rela­tívne nená­ročné na kon­štruk­ciu – napr. zber daž­ďo­vej vody či recyk­lá­cia vody z domác­nosti. Dúfam, že to bude úplne bežný prvok archi­tek­túry 21. sto­ro­čia.

zdroj:connect-network.com

Pridať komentár (0)