Tvá­riš sa, že si dôle­žitý? Jediné, čo tým doka­zu­ješ je, že nie si

Ľubica Mervová / 4. august 2016 / Tools a produktivita

Ľudia, ktorí sa tvá­ria dôle­žito si väč­ši­nou potre­bujú per­ma­nen­tne hlad­kať ego a sami sebe doka­zo­vať, že za niečo stoja. A väč­ši­nou to nie sú tí vyrov­naní a úspešní.

Syn­dróm slo­ven­ského pod­ni­ka­teľa

Nie­ktorí ľudia sú o 20 leve­lov dôle­ži­tejší ihneď, ako si zalo­žia s.r.o. alebo živ­nosť. Nevadí, že do troch mesia­cov skra­chujú, lebo o tom nič neve­dia, nemajú žiadny plán, službu či pro­dukt, ktorý by bol pre­dajný. Naho­dia oblek a odbijú vás vetou: “Ja som pod­ni­ka­teľ, nemám čas.” Možno aj kvôli tomuto sprá­va­niu nie­kto­rých jed­not­liv­cov u nás ešte stále pre­vláda akási aver­zia voči pod­ni­ka­te­ľom a toto slovo je často vní­mané tak­mer ako nadávka.

Businessman using mobile phone, laughing on bus

foto: blickamabend.com

Nastú­piš v obleku s kuf­rí­kom do mhd a vyba­vu­ješ nahlas veľmi dôle­žitý biz­nis hovor. Tak, aby ťa počul aj šofér vpredu,hoci si nastú­pil do posled­ných dverí a jediné, čo si o tebe bude oko­lie mys­lieť je, že si otravný a úbohý.

Nezá­leží koľko máš peňazí, koľko ľudí poznáš a čo všetko si v živote dosia­hol, keď sa k čaš­níčke v pod­niku kam ideš na večeru sprá­vaš ako k posled­nej han­dre. Zažila som pána mili­onára, ktorý poni­žo­val veľmi milú a ústre­tovú čaš­níčku, ktorá bola natoľko pro­fe­si­onálna, že sa ním nedala roz­ho­diť. Jeho dôle­ži­tosť však roz­hodne v mojich a asi ani v jej očiach nestúpla.

5915912323_c6839d3fb1_b

foto: paretolaw.com

Šaty robia člo­veka

Nezá­leží aký drahý máš oblek či hodinky, keď sa k “oby­čaj­ným” ľuďom sprá­vaš lacno. Aro­gantný prí­stup a hlad­ka­nie vlast­ného ega si neza­slúži pozor­nosť. Ak si nie­kto oble­čie mikinu a rifle, stále môže mať dvoj­ná­sobne vyš­šie IQ než ty a môže mať za sebou oveľa viac úspe­chov. Napo­kon, ani Steve Jobs neno­sil oblek a kra­vatu.

Samoz­rejme, nie­len muži sa tvá­ria dôle­žito, rov­nako to platí aj pre ženy. Slo­ven­ským feno­mé­nom sú dámy, ktoré naho­dia legíny a čín­ske fej­kové kabelky, zapá­lia si slimku a pijúc latéčko z nich srší aura dôle­ži­tosti.

Nara-World-Blogger-Mariano-Di-Vaio-MDV-style-dicembre-2012-3-1024x682

foto: naracamicie.com

Ja ti robím službu

Toto fun­guje v dvoch rovi­nách – v rovine dôle­ži­tého zákaz­níka a v rovine dôle­ži­tého posky­to­va­teľa služby. Prvé bolo spo­me­nuté už vyš­šie. Ide o to, keď prí­deš do obchodu, reštau­rá­cie, ku kader­níčke, do fitka alebo kam­koľ­vek a tvá­riš sa že náku­pom za 2 eurá alebo 3 cen­to­vým trin­gel­tom robíš ľuďom obrov­skú službu. Pre­da­vačke v obchode je abso­lútne jedno kto si a čo naku­pu­ješ a čaš­níčku tie tri centy tiež nespa­sia. Budeš pôso­biť skôr smiešne.

Druhá rovina je, keď si na strane posky­to­va­teľa služby, sedíš na úrade, na dve­rách máš bc. pred menom a zdr­bá­vaš kaž­dého do radu. Si strašne dôle­žitý, lebo sch­va­ľu­ješ pro­jekty ľuďom, ktorí sa na roz­diel od teba sna­žia niečo dosiah­nuť. Všetci občas mávame zlé dni, ale ak niečo pre­dá­vaš a si neochotný, per­ma­nen­tne naštvaný a tvá­riš sa, že ťa každý jeden zákaz­ník obťa­žuje, tak jediné, čo dosiah­neš, je krach.

Ak si zamest­na­nec, tak vyha­dzov. Nie každý má job snov, ale vždy sa všetko zvláda ľah­šie s úsme­vom a ak si prí­jemný k oko­liu, aj oko­lie bude prí­jemné k tebe a môžeš mať kraj­šie dni.

158262878_6e7fb7_zpsc40342d3

foto: sledujufilmy.cz

Pri­ži­vo­va­nie sa na úspe­chu ostat­ných

Kamoška mojej kamošky pozná ses­ter­nicu Andrei Vere­šo­vej z dru­hého kolena. Máš ma teraz rad­šej? Zúfalé výkriky udu­pa­ného ega často volajú po obdive pro­stred­níc­tvom úspe­chu iných ľudí. Keď nemáš svoj život, svoje skú­se­nosti, ale všetko vieš, lebo poznáš ľudí, ktorí poznajú ľudí a počul si, ako to všetko fun­guje.

Reálne vyrov­na­ných ľudí nebude zau­jí­mať ani to, že poznáš Vere­šovú priamo a že si s ňou spo­lu­pra­co­val. Úspech sa meria tvo­jimi vlast­nými výsled­kami a nie výsled­kami ľudí, kto­rých poznáš. Takisto nikoho nezau­jíma, že tvoj fra­jer zarába 5000 eur mesačne, keď ty sama robíš v butiku za mini­málku. Chvá­le­ním sa touto infor­má­ciou vyznieš skôr, že ho zne­uží­vaš a že si tak tro­chu zla­to­kopka. Je milé, ak ho pod­po­ru­ješ v tom, čo robí, ale stále je to jeho úspech a nie tvoj.

Takže na záver rešpekt všet­kým ľuďom, ktorí niečo vlast­nou sna­hou dosiahli a nepot­re­bujú to dávať najavo vyš­šie uve­de­ným spô­so­bom, nepot­re­bujú si hlad­kať ego a rov­nako sa poroz­prá­vajú s bez­do­mov­com i s mili­oná­rom.

Pridať komentár (0)