Kto tvrdí, že tech­no­ló­gia ničí vzťahy, je asi slepý

Martin Bohunický / 17. marec 2016 / Tech a inovácie

Sedíš v buse a KAŽDÝ. JEDEN. ČLO­VEK. čumí do smart­fónu. Si na kon­certe a nikto si to neužíva, všetci len fotia. Tech­no­ló­gie nás odcu­dzujú a mali by sme sa rad­šej roz­prá­vať medzi sebou. Alebo aj nie.

Ľudia radi kri­ti­zujú spo­loč­nosť. Je tak ľahké ide­a­li­zo­vať si minu­losť, hoci sa potom prí­tom­nosť nezdá vôbec taká pekná. Minu­losť sa nám zdá vždy kraj­šia. Poze­rám na prázdne det­ské ihrisko “za bará­kom”, kam som cho­dil ako malý bez toho, aby ma nie­kto zavo­lal. Vedel som, že vždy tam náj­dem svo­jich kama­rá­tov a budeme hrať fut­bal. Až kým nezačnú svie­tiť lampy. To bol znak, že treba ísť domov.

Tech­no­ló­gie idú dopredu šia­le­ným tem­pom a keďže radi ide­a­li­zu­jeme, život bez nich si pred­sta­vu­jeme ako krajší. Všetci vtedy sedeli vo vlaku a záko­nite sa medzi sebou roz­prá­vali. Teda vraj. Pove­dala babka vo vlaku a pre­šla päť voz­ňov, než našla prázdne kupé.

Ak si náho­dou nie­kedy za posledné roky pou­žil inter­net (a mám podoz­re­nie, že áno), prav­de­po­dobne si nara­zil na obrá­zok, ktorý kri­ti­zo­val dnešnú spo­loč­nosť. Obrázky, ktoré nás zná­zor­ňujú ako otro­kov. Krátke filmy, ktoré nás moti­vujú odlo­žiť tele­fón a motať sa po vonku. Články, ktoré z nás robia úbo­žia­kov.

o-JEAN-JULLIEN-facebook

foto: huffpost.com

Vždy, keď niečo podobné vidím, chcel by som rea­go­vať. Možno aj preto tento člá­nok.

Jed­no­du­cho si nemys­lím, že za našu izo­lá­ciu môžu smart­fóny. Vidím tele­fón ako nástroj na komu­ni­ká­ciu. Komu­ni­ká­ciu s ľuďmi na dru­hej strane kra­jiny, možno aj sveta. Nie­ktorí môžu namie­tať, že môžme komu­ni­ko­vať s tými okolo nás, no ak mám mož­nosť komu­ni­ko­vať, prečo by som mal záko­nite komu­ni­ko­vať s tým, koho mám po ruke? Chcem sa baviť s tými, s kto­rými sa baviť naozaj chcem.

Ak sedím vo vlaku, mám slú­chadlá a ťukám do Face­bo­oku, nezna­mená to, že som sociálne retar­do­vaný. Zna­mená to, že som mal možno za sebou ťažký deň. Alebo komu­ni­ku­jem pra­covné zále­ži­tosti. Alebo sa jed­no­du­cho chcem baviť s nie­kým iným. Ak sa budem chcieť roz­prá­vať, tak sa roz­prá­vať budem. Ak nie, zobe­riem si mobil, alebo aj knižku. Je člo­vek, ktorý si číta knižku a nebaví sa s oko­lím tak súdený, ako ten s mobi­lom?

Pozri sa na túto babku. Podľa inter­ne­tov je skvelá, pre­tože si kon­cert naozaj užíva, kým ostatní len fotia. Máš však z ich výra­zov pocit, že by si prí­tomný moment uží­vali menej?

1*eUoMlh7kn9M24uRgVGhecg

foto: twit­ter

Vďaka sociál­nym sie­ťam som stre­tol desiatky, možno stovky nových ľudí. Áno, pou­ží­vam aj datin­gové appky. No a čo? :-) Je to tá izo­lá­cia, o kto­rej celý inter­net roz­práva?

Svet sa nezme­nil, je stále rov­naký. Dnes čumíme do mobi­lov, naši otco­via čumeli do novín. Mys­líš že sa bavili medzi sebou vo veľ­kom? Ani náho­dou. Ľudia jed­no­du­cho majú obavy z inte­rak­cií s cudzími oso­bami. Už od nášho počiatku. 

Aby som to uzav­rel. Bol by som vážne rád, keby sme sa na tech­no­ló­gie pre­stali poze­rať ako na nástroje, ktoré ničia náš sociálny život. Pre­tože nie. Obo­ha­cujú nám život a dovo­lia nám zostať v spo­jení s tými, na kto­rých nám záleží. Pre­staň sa cítiť ako niečo viac, keď v auto­buse čítaš knižku. Pre­staň sa tvá­riť, že za bežné ľud­ské vlast­nosti vlastne môže tele­fón. A pre­staň si ide­a­li­zo­vať minu­losť. To, ako sme dnes pre­po­jení je výni­močné. Miesto kri­tiky, by sme sa z toho mali tešiť. A využí­vať to naplno.

phone-945451_1280

foto: pixabay.com

zdroj: medium.com, Héc­tor L. Car­ral, zdroj titul­nej foto­gra­fie: vehrcommunication.com

Pridať komentár (0)