Týchto 7 prin­cí­pov by ste nemali igno­ro­vať, ak začí­nate pod­ni­kať

Jaroslav Dodok / 29. október 2014 / Tools a produktivita

Je to už rok od momentu, keď som sa vydal na cestu sto­pára a roz­ho­dol sa skú­siť šťas­tie po vlast­nej osi. Po kni­hách od Roberta Kiosa­kiho som pocho­pil, že už nikdy v živote nech­cem byť zamest­na­nec. Preto moje roz­hod­nu­tie bolo v celku jed­no­du­ché – stane sa zo mňa úspešný pod­ni­ka­teľ. Biz­nis­men, či ako to volajú…

Pár eur mám v peňa­ženke, nejaký nápad tiež a dáke papiere hádam už len nebudú prob­lém. Hovo­ril som si, keď som sa chys­tal stať sa slo­ven­ským živ­nost­ní­kom. Bývalý spo­lu­žiak ma v tom povzbu­dzo­val, vraj to pôjde ľahko…

Dovoľte mi, aby som sa s vami po prvom roku pod­ni­ka­nia pode­lil o pár zis­tení, odpo­rú­čaní a prin­cí­pov, ktoré u mňa (ne)fungujú:

1. Pôjde to ťaž­šie, než si mys­líte

Smiech. Nie­žeby kama­rát kla­mal, ale otvo­riť si živ­nosť nie je ružová záh­rada. S vedo­mos­ťami zo školy som veľmi nepo­cho­dil a tak som začal trá­viť hodiny na inter­nete. Zhá­ňal som kon­takty a pýtal sa “skú­se­ných ľudí”, akým bol aj môj kama­rát, ktorý si živ­nosť zalo­žil o pár týž­dňov skôr ako ja. Proste fun­do­vaný člo­vek. Odpo­ru­čil mi zakla­da­nie živ­nosti out­sour­co­vať.

Som rád, že som ho poslú­chol, lebo prvý kyslý úsmev úrad­níčky na živ­nos­ten­skom by som asi nepre­žil a so svo­jimi plánmi by som hneď trhol.

Keď som mal IČO, DIČ a podobné sran­dičky, sadol som si na prvú poradu so samým sebou a radil sa, čo ďalej. V prin­cípe je to jed­no­du­ché. Zdroje, z kto­rých si môžete vybe­rať sú cel­kom jasné: práca, pôda, kapi­tál. Keďže pýtať euráče od rodi­čov bolo pre mňa trápne a žiadnu pôdu som nevlast­nil, roz­ho­dol som sa pre prácu. Teda ako to volám ja – ľud­ský kapi­tál. Hľa­dal som nie­koho, kto by ma vedel čo to naučiť alebo vyko­nať prácu, ktorú by som ja vedel pre­dať. Prvé štyri mesiace som sa v pod­state nikde nepo­su­nul, potom sa to však roz­behlo…

2. Biz­nis je o vzťa­hoch, obklopte sa správ­nymi ľuďmi

Budem kon­krétny. Využite nad­še­nie a drive štu­den­tov. Preto je dobré mať neja­kých po ruke. V tejto komu­nite (stre­doš­ko­lá­kov, vyso­koš­ko­lá­kov) som našiel svo­jich prvých gra­fi­kov, prog­ra­má­to­rov či copy­wri­te­rov.

Čo pokla­dám za veľké plus je sku­toč­nosť, že som si hneď v začiat­koch uve­do­mo­val, že je potrebné čo naj­viac vecí dele­go­vať. Ale aj tie zákazky, ktoré som potre­bo­val, bolo nutné pri­lá­kať. Ako som už spo­mí­nal, na drahý mar­ke­ting som nemal a tak som sa začal zame­ria­vať na self promo. Zalo­žil som si blog, začal networ­ko­vať a hovo­riť o svo­jich myš­lien­kách. Dostá­val som pozvánky na kon­fe­ren­cie, začal som ško­liť…

nlp

Tento spô­sob pod­ni­ka­teľ­ského naží­va­nia si ma pri­vie­dol k prvým “veľ­kým rybám”. Prvé zákazky, ktoré som zís­kal mali hod­notu 10, 15 a nie­kedy aj 30 euro. Samoz­rejme pre­ro­bil som na nich, no i napriek tomu som sa tešil z toho, že som sa opäť posu­nul o pár kro­kov ďalej.

Fuu… Bolo to ťažké vyjed­nať, ale stálo to za to. Tu som pocho­pil, že biz­nis je o vzťa­hoch a že s vašim obchod­ným par­tne­rom si musíte sad­núť. Pri­pra­viť sa na každé stret­nu­tie, vedieť ho zau­jať, pomôcť mu, zasmiať sa s ním či pozvať ho na kávu.

Keď som meš­kal na jedno z mojich prvých stren­tutí, obchodný par­tner mi pove­dal: „SMOLA”. A tak som sa naučil cho­diť na čas a vyža­do­vať to aj od iných.

3. Majte jasnú víziu a tešte sa z malič­kostí

Veľa mojich kama­rá­tov, ktorí začí­nali pod­ni­kať v rov­na­kom období ako ja, si len prišli po dob­ro­druž­stvo. Chceli si to vyskú­šať alebo si mys­leli, že to pôjde samo. Chceli len pred nie­čim utiecť a bez­ná­dejne sa dom­nie­vali, že im to zarobí.

Vy však musíte mať jasnú víziu a ak ju nemáte, tak aspoň veľké, sku­točne veľké nad­še­nie pre­ko­ná­vať pre­kážky, pri­jí­mať výzvy, rásť a učiť sa. Proste pas­sion. Moja vízia bola nájsť si akú­koľ­vek čin­nosť, ktorú by som nemo­hol vyko­ná­vať v škole a vďaka tomu by som sa sa jej mohol vyhnúť. Samoz­rejme sní­val som o tom, že budem uzat­vá­rať veľké obchody a čoskoro budem sedieť vo vlast­nej kan­ce­lá­rii.

To sa mi nako­niec poda­rilo! Po devia­tich mesia­coch som si pre­na­jal svoju prvú kan­cel a pri­jal prvého zamest­nanca do môjho “veľ­kého biz­nisu”. Počas tejto doby som sa však naučil tešiť z malič­kostí. Z toho, že som od nie­koho dostal vizitku, z toho, že som si mohol sad­núť do mojej novu­čič­kej a neza­ria­de­nej kan­ce­lá­rie. Boli to neopí­sa­teľné pocity, keď som si pre­čí­tal nejakú novú knihu a poda­rilo sa mi čo i len jednu radu zapli­ko­vať.

4. Chce to plán!

Mať kan­ce­lá­riu, auto (to naštas­tie nemám), vlastný byt (ani ten) si však už vyža­duje istý prí­jem. A ten vám len tak z neba sám od seba nespadne. Za krátku dobu sa dosta­nete do kry­sieho závodu, kde budete musieť najprv zapla­tiť fak­túru a až potom vám (možno) príde zapla­tené od kli­enta. Pra­co­vať len tak z roz­koše je fajn, ale biz­nisu to nepo­máha.

Potre­bu­jete kon­krétny plán. Ten môj som si rozk­res­lil na štyri flip­charty. Dnes už viem, kedy musím kúpiť novú pohovku do kan­ce­lá­rie, kedy mám pri­jať obcho­ďáka, či odo­vzdať hotovú kam­paň kli­en­tovi. Plán si zosta­vu­jem podľa tech­niky SMART, tak aby bol každý cieľ špe­ci­fický, mera­teľný, dosia­hnu­teľný, reálny a časovo ohra­ni­čený. Neza­bú­dajte, že plán má nad­vä­zo­vať na vašu víziu a záro­veň musí byť vidi­teľný v kon­krét­nych úlo­hách vo vašom diári alebo to do liste.

5. Choďte pomaly, inves­tí­cie si dobre pre­mys­lite

ba konfera

To, že máte jeden mesiac na účte 1 400€ ešte nezna­mená, že ten druhý nebu­dete o takúto čias­tku v mínuse. Áno, vitajte medzi slo­ven­skými živ­nost­níkmi. Raz som sa v knihe od Roberta Kyi­osa­kiho dočí­tal, že inves­tí­cie sa oplatí zre­a­li­zo­vať, až keď ste sa sta­bi­li­zo­vali.

Uve­diem prí­klad. Ak sa vám počas uply­nu­lých týž­dňov začalo enormne dariť a vašich 20m2 vám už na kan­ce­lá­riu nestačí, prav­de­po­dobne hľa­dáte nový pries­tor. Oplatí sa rad­šej si pre­na­jať pár štvor­co­vých met­rov ako kúpiť rovno celú budovu. Pre­tože enormný rast sa môže po sezóne zasta­viť. Z pre­nájmu sa dosta­nete rýchlo, čo však s budo­vou, ktorú budete vlast­niť?

6. Neza­kuk­lite sa

V kaž­dom z nás sú tri osoby, ktoré sa medzi sebou neus­tále bijú a dostá­vajú vás do prob­lé­mov. Väč­šina ľudí sa púšťa do pod­ni­ka­nia z jed­ného dôvodu: sú odbor­níkmi v danej oblasti, neznesú prí­kazy šéfa a chcú si pod­ni­kať slo­bodne, tak aby sa im do práce nikto nesta­ral.

Tie tri osoby, o kto­rých som vám hovo­ril sú: tech­nik, mana­žér a pod­ni­ka­teľ. Tech­nik chce robiť svoju prácu naj­lep­šie ako vie. Potre­buje sys­tém, ktorý by mu mal vytvo­riť mana­žér. Tech­nik však zo srdca neznáša vízie pod­ni­ka­teľa a jeho naivné pred­stavy. Pod­ni­ka­teľ je osoba, kto­rej úlo­hou je napre­do­vať a hľa­dať mož­nosť expan­zie, pokiaľ sa však zakuklí do osoby tech­nika, firma sa nedo­káže pre­sa­diť medzi kon­ku­ren­ciou.

Ak sa začí­nate v týchto riad­koch strá­cať, vysvet­le­nie náj­dete v knihe Pod­ni­ka­teľ­ský mýtus.

7. Pra­cujte aspoň 8 hodín denne

Možno kon­tro­verzná rada pre všet­kých tých, ktorí už počuli o knihe 4 hodi­nový pra­covný týž­deň. Pokiaľ sa len chys­táte vstú­piť do pod­ni­ka­nia, buďte si istí, že vás to bude stáť veľa času a veľa ener­gie. Svoj prvý milión neza­ro­bíte za prvý mesiac.

Úspešný pod­nik nevy­bu­du­jete, ak budete sedieť s vylo­že­nými nohami na stole. Začia­tok bude ťažký a vy musíte vyhr­núť rukávy. Všetko chce svoj čas. A pokiaľ si aj mys­líte, že vo svo­jej kan­ce­lá­rii strá­vite 8 hodín denne, nezna­mená to, že pro­duk­tívne. Uva­ríte si 4 kávy, pre­sc­rol­lu­jete nie­koľko krát denne face­book, zbeh­nete na obed atď…

jaroslav dodok page

No a keď sa už z vás stane živ­nost­ník alebo maji­teľ firmy, pri­pravte sa na to, že oča­ká­va­nia vášho oko­lia budú sku­točne veľké. Ešte si neza­ro­bíte ani na prvý oblek a už od vás budú pýtať spon­zo­ring…

Občas berte veci z nad­hľa­dom. :) Určite si však všetko nene­chá­vajte pre seba. Odo­vzdá­vajte skú­se­nosti, ktoré ste zís­kali a buďte otvo­rení nápa­dom a radám tých, ktorí si už vašou ces­tou pre­šli…

Pod­ni­ka­nie nie je druh práce, ktorý by ste si vybrali. Je to živ­notný štýl, pre­sved­če­nie, roz­hod­nu­tie a vášeň. Nech to znie ako­koľ­vek, po prvom roku pod­ni­ka­nia som si istý, že som si vybral dobre. Už len pre­žiť ďal­šie štyri roky. Je totižto známe, že väč­šina živ­ností a sro-čiek zanikne v prvých pia­tich rokoch. Chce to vytrva­losť!

ADIOS! Pra­jem veľa šťas­tia :)

Zdroj: jaroslavdodok.com

Pridať komentár (0)