Typiš Slo­va­kiš – tričká, vďaka kto­rým sú ľudové vzory zase cool

Veronika Horváthová / 25. november 2016 / Rozhovory

O tom, ako sa nebáť a nasle­do­vať svoju vášeň, ale aj o tom, ako treba v ľuďoch pre­bu­diť záu­jem o Slo­ven­sko a jeho dedič­stvo, sme sa poroz­prá­vali s Lin­dou Miná­ri­ko­vou, ener­gic­kým diev­ča­ťom, ktoré stojí za slo­ven­skou znač­kou Typiš Slo­va­kiš.

Linda, ty, mladé žieňa, štu­dentka, pod­ni­ka­teľka, taneč­níčka,… Ty aj spá­vaš?

No cel­kom ma poba­vila táto otázka, akoby ste vedeli všetko o mojom živote :) Ale nie, samoz­rejme že spá­vam. Ľudia, ktorí ma bliž­šie poznajú, veľmi dobre vedia, že spá­nok je jedna z vecí, ktorú si nedo­ká­žem odo­pie­rať. Ak mám nedos­ta­tok spánku, nedo­ká­žem nor­málne fun­go­vať. Nevra­vím, že mám toho málo, ale všetko čo robím, robím pre­tože ma to baví a v takom prí­pade sa čas vždy nájde. Všetko je to o správ­nom plá­no­vaní. Táto schop­nosť mi ešte síce dosť pokriv­káva, ale sna­žím sa, učím sa.

Člo­vek sa sám asi len ťažko nie­kam pohne, pred­po­kla­dám preto, že más okolo seba super ľudí, ktorí ti pomá­hajú. Povedz nám o tvo­jom tíme a ľuďoch, ktorí stoja pri tebe!

Tak toto je svätá pravda, blízki ľudia sú základ. Pove­dala by som, že môj tím sa delí na také dve časti. Na jed­nej strane je to taký pri­ro­dzený tím ľudí, kto­rým vďa­čím za veľkú pod­poru a neú­stavné dopĺňa­nie ener­gie. Patrí tam moja skvelá rodina a blízki, ktorí veria v to, čo robím.

Taký ten sku­točný tím Typiš Slo­va­kiš som ja, Janči, Igor a gra­fička Miška. Chlapci zastre­šujú skôr tú práv­nicko-eko­no­mickú stránku značky a chod firmy. Ja s Miš­kou sme tu na tú kre­a­tívnu robotu. Môj tem­pe­ra­ment však nene­cháva nič na náhodu a o kaž­dom jed­nom kroku sa spo­ločne radíme.
_AGO8979

Ja som sa o tebe dozve­dela pro­stred­níc­tvom dvoch odliš­ných zdro­jov, tvoja popu­la­rita teda ras­tie a ľudia sa zau­jí­majú. Povedz nám, ako sa ti to poda­rilo! Nejaký tajný mar­ke­tin­gový trik?

Pri­znám sa, že som bola sama veľmi milo prek­va­pená, keď som videla, ako to všetko ras­tie. V oblasti mar­ke­tingu nie som štu­do­vaná, ale čosi som pochy­tila vo firme kde som robila, z oko­lia, od ses­try, ale aj vlast­ným chce­ním. Nenaz­vala by som to teda asi žiad­nym mar­ke­tin­go­vým tri­kom. Skôr si mys­lím, že v tomto prí­pade veľa zohráva viera. Viera v to čo robím a v to, že moje výsledky budú ľudí tešiť rov­nako, ako tešia mňa.

Záu­jem o tričká ras­tie a zákaz­ní­kov pri­búda. Plá­nu­ješ roz­ší­riť sor­ti­ment aj o iné pro­dukty?

Určite áno. V hlave mám veľa nápa­dov, ktoré budem chcieť postupne rea­li­zo­vať, ale všetko je to ešte veľmi čerstvé a som zás­tanca skôr kva­lity ako kvan­tity. Takže sa nikam nepo­náh­ľam. Som však otvo­rená mož­ným novým nápa­dom a spo­lu­prá­cam a veľa vecí vymýš­ľam za chodu. Takže o kon­krét­nych pro­duk­toch ešte roz­prá­vať nebu­dem ;)

_AGO8958 r

Kde sú tvoje tričká vyro­bené? A ako logis­ticky zvlá­daš naras­ta­júce objed­návky?

S trič­kami nám pomá­hajú chlapci z jed­nej malej firmy, ktorí zado­vá­žia tričká aj ich dajú potla­čiť. Toto je ich výrobné tajom­stvo, viem len, že sú to šikovní a poc­tiví cha­lani a mňa teší, že môžeme robiť práve s nimi. Zatiaľ to cel­kom časovo vykrý­vame s chlap­cami vo firme, takže to nie je prob­lém.

Tričká balím doma alebo vo firme. Nie­ktoré posie­lam poštou a nie­ktoré odná­šam do kaviarne Caf­fe4U v Bra­ti­slave, kde máme osobný odber. Toto je aspoň pre mňa také prí­jemné spo­je­nie. Som veľký milov­ník dob­rej kávy a tu si doká­žem vždy dobre oddých­nuť. Okrem toho je tu pri­pra­vená kávička zadarmo pre kaž­dého, kto si sem príde po svoje tričko.

Veľa ľudí sa bojí hlavne finanč­nej stránky pri pod­ni­kaní. Dokáže ti už tvoj biz­nis zaro­biť toľko, aby si z toho mohla žiť? 

Samoz­rejme, že zatiaľ nie. Naozaj by som ešte neho­vo­rila o neja­kom veľ­kom biz­nise. Ja si mys­lím, že niečo naše slo­ven­ské má ten poten­ciál, ale ešte to tak nefun­guje. Čo sa zarobí, ide do nových návrhov a nápa­dov pre zlep­še­nie chodu našej značky. Som rada, že je to tak. Je to veľká moti­vá­cia. logo_preview

Si mladá a zrazu máš toľko zod­po­ved­nosti, sama si pove­dala, že veľa vecí pre teba bolo na začiatku nezná­mych. Ako si sa s tým vyspo­ria­dala?

Ja osobne som nikdy nemala prob­lém so zod­po­ved­nos­ťou, skôr sa jedná o to, že Typiš Slo­va­kiš je niečo, pod čo sa pod­pi­su­jem. A preto mi tak veľmi záleží na tom, aby všetko fičalo ako má. Išla som na to postupne. A toto „vyspo­ria­da­nie sa” stále pre­tr­váva. Stále sa učím.

Člo­veku by ani nena­padlo koľko vecí za tým stojí. Od dobre pre­mys­le­ného nápadu cez dôkladne skon­zul­to­vaný návrh s gra­fič­kou, cha­lanmi v tlači, naši­tie eti­kety, zaba­le­nie trička, fote­nia, tvorba stránky, až po tie práv­nické veci. Tie sú pre mňa jedna veľká špa­niel­ska dedina. Na to ale nie som sama, to majú na sta­rosti moji kole­go­via. Je to pekná vyvá­žená spo­lu­práca. Oni neuro­bia nič bezo mňa a ja nič bez nich. A ako som aj spo­mí­nala, nikdy nebu­dem na to úplne sama. Star­šia ses­tra mi vie veľmi dobre pora­diť v oblasti mar­ke­tingu.

Naj­väč­šiu zod­po­ved­nosť však poci­ťu­jem v tom úplne prvom kroku. V správne vybra­nom a inter­pre­to­va­nom návrhu. Výšivku a orna­menty člo­vek musí dobre poznať, vedieť, ako boli pou­ží­vané a nakom­bi­no­vané. Pri pre­vá­dzaní do ich šty­li­zo­va­nej a moder­nej podoby mi veľmi záleží na tom, aby sa zacho­vala ich auten­tic­kosť. Nikdy by som si nedo­vo­lila deho­nes­to­vať niečo tak vzácne a nád­herné ako je naše ľudové ume­nie. Aj v tejto oblasti mám čo dohá­ňať a samoz­rejme aj tu platí to, že mi má kto pora­diť. Našťas­tie mám okolo seba tých správ­nych ľudí za čo im všet­kým veľmi ďaku­jem. 

Každý druhý člo­vek dnes radí „choďte do biz­nisu nebojte sa, budujte,” ale pre nie­koho to nie je tak ľahké na začiatku, aj keď ukrýva veľký talent vnútri. Povedz nám tak od srdca tú moti­vá­ciu alebo radu, prečo pre­ko­nať strach a predsa ísť do toho?

Nie som si istá, či ja by som mala čo pora­diť, pre­tože sama som vždy bývala tá rea­lis­tka, ktorá vidí tú hor­šiu stránku veci. Ale je pravda, že báť sa netreba, odma­lička som bola vždy odvážna a schopná zapá­liť sa pre veci ktoré ma bavia. Dôle­žití sú naozaj ľudia, kto­rých máme okolo seba a kto­rými sa obklo­pu­jeme. Dostala som impulz zvonka a to ma nakoplo. Neus­tále pozi­tívne reak­cie ľudí okolo mňa ma dostá­vajú ďalej, to je pre mňa tá naj­väč­šia moti­vá­cia.

Takže keby ja mám nie­komu pora­diť, pora­dila by som jed­no­du­cho: Rob to, čo ťa baví, rob to celým srd­com a ver tomu. Nehľa­daj zámienky a výho­vorky, ako sa to nedá. Pre­kážky budú vždy, je však potrebné sa zame­rať na ich pre­ko­ná­va­nie. Znie to ide­álne a jed­no­du­cho, ale všetci vieme, že to tak nie je. Potom je to už len otázka sku­toč­ných pri­orít a sily vydr­žať, pre­tože trpez­li­vosť ruže pri­náša. Je to jedna z viet ktorá mi rezo­nuje v ušiach odma­lička a čím som star­šia, tým viac zis­ťu­jem, že to je naozaj tak.

Tvoje tričká sú jedi­nečné a krásne pre­zen­tujú naše Slo­ven­sko. Plá­nu­ješ svoj biz­nis roz­ší­riť aj do zahra­ni­čia?

Plá­no­vať je v tejto fáze možno prí­liš silné slovo. Ale určite mi to už napadlo. Pre mňa je však dôle­žitá najprv naša domáca pôda. Chcela by som, aby sme najprv my boli hrdí na to čo sme, čo máme, potom to môžeme posú­vať ďalej. Neviem s urči­tos­ťou pove­dať, čo bude, život je naozaj sku­točne jedno veľké prek­va­pe­nie. Som otvo­rená prí­pad­ným spo­lu­prá­cam, ale vždy si dobre pre­mys­lím do čoho sa pus­tíme.

profilova

Ja mám často pocit, že my Slo­váci nevieme oce­niť a pre­zen­to­vať Slo­ven­sko v zahra­ničí. Čo si mys­líš, že by sa dalo uro­biť k tomu, aby sme pri­tiahli cudzin­cov k nám? 

Možno nie je až taký prob­lém že nevieme pre­zen­to­vať Slo­ven­sko v zahra­ničí. Možno je prob­lém to, že nevieme poriadne oce­niť to, čo máme, ani tu u nás doma, v našich kru­hoch. Musí to všetko predsa začať od nás, z nášho pre­sved­če­nia. Keby sme viac zis­ťo­vali a zau­jí­mali sa o našu his­tó­riu, vedeli by sme, že máme byť načo hrdí. Možno je to taká naša pre­hnaná skrom­nosť alebo dokonca neprie­boj­nosť, s kto­rou vystu­pu­jeme v zahra­ničí. Treba byť pokorný, ale je dôle­žité nepod­ce­ňo­vať sa a nepod­ce­ňo­vať našu kra­jinu. Byť k ľuďom milý a všte­po­vať to aj do našich detí…to je však veľmi roz­siahla otázka a preto by som tu rad­šej skon­čila, lebo by som sa veľmi roz­roz­prá­vala. ;)

Každý máme dobré a zlé dni, povedz nám takto nako­niec, čo tebe vie roz­ve­se­liť deň a ako dobí­jaš baterky?

No, tak toto je v mojom prí­pade jasná odpo­veď. Roz­ve­selí ma hoc i dobré poča­sie a ak nese­dím na káve, tak si dobí­jam baterky na mojich tré­nin­goch. Venu­jem sa ľudo­vému tancu vo Folk­lór­nom súbore Živel od začiatku jeho pôso­be­nia a to je presne to moje pro­stre­die, ktoré ma pra­vi­delne dobíja. S časom je to často náročné a preto som rada, ak mám prí­le­ži­tosť rela­xo­vať v kruhu svo­jej rodiny.

autor foto­gra­fií: Matúš Lago, face­book

Pridať komentár (0)