Učil som sa vstá­vať 5:30 a takto to dopadlo

Martin Bohunický / 28. január 2016 / Tools a produktivita

Pra­vi­delne čítam a nie­kedy aj píšem o ľuďoch, ktorí sa naučili vstá­vať skoro a teraz sú super­tur­bob­ronto-pro­duk­tívny.

Aby teda nezos­talo len pri rečiach, roz­ho­dol som sa pod­stú­piť to tiež. Dôvo­dov som mal hneď nie­koľko.

  1. V posled­ných mesia­coch som pri­bral a potre­bo­val som čas na pra­vi­delné cvi­če­nie. Keďže však z domu odchá­dzam 6:50 a vra­ciam sa una­vený ako kôň, zostalo mi to na ráno.
  2. Chcel som mať viac času, aby som pekne veci postí­hal a mal voľné večery.
  3. Zo srandy

Nemu­sím roz­ke­cá­vať, aký je spá­nok dôle­žitý pre psy­chické a fyzické zdra­vie, ako nedos­ta­tok spánku zabíja pro­duk­ti­vitu. Aby som to ale nemal také jed­no­du­ché, poriadne som si to skom­pli­ko­val nasle­du­jú­cimi pra­vid­lami:

Päť dní po sebe vsta­nem 5:30, pre­cvi­čím celé telo ruti­nou s jed­no­ruč­kami. Dám si ľadovú spr­chu a ako fanú­šik pre­ru­šo­va­ného hla­do­va­nia sa nena­jem až do obeda. BUM.

Prvá noc

Úprimne poviem, neve­ril som si, že to dám vôbec prvú noc. O to hor­šie, že mi zaspá­va­nie kom­pli­ko­val Mes­sen­ger. Zaspal som okolo 23:00, vstal prek­va­pivo v pohode, odma­kal si svoju rutinu a nemo­hol som sa zba­viť pocitu, že pre­ru­šo­vané hla­do­va­nie bude blbosť. Spra­vil som si vajíčka..povracal sa a vydal sa do práce. Okej, budeme hla­do­vať. Bolo tak 7:30, keď som sedel vo vlaku a hlava mi začala padať. O čo hor­šie, toto sa dialo celý deň. Nepo­mo­hol mi obed, nepo­mohli mi litre vody, celý deň som neuro­bil prak­ticky nič. Večer som sa pokú­sil nakop­núť behom, no zaspá­val som pobe­žiačky. Nič moc pro­duk­ti­vita teda.

img_3108

Druhá noc

Opäť som kvôli Mes­sen­geru išiel spať okolo 23, no ten­to­raz bolo vstá­va­nie máličko kom­pli­ko­va­nej­šie. Držalo ma to v posteli a nech­celo pus­tiť. Okolo 6 som sa pre­ko­nal, odcvi­čil rutinu, dal si stu­denú spr­chu a šiel do redak­cie. Opäť biedna pro­duk­ti­vita, opäť únava, opäť celý deň zabitý. Takto som si to nepred­sta­vo­val, hoci som teda kom­pli­ká­cie na úvod oča­ká­val. Potre­bu­jem niečo zme­niť. Pri­šiel som domov, odpo­jil WiFi a o 21:30 som to zalo­mil.

Tre­tia noc

Zobu­dil som sa una­ve­nejší než som si mys­lel, no psy­chicky som sa cítil oveľa lep­šie. Sta­čili mi tri dni roz­um­ného stra­vo­va­nia a cvi­če­nia, aby som sa v šatách zrazu cítil o 100% lep­šie. No keďže som bol večer s mojimi dra­hými kole­gami dohod­nutý na náv­števu BeA­bout, šípil som prob­lém. Keďže bývam od Blavy hodinku vla­kom a ďal­ších 20 minút mi trvá cesta zo sta­nice, do postele som sa ulo­žil tesne pred pol­no­cou a vedel som, že ráno ma čaká prob­lém.

Screen Shot 2016-01-26 at 11.59.21

Štvrtá noc

Mobil som nechal na nabí­jačke, takže som ho mal od postele ďaleko. Vstal som, podi­šiel pár kro­kov a zis­til, že je 5:29. Presne toto som chcel! Keďže som pózer a wan­nabe Leoš Mareš, podľa jeho vzoru som sa chcel naučiť vstá­vať bez budíka. Akási temná sila ma však vra­zila späť do postele, kde som sa scho­val do tep­lúčka a celých 5 sekúnd si opa­ko­val, že nesmiem zaspať. Zaspal som. Zobu­dil som sa okolo pol ôsmej, odma­kal si aspoň čo mám a namie­ril si to do práce neskôr. Napriek tomu som sa cítil super a poro­bil som kus roboty.

Piata noc

V snahe vrá­tiť sa späť do svo­jej rutiny som opäť zalo­mil veci okolo 21:30. Vstal som úspešne 5:30, odcvi­čil a bez prob­lé­mov fun­go­val. Keďže som ale nemu­sel ísť do redak­cie a nie som typ “work hard”, ale skôr “work smart”, čoskoro som bol hotový a mal celý deň pred sebou. Večer ma kolega zavo­lal von. Vra­vel som si, že by som ísť nemal. Že to poka­zím. Ale potre­bo­val poke­cať. Tak som išiel. A bol to dobrý večer. V sobotu som vstal asi o 8:30 a ute­kal na hokej. Nemal som ani naj­men­šiu výčitku.

Čo ma môj expe­ri­ment naučil?

Môj dobrý pocit neply­nul zo sko­rého vstá­va­nia, ale z pra­vi­del­ného cvi­če­nia. Dodalo mi to potrebné seba­ve­do­mie a odra­zilo sa to na mojej psy­chike. Víkend mi celé moje vstá­va­nie poka­zil. Nech­cem obe­to­vať celý svoj život práci, vážim si svo­jich kama­rá­tov a rád s nimi strá­vim čas piat­kový či sobotný večer. Navyše som si uve­do­mil, že dobrý pocit neply­nie zo sko­rého vstá­va­nia, ale zo sko­rého spánku. Pre mňa sa každá hodina spánku pred pol­no­cou rovná dvom po pol­noci.

Skoré vstá­va­nie má podľa mňa zmy­sel vtedy, keď má mož­nosť člo­vek robiť to pra­vi­delne a keď je naozaj tak zapá­lený pre prácu, že toho chce sti­hnúť čo naj­viac. Ja som zapá­lený pre život.

Screen Shot 2016-01-26 at 11.51.27

Zvlá­dol by som pokra­čo­vať v tomto expe­ri­mente aj ďalej? Áno, ale nech­cem.

Idem spať čo naj­skôr, pokiaľ je to možné. Pokiaľ nie, výčitky nemám, lebo viem, že to bude kva­litne strá­vený čas. A nech sa deje čokoľ­vek, vďaka tomuto expe­ri­mentu som sa roz­ho­dol, že vždy si čas na to cvi­če­nie náj­dem. A na šport. A na kama­rá­tov. Aj keby som mal obe­to­vať časť práce.

Pridať komentár (0)