Ume­lec vytvára drony z mŕt­vych domá­cich zvie­rat

Alexandra Dulaková / 8. október 2015 / Tech a inovácie

Ohro­mu­júce nemu­sia byť len fun­kcie a široké využi­tie dro­nov. Už via­cero ľudí doká­zalo, že aj ich dizajn môže šoko­vať. Holand­ský ume­lec Bart Jan­sen si v tomto pomy­sel­nom reb­ríčku vyslúži snáď aj prvú priečku, pre­tože drony odieva do vypcha­tých domá­cich zvie­rat. Jeho naj­väč­šou ambí­ciou je momen­tálne heli­kop­téra z kravy. 

O Bar­tovi Jan­se­novi by si na prvý pohľad nepo­ve­dal asi nič šoku­júce. Má ženu, deti a cel­kom nor­málnu prácu — pri­pev­ňuje na stre­chy solárne panely. Lenže vo svo­jom voľ­nom čase sa už venuje tro­chu menej kon­venč­ným akti­vi­tám. Dalo by sa na to poze­rať vše­li­jako — zne­uc­tieva telá mŕt­vych zvie­rat, alebo ich naopak kon­zer­vuje vo veľmi sluš­nej podobe a dáva im krídla. Reak­cie sú rôzne, kaž­do­pádne, posúď sám…

Prvou “obe­ťou” Bar­tovho koníčka sa stalo jeho vlastná mačka Orville — samoz­rejme, až potom, čo sama umrela. Teda, nebu­ro­bila to tak cel­kom sama. Zra­zilu ju auto. Zrejme ako jed­nému z mála sa Bar­tovi zdalo, že regu­lérne pocho­va­nie do zeme by bola zby­točná škoda. Namiesto neho sa roz­ho­dol pre mačku vymys­lieť pre­zívku — Orville Wright, podľa sláv­nych bra­tov Whrigh­tov­cov, ktorí vynašli prvé lie­tadlo. S pomo­cou tech­nic­kého inži­niera Arjena Belt­mana, ktorý rieši všetky tech­nické zále­ži­tosti ich pro­jek­tov, mačku vyko­chali a zakon­zer­vo­vali tak, aby sa neroz­kla­dala, a následne z nej uro­bili jednu naozaj bizardnú kvad­ri­kop­téru. Istý čas bola dokonca vysta­vená na amster­dam­skom ume­lec­kom fes­ti­vale Kuns­trai ako “Orvil­le­cop­ter”

Ohlasy boli veľ­ko­lepé. O ich polo-mačke, polo-stroji infor­mo­vali sve­to­známe média a reak­cie boli naozaj rôz­no­rodé. Nič také, čo by dvoch mla­dí­kov odra­dilo od ďal­ších akti­vít. Dokonca boli ešte odváž­nejší a chceli tento krát pra­co­vať s väč­ším čle­nom zvie­ra­cej ríše. Obvo­lali oko­lité farmy a keď sa im z jed­nej ozvali, že im nedávno umrel pštros, bolo roz­hod­nuté. Vznikla pštro­sia kvad­ri­kop­téra. Naj­ťaž­šie vraj bolo vytvo­riť ten správny tvar trupu, okolo kto­rého by ovi­nuli pštrosí kor­pus, kožu a perie. Všetko na ňom muselo správne držať a záro­veň musí aj posky­to­vať dosta­točný pries­tor na tech­nické zaria­de­nie. Bez neho by predsa išlo len o oby­čajné vypchaté zviera. Nako­niec všetko klaplo a pštros vzlie­tol. 

Neskôr sa vrá­tili k men­ším pro­jek­tom. Malému chlap­covi, kto­rému umrel domáci potkan, sa roz­hodli spl­niť sen. Sám chla­pec si ich vyhľa­dal a spolu s otcom ich o to požia­dal — nedá sa teda hovo­riť o zne­uc­ťo­vaní pamiatky zosnu­lých zvie­rat. Potkana museli pre cho­robu utra­tiť a chla­pec bol z toho zde­vas­to­vaný. Keď zis­til, že exis­tuje lie­ta­júca mačka, aj on si chcel na svojho domá­ceho milá­čika vytvo­riť hyper­mo­dernú pamiatku. Bart a Orjen nad­šene súhla­sili. Nuž, malý chla­pec má na ihrisku roz­hodne tú naj­je­di­neč­nej­šiu hračku. 

Pri kvad­ri­kop­té­rach kre­a­ti­vita dvoch pánov nekončí. Vrhli sa aj do oblastí stí­ha­čiek a využili na ňu telo malého žra­loka, ktorý nedávno pred­tým v akvá­riu umrel na bak­te­riálnu infek­ciu. Dnes je z neho prvý lie­ta­júci žra­lok. Dokonca vzni­kol aj pro­jekt na ponorku, ktorá mala byť z jaz­veca a niesť meno “Das Boot.” To nie­lenže odka­zo­valo na známy nemecký film o ponorke z Dru­hej sve­to­vej vojny, ale slovo “das” ešte k tomu v holandš­tine zna­mená práve — jaz­vec. Takže išlo doslova o jaz­veca-ponorku. Bohu­žiaľ (alebo našťas­tie?), nara­zili na ťaž­kosti, keďže sa im nepo­da­rilo nájsť labo­ra­tó­rium, ktoré by im telo jaz­veca zakon­zer­vo­valo tak, aby vydr­žalo aj pod vodou. Ide totiž o v Holand­sku chrá­nené zviera, takže treba prejsť kopou for­mál­nych pro­ce­dúr, ktoré dbajú najmä o to, aby zviera umrelo pri­ro­dze­nou smr­ťou a nebolo obe­ťou pyt­liar­stva. Nate­raz hotový kor­pus zapadá pra­chom, ale Bart nezúfa. Už má ďal­šie ambí­cie. 

Man­cop­ter. Člo­vek by sa pri podob­nom názve a Bar­to­vých pre­doš­lých pro­jek­toch až začal obá­vať, no nemusí. Nejde o člo­ve­čiu kop­téru, ale o zaria­de­nie, v kto­rom by sa člo­veku dalo lie­tať. Nebol by to teda už iba dron, ale regu­lérna (alebo menej regu­lérna…) heli­kop­téra, pop­rí­pade kvad­ri­kop­téra. Samoz­rejme, len tak “nor­málne” to pre­bie­hať nemôže. Aj táto heli­kop­téra má byť poc­tená kožou neja­kého zvie­raťa. Musí byť dosta­točne veľké a zdá sa, že si svojho kan­di­dáta našli. Kravu. “Krava je taká veľká, že by sa do nej zmes­til aj člo­vek,” tvrdí Bart. “Preto ju chceme aj pou­žiť. Ale zatiaľ je to len v začia­toč­nom štá­diu, len v našich hla­vách,” dodáva. Krava si teda zatiaľ môže vydých­nuť. Zatiaľ. 

Bart Jan­sen je okrem zvie­ra­cích dro­nov a stí­ha­čiek auto­rom via­ce­rých kon­tro­verz­ných ume­lec­kých diel. Aj svoje zvie­ra­cie vylo­me­niny pova­žuje za ume­nie. “Sna­žíme sa s Arje­nom vyvi­núť prvé stroje svojho druhu. A záro­veň hľa­dáme nejaký kom­pro­mis medzi tým, čo chceme dosiah­nuť, a tým, čo aj sku­točne vytvo­ríme.” Nuž, ak je toto len kom­pro­mis, zau­jí­malo by ma, aké boli pôvodné plány… 

Tu je niečo viac z Bar­to­vej ume­lec­kej tvorby: 

Last Dis­hes”

Zdroj: Busi­ness Insi­der

Pridať komentár (0)