Uni­ver­zita tre­tieho veku: Ako sa aj 90-ročné babičky dostanú k dip­lo­mom

Alexandra Dulaková / 6. jún 2016 / Tools a produktivita

Vzde­lá­va­nie našich seni­orov je skve­lým spô­so­bom, ako im sprí­jem­niť kaž­do­dennú rutinu. Po 50-tke majú vďaka ini­cia­tíve via­ce­rých uni­ver­zít mož­nosť opäť drať lavice a namá­hať moz­gové závity, ako za sta­rých čias. Takto si naprí­klad 96-ročná dáma spra­vila titul z dejín ume­nia.

Potrebu vzde­lá­vať sa nestrá­came v momente, keď opus­tíme stre­doš­kol­ské alebo vyso­koš­kol­ské lavice. Pre­tr­váva ešte dlho potom a nikdy cel­kom nemizne. Ľudia, ktorí už pre­ko­nali svoj pro­fe­si­onálne pro­duk­tívny vek, si často­krát neve­dia zmys­lu­plne vypl­niť dni, čo sa dá zme­niť práve dru­hou vlnou vzde­lá­va­nia.

Tú prvú už absol­vo­vali a na základe nej žili svoj pro­fe­si­onálny život, tá druhá ich môže ešte len čakať a opa­ko­vane napĺňať. Veľa dôchod­cov a seni­orov po defi­ni­tív­nom opus­tení práce totiž stráca svoj ryt­mus, posla­nie či dokonca chuť do života. Sta­recké dep­re­sie často pra­me­nia práve v tom, že sa ľudia cítia nepot­rební a nevy­užití. Ruti­nou, ktorá ich nepod­ne­cuje k ďal­šiemu rastu, bohu­žiaľ len chradnú a starnú ešte rých­lej­šie, než je pri­ro­dzené.

Grandfather Portrait

foto: flan­ders today

Hovorí sa, že vzde­la­nie ako forma skú­se­ností je to jediné, čo ti nikto v živote nevezme. A pokiaľ neza­ú­ra­duje Alz­he­i­mer, amné­zia alebo sta­recká demen­cia, je toto tvr­de­nie prav­divé. Uče­ním sa nových vecí si nie­lenže roz­ši­ru­jeme obzor a chá­peme veci v nových súvis­los­tiach, ale záro­veň aj pre­cvi­ču­jeme moz­gové závity a tré­nu­jeme ich funkč­nosť, čo je práve v pokro­či­lej­šom veku veľmi pod­statné. Ako všetko na našom tele, aj mozog a jeho inte­lek­tu­álne fun­kcie časom degra­dujú. Pre star­ších ľudí, kto­rých mozgy nie sú denno-denne sti­mu­lo­vané požia­dav­kami práce a aktív­neho pro­fe­si­onál­neho života, je ich namá­ha­nie o to dôle­ži­tej­šie. Lenže podobné sti­muly si musia vyhľa­dá­vať sami, čo nie je vždy také jed­no­du­ché, ako keď za nami pri­chá­dzajú sami. Ini­cia­tíva uni­ver­zity tre­tieho veku pri­chá­dza aspoň ako-tak sama.

UTV fun­guje už od roku 1990, keď pri­jala svo­jich prvých 235 štu­den­tov. Spo­lu­pra­cujú na nej fakulty Uni­ver­zity Komen­ského, Eko­no­mická uni­ver­zita, fakulta archi­tek­túry STU a poľ­no­hos­po­dár­ska uni­ver­zita v Nitre. Záu­jem­co­via majú mož­nosť vybrať si z 35 odbo­rov a na konci troj­roč­ného štú­dia z nej dostanú nekva­li­fi­kačný dip­lom. V danom odbore sa teda nestá­vajú pro­fe­si­onálmi a nemôžu v ňom neskôr ani pôso­biť. Je to čisto sym­bo­lické vzde­la­nie, no to samoz­rejme nezna­mená, že seni­orom nič nedá. Lek­tori bývajú pro­fe­sori spo­mí­na­ných uni­ver­zít, ale aj odbor­níci z praxe a zahra­ni­čia. Každé dva týždne si dôchod­co­via prídu vypo­čuť dvoj­ho­di­novú pred­nášku alebo sa zúčast­ňujú pra­cov­ných semi­ná­rov.

Senior-University

foto: georgetowntxretirementlifestyle.com

Minulý rok dip­lom z UTV dostalo 413 ľudí a z toho 358 boli ženy. Jedna z nich, 96-ročná doktorka Niké Wag­ne­rová, tak uro­bila už tretí raz. Pre ňu pred­sta­vuje UTV spô­sob, ako sa neus­tále učiť, napre­do­vať a nežiť minu­los­ťou, ale moder­ným živo­tom. Pani Wag­ne­rová pro­mo­vala z dejín ume­nia, pri­čom medzi naj­po­pu­lár­nej­šie odbory okrem dejín pat­ria aj psy­cho­ló­gia, záh­rad­níc­tvo, lieky a zdra­vie či his­to­ricko-kul­túrne smery so špe­ci­fic­kým zame­ra­ním na rôzne oblasti.

Uni­ver­zitná pro­fe­sorka práva Denisa Dula­ková, ktorá sa veno­vala aj vzde­lá­va­niu seni­orov, sa na adresu star­ších štu­den­tov vyjad­rila veľmi pozi­tívne: “Sú veľmi zanie­tení, robia to totiž celé pre seba, aby vyšli do spo­loč­nosti a naučili sa niečo nové. Naj­viac ich bavilo dedičské, man­žel­ské a rodinné právo. Zapá­jajú sa do debaty a každý z nich chce záro­veň odpre­zen­to­vať vlastnú skú­se­nosť a infor­mo­vať sa o rie­še­niach vlast­ných prob­lé­mov.” To znie pomaly lep­šie ako bežní štu­denti, ktorí škol­skú dochádzku občas berú ako nutné zlo. Podobný prí­stup by na hodine seni­orov vraj hľa­dali márne — ak sa už roz­hodli do štú­dia pus­tiť, robia tak s chu­ťou a záuj­mom. “Tieto dve kate­gó­rie štu­den­tov je ťažko porov­ná­vať. U nich (seni­orov) je obdi­vu­hodná chuť vzde­lá­vať sa dob­ro­voľne, v star­šom veku, socia­li­zo­vať sa… Majú nad­hľad a chuť žiť.”

Demotivated students sitting in a lecture hall with one girl napping in college

foto: engi­ne­e­ring

Ak máš teda náho­dou sta­rého rodiča, ktorý nevie, čo s voľ­ným časom, má viac ako 50 a aspoň matu­ritné vzde­la­nie, môžeš mu navr­hnúť pri­hlášku na nie­ktorý z kur­zov týchto fakúlt. Dá sa to uro­biť tu. Momen­tálne sa so zame­ra­ním na seni­orov naviac roz­bieha aj letná uni­ver­zita, jazy­kové kurzy (anglič­tina a nemčina) alebo kurzy digi­tál­nej foto­gra­fie. Cel­kovo sa vzde­la­nie tre­tieho veku nevzťa­huje len na Bra­ti­slav­ča­nov, pobočky sú totiž aj v Nitre, Ban­skej Bys­trici, Koši­ciach a Žiline. 

Takže ak nemáš len jeden, ale hneď via­cero vysní­va­ných odbo­rov a momen­tálne stí­haš / si sti­hol len jed­nej, nemu­síš zúfať. Pokojne to môžeš dobe­hnúť, keď budeš na dôchodku.

senior-educationjpg-aeddeae301037e9c

foto: okna­tion

zdroj: UNIBA, zdroj titul­nej foto­gra­fie: usa­to­day

Pridať komentár (0)