Už len posledná hra a idem spať!

Tina Stremeňová / 5. júl 2015 / Tools a produktivita

PC, kon­zoly, mobily. Je veľa mož­ností ako hrať hry a určite má každý tú jednu, na kto­rej bol závislý. Kedysi sme milo­vali čier­no­biely Pong, teraz máme na výber hry s neuve­ri­teľ­nou gra­fi­kou. Ovládanie sa s Kinec­tom pre­su­nulo prak­ticky na celé telo a moni­tor prostredníctvom zaria­dení ako Ocu­lus Rift si nacapíme priamo na oči. Ale aj bez takýchto gad­ge­tov si vieme hry poriadne užiť. Prečo je to tak?

Žiaľ som teraz nudný dospelák a na hry nemám čas. Pre istotu som odinštalovala Starc­raft a z poličky na mňa smutne pozerá pra­chom zapad­nuté Halo. Uspokojím sa len s pozeraním game reviews pri obede. Lebo z jed­nej hry sa stane dvad­sať a aj nevinná “negej­mer­ská” duša ako ja sa nechá ľahko stia­hnuť. A nie som jediná.

Video­hry hrá viac ako 72% domácností.

Vekový prie­mer hráčov podľa posledných štatistík je prek­va­pivo až 37 rokov. Ak si však uvedomíme, že sa do úvahy berie aj hra ako Soli­taire, tak sú tety na daňovom úrade najväčšie gej­merky. Viac hovo­ria štatistiky o hrách za rok 2014:

Prečo ale toľko hráme? Pravdaže tým hlavným dôvodom je zábava! Ale je na tom predsa čosi viac, respektíve vieme túto zábavu viac špecifikovať.

Môžem byť Elf, tréner pokémonov, alebo koza.

Zapnete hru a ste niekým iným. Z hanblivého mutujúceho cha­lana s akné je zrazu sexy elfka, ktorá si doslova robí čo chce. Môže ísť kam chce, môže ukradnúť auto, alebo dať facku úbohej babičke z neďalekej virtuálnej dediny a každému je to fuk.
Podľa ved­cov z uni­ver­zity v Essexe si hráči vytvárajú postavy, ktorými by chceli byť v skutočnom živote. Respektíve aspoň nie­ktoré ich vlast­nosti. Takže ak ste vždy chceli byť nezničiteľnou zom­bie kozou, odporúčam GoatZ.

Trápia vás termíny v škole? Zabud­nite v inej “rea­lite”.

Máte stresy z práce? Zahrajte si hru. Zdo­chol vám pes? Zahrajte si ďalšiu hru. Pravdaže, dead­line asi zmeškáte, pes ostane stále mŕtvy, ale vy ste na chvíľu vypli a snáď máte lepšiu náladu.
V hre predsa nič nemusíte. Neplatíte dane, nechodíte do práce, váš virtuálny pes nikdy nez­dochne. V hre môžete byť ľahšie úspešní, obja­vo­vať zaujímavé veci, vyhrávať súboje a hrdin­sky zachraňovať dedinčanov pred dra­kom. Nefun­gujú tam zákony nudného sveta rea­lity.

Nič vás tak nezblíži ako poriadna práca v tíme!

Poriad­neho gej­mera by ste si asi nepred­sta­vo­vali ako vymetača večierkov. Títo ľudia však majú známych po celom svete bez toho aby vystrčili päty z domu. V pro­stredí hry inte­ra­gujú s množstvom ďalších hráčov a často spo­lu­pra­cujú na dosia­hnutí spoločného cieľa. Poznám dokonca ľudí, ktorí sa takto naučili po anglicky. No a vraj deti hrami hlupnú…

Nebite sa, zahrajte si.

Máte zlý deň? Štve vás šéf? Štve vás zamest­na­nec? Štve vás manželka? Aj keď o chvíľu vybuch­nete, musíte sa kon­tro­lo­vať. Radšej si niečo zahrajte. Vymláťte dušu z fiktívnej postavy a zastreľte pár zom­bies. Vyzúrte sa na vašich imaginárnych kamarátoch v hre a kľudne miesto nich pred­sta­vujte koho chcete.
Aj napriek tomu, že množstvo ľudí je odpor­com niektorých hier práve kvôli násiliu v nich, myslím, že to vôbec nie je na škodu. Ako dieťa ma vždy viac ovplyv­nilo násilie v správach, než zabíjanie nacis­tov v hre. Tiež si myslím, že každý zod­po­vedný rodič má kon­tro­lo­vať čo ich rato­lesť hrá.

Tieto body sú fajn vodítkom pre vývojárov. Aj keď nejde o nečakané informácie, je dobré sa zamys­lieť, prečo ľudia milujú hry a prečo by mali milo­vať práve tú vašu. Akú rea­litu pre nich vytvárate a do akej miery si budú schopní oddýchnuť. 

A teraz si poďme niečo zahrať :)

Zdroj: blog.infinario.com, www.theesa.com, bigfishgames.com

Pridať komentár (0)