Vedci dosiahli neviditeľnosť klamaním zmyslov

Tatiana Blazsekova

13. júla 2015 o 09:20

Poznáte ten pocit, keď stojíte pred veľkým obecenstvom, prezentujete nejakú prácu alebo výskum: Sahara v ústach a mapa východnej Ázie na košeli. Vedci tento pocit poznajú tiež a zožieral ich natoľko, že radšej vymysleli spôsob, ako byť neviditeľný, ako naučiť sa prezentovať. Neurovedci z Karolinska Institutet vo Švédsku sa zahrali „na bohov “ a pustili sa do výskumu.

Poznáte ten pocit, keď stojíte pred veľkým obecenstvom, prezentujete nejakú prácu alebo výskum: Sahara v ústach a mapa východnej Ázie na košeli. Vedci tento pocit poznajú tiež a zožieral ich natoľko, že radšej vymysleli spôsob, ako byť neviditeľný, ako naučiť sa prezentovať. Neurovedci z Karolinska Institutet vo Švédsku sa zahrali „na bohov “ a pustili sa do výskumu.

Byť neviditeľný a.. a urobiť čokoľvek. Rowlingová nebola jediná, ktorá vo svojej knihe využila tento mocný prostriedok. Otázku, čo by sa stalo keby sme mali moc byť neviditeľný si položil už Platón. Všetci poznáme, na čo sa používal neviditeľný plášť v prípade Harryho Pottera, ale čo ten Platón? V knihe Štát nájdete krásny mýtus hovoriaci o Gygovom prsteni a naráža na otázku morálky. Ako by človek konal, keby mal takýto prsteň a bol by neviditeľný aj pred zákonom? Odpoveď hľadajte u Platóna alebo si pár rokov počkajte, kým veda neodpovie.

Tím neurovedcov vyhlásil, že vytvorili ilúziu vnímania, kde sa človek cíti, akoby bolo jeho telo neviditeľné. Chceli tým dokázať, že pocit neviditeľnosti mení našu fyzickú stresovú reakciu v náročných sociálnych situáciách.

Ich nedávne výskumy ukázali, že neviditeľnosť je stále hudbou budúcnosti. Čo ale urobiť môžeme, je využiť ilúzie, na základe ktorých sa dajú maskovať veľké objekty, ako napríklad ľudské telo. Počas experimentu participant stojí a má na sebe špeciálnu helmu s displejom. Pri pohľade na svoje telo neuvidí nič. Aby človeku vyvolali pocit neviditeľného tela, vedci sa dotýkali tela účastníkov na mnohých citlivých miestach s veľkým štetcom, pokým iný štetec v druhej ruke imituje pohyb vo vzduchu pri plnom vedomí a pohľade účastníka.

„Náš výskum prebehol na 125 participantoch. Väčšina účastníkov si začala prenášať pocit dotyku v prázdnom priestore za menej ako minútu“, povedal Arvid Guterstam, vedúci výskumu. Ich predchádzajúci výskum zistil, že rovnaká ilúzia môže byť vytvorená aj pre jednu ruku.

Na to, aby boli schopní demonštrovať, že ilúzia funguje, výskumníci mali v pláne spraviť bodný pohyb nožom do miesta, kde sa nachádzalo účastníkovo neviditeľné brucho. Množstvo potu- ako reakcia na bodnutie božom, sa zvyšovala keď skúsenosť z ilúzie absentovala. Naznačuje to, že mozog si interpretuje hrozbu v prázdnom priestore inak ako hrozba nasmerovaná na naše telo.

Vedci chceli zistiť, či pocit neviditeľnosti ovplyvňuje sociálnu úzkosť, ktorá môže nastať, keď sa človek ocitne sám pred publikom plným cudzincov. Telo na stres reaguje veľmi prudko. Ak však človek uverí pocitu neviditeľnosti, sila týchto reakcií klesá. „Tieto výsledky sú veľmi zaujímavé, pretože ukazujú, že vnímané fyzické kvality tela môžu meniť spôsob, akým mozog spracováva sociálne podnety“, dodáva profesor Guterstam.

Chystané štúdie sa chcú ďalej zaoberať otázkou, či neviditeľnosť ovplyvňuje morálne rozhodovanie. Tak čo človek, si morálny?

Zdroj: neuroscientistnews.com