Vedci omy­lom vytvo­rili nano­ty­činky, ktoré dokážu zbie­rať vodu zo vzdu­chu

Lýdia Repová / 21. jún 2016 / Tech a inovácie

Veľké objavy vzni­kajú náho­dou a tento skvelý objav nie je výnim­kou.

Tieto omy­lom vytvo­rené tyčinky bohaté na uhlík, ktoré absor­bujú a vypúš­ťajú vodu úplne inak, ako dopo­siaľ vytvo­rený mate­riál, Dokážu zozbie­rať viac vody aj pri níz­kej vlh­kosti a vylú­čiť ju, ak vlh­kosť dosiahne 50 — 80%. Nano­ty­činky by sa mohli poten­ciálne využiť pri sys­té­moch zbe­ra­nia vody, ktorú pre­me­nia na ener­giu alebo pri odo­be­raní pre­by­toč­ného cukru z tela.

Vedci v labo­ra­tó­riu chceli pôvodne vytvo­riť mag­ne­tické nano­linky, no jediné, čo pri tomto pokuse pro­du­ko­vali boli uhlí­kové nano­ty­činky. Pri bliž­šom skú­maní zis­tili, že tieto tyčinky stra­tia hmot­nosť, keď sa zvýši vlh­kosť v ich pro­stredí. Tak­tiež sa uká­zalo, že tento úkaz bol prvý­krát pozo­ro­vaný už v roku 1990. Tím zozbie­ral papiere z roku 2012 a 2013, v kto­rých boli zmenky o týchto hypo­té­zach pou­ka­zu­jú­cich na to, ako sa voda začne spon­tánne vypa­ro­vať pokiaľ sa nachá­dza v pries­tore men­šom ako 1.5 nano­metra, alebo ak je obklo­pená hyd­ro­fób­nymi mate­riálmi. Vedci vysvet­ľujú, že to, čo sa v sku­toč­nosti deje je kon­den­zá­cia vody a for­mo­va­nie mos­tí­kov medzi nano­ty­čin­kami. Voda medzi tyčin­kami spô­so­buje povr­chové napä­tie, ktoré tlačí susedné tyčinky k sebe, a keď sú na dosah 1.5 nano­metra, voda sa vyparí.

David Hel­deb­rand, jeden z čle­nov tímu sa vyjad­ril, že spô­so­bov, ako využiť tento pozna­tok pre zlep­še­nie života na Zemi je mnoho. Naprí­klad, pomôcť zbie­rať vodu na mies­tach, kde je nízka vlh­kosť aká je aj na púšti. Avšak, pred­tým ešte musia zis­tiť, ako kon­tro­lo­vať pro­ces a meniť tvar či veľ­kosť týchto nano­ty­či­niek.

Aj takýto nech­cený objav môže v budúc­nosti zna­me­nať pre náš svet veľký pokrok.

Zdroj: sciencealert.com, zdroj titul­nej foto: sciencealert.com

Pridať komentár (0)