Vedci skú­mali pocit šťas­tia apli­ká­ciou a zis­tili, čo ho ohro­zuje

Henrieta Balázsová / 13. október 2016 / Tools a produktivita

Hovorí sa, že šťas­tie nie je žiadna veda. Nie je tomu cel­kom tak. Vedci prišli na to, čo vedie k poci­tom nešťas­tia.

Sku­pina ved­cov vedená psy­cho­ló­gom z Har­vardu — Mat­tom Kil­ling­swort­hom zis­tila, že naše mysle sú až pri­často zau­jaté blú­de­ním. Podľa ich naj­nov­šieho výskumu až polo­vica našich myš­lie­nok nesú­visí s tým, čo práve robíme. Ved­cov však pre­dov­šet­kým zau­jí­malo, ako to pôsobí na našu psy­chiku, kon­krétne na pre­ží­va­nie pocitu šťas­tia.

Mnoho pre­doš­lých výsku­mov týka­jú­cich sa šťas­tia sa odvo­láva pre­dov­šet­kým na vzde­la­nie, prí­jem, pohla­vie či rodinný stav. Kil­ling­sworth so svo­jou sku­pi­nou však tieto staré ste­re­otypy rúca a tvrdí, že dané sku­toč­nosti na pocit šťas­tia nemajú až taký silný vplyv, aký sa im dote­raz pri­pi­so­val. Na čom teda záleží? Pre­dov­šet­kým na tom, čo robíme, s kým trá­vime náš čas a hlavne – na čo mys­líme.

img_5019

Zdroj: huffingtonpost.com

Ako sa výskum rea­li­zo­val?

V prvom rade treba uznať, že výskum bol pre­ve­dený naozaj úžas­ným spô­so­bom. Zúčast­nila sa ho rôz­no­rodá sku­pina 15 000 ľudí vo veku od 18 do 80 rokov. Vedci pre tento účel vyvi­nuli appku pre iPhone, ktorá výskum­nej vzorke ľudí pra­vi­delne odo­sie­lala noti­fi­ká­cie, po kto­rých nasle­do­vali 3 kroky. V prvom mali zhod­no­tiť, ako sa momen­tálne cítia – na škále od veľmi zle po veľmi dobre. Dru­hým kro­kom bola voľba čin­nosti, ktorú práve vo chvíli, keď im noti­fi­ká­cia prišla, vyko­ná­vali. V tre­ťom kroku nasle­do­vala otázka, či pri tejto čin­nosti mys­leli na niečo iné. Ak áno, odpo­ve­dali na otázku, či boli tieto myš­lienky neut­rálne, prí­jemné, alebo neprí­jemné. Týmto spô­so­bom sa vedci v reál­nom a rela­tívne krát­kom čase dostali až k 650 000 repor­tom.

img_5017

Zdroj: forums.creativecow.net

Čo sa výsku­mom zis­tilo?

Podľa štú­die až v 47% prí­pa­doch nemys­líme na čin­nosť, ktorú práve vyko­ná­vame. Tím ved­cov pri­tom zis­til, že mysle sa nám netú­lajú len pri spr­cho­vaní, ale aj pri práci, pri najin­tím­nej­ších chví­ľach s par­tne­rom, či pri oddy­cho­vaní. Potvr­dilo sa, že neschop­nosť sústre­diť sa na práve prí­tomný oka­mih spô­so­buje až v 85% prí­pa­doch pre­ží­va­nie pocitu nespo­koj­nosti so svo­jím živo­tom a nešťas­tia.

Prob­lé­mom totiž je, že myseľ väč­ši­nou zablúdi k nega­tív­nym myš­lien­kam a musíme čeliť sta­ros­tiam, oba­vám, či hnevu. Samoz­rejme sám Kil­ling­sworth potvr­dzuje, že blú­de­nie mysle nie je možné obme­dziť úplne. Čo však spra­viť môžeš, je sústre­diť sa čo naj­viac na práve pre­ží­vaný oka­mih a keď už dáš svo­jej mysli povo­le­nie na vychádzku, posta­raj sa o to, aby to bolo nejaké pekné miesto.

Zdroj: lifehack.org, zdroj titul­nej foto­gra­fie: favim.com

Pridať komentár (0)