Veľ­vys­la­nec Izra­ela Zvi Avi­ner Vapni: Slo­váci majú kva­litné vzde­la­nie, zau­jí­mavé nápady a kra­jina má výbornú polohu

Veronika Horváthová / 23. jún 2016 / Rozhovory

Izrael sa vďaka svo­jej otvo­re­nosti a ino­va­tív­nym myš­lien­kam stal star­tup hubom nie len na Blíz­kom východe, ale firmy ako Fund­box, Clou­di­nary či Fiverr sú sve­tovo uzná­vané a zís­kali nie­koľ­ko­mi­li­ó­nové inves­tí­cie zo zahra­ni­čia. Slo­ven­sko nedávno pod­pí­salo s Izra­e­lom zmluvu o spo­lu­práci v oblasti tech­no­lo­gic­kého vývoja. Preto sme sa roz­hodli vyspo­ve­dať nového izra­el­ského veľ­vys­lanca, Zvi Avi­ner Vap­niho o tom, aké mož­nosti koope­rá­cie medzi biz­nismi v našich kra­ji­nách exis­tujú a aj to, čo musíme zlep­šiť, aby sme mali viac mož­ností pre­ra­ziť na sve­to­vých trhoch.

Slo­ven­sko uzat­vo­rilo s Izra­e­lom medzi­vládnu dohodu o spo­lu­práci v oblasti prie­my­sel­ného vývoja a výskumu. Koľko spo­lu­prác vzniklo na základe tejto zmluvy? Majú firmy záu­jem?

Áno, táto dohoda bola sku­točne pod­pí­saná a nedávno bolo na ňu alo­ko­va­ných aj prvých milión eur. Aj keď je táto dohoda v plat­nosti už nejaký čas, reálnu spo­lu­prácu môžeme oča­ká­vať teraz, ako obe zmluvné strany uvoľ­nili finan­cie. V najb­liž­ších týžd­ňoch by mala vyjsť ofi­ciálna výzva na podá­va­nie ponúk na spo­lu­prácu. Záme­rom je nájsť spo­loč­nosti na slo­ven­skej aj izra­el­skej strane, kto­rých spo­lu­práca by viedla k zrodu nového pro­duktu alebo pro­cesu komerčne uplat­ni­teľ­ného na sve­to­vých trhoch. Veríme, že vďaka tejto dohode naras­tie vzá­jomná spo­lu­práca medzi fir­mami v našich kra­ji­nách.

Ako je to so zastú­pe­ním žien v star­tu­po­vom pro­stredí v Izra­eli? Má povinná vojen­ská služba nejaký vplyv na ich zmýš­la­nie — sú viac tech­nicky zdat­nej­šie? 

Ženy sú v tech­no­lo­gic­kom prie­mysle v Izra­eli zastú­pené v rele­vant­ných čís­lach. Ich počet stále ras­tie a to, že slú­žili v rov­na­kých tech­no­lo­gic­kých jed­not­kách ako, muži ich sta­via na rov­nakú štar­to­va­ciu pozí­ciu.

Poten­ciál v tejto oblasti je i tak väčší. Prob­lém vzniká už na stred­ných ško­lách, kde si nedos­ta­točný počet diev­čat vyberá tech­nické pred­mety. Izra­el­ská vláda, ako aj nezis­kové orga­ni­zá­cie, sa v súčas­nosti sna­žia vzbu­diť záu­jem u talen­to­va­ných diev­čat o tech­no­lo­gické a vedecké štu­dijné odbory.

12615546_1210883472272618_7830442743451282804_o

Zdroj: Slo­ven­ská aka­dé­mia vied

Už nejaký čas ste strá­vili na Slo­ven­sku a mali ste šancu spoz­nať našu kul­túru. Čo by sme si mali my na Slo­ven­sku zobrať ako prí­klad z Izra­ela? 

Na Slo­ven­sku som od polo­vice novem­bra. Slo­ven­sko je nád­herná kra­jina a sku­točne si veľmi vychut­ná­vam krásnu prí­rodu, sce­né­riu, hudbu, slo­ven­skú kul­túru a ľudí, ktorí sú uvoľ­není a veľa sa usmie­vajú. Mys­lím si, že Slo­ven­sko má čo ponúk­nuť svetu, no Slo­váci sú veľmi skromní ľudia. Možno by ste si mali zobrať prí­klad z toho ako my pre­zen­tu­jeme izra­el­ské pro­dukty, ino­vá­cie, high-tech a start-upový prie­my­sel a byť “hluč­nejší” a aser­tív­nejší pri zdie­ľaní svo­jich dob­rých kva­lít.

A naopak, čo si mys­líte, že by pros­pelo izra­el­ským star­tu­pom v čom my na Slo­ven­sku exce­lu­jeme?

Mys­lím si, že Slo­ven­sko má dobrý základ, čo sa týka budo­va­nia star­tu­pov. Máte nie­koľko úspeš­ných slo­ven­ských spo­loč­ností, ktoré pre­ra­zili vo svete ako ESET, Sygic, lie­ta­júce auto. Určite je tu pries­tor na spo­lu­prácu s Izra­e­lom. Máme reálnu mož­nosť posil­ne­nia spo­lu­práce a zvý­še­nia obchodu medzi našimi kra­ji­nami. Slo­ven­sko má dobre vzde­lanú pra­covnú silu, zau­jí­mavé nápady a výbornú polohu. Práve vďaka svo­jej polohe môže byť Slo­ven­sko „brá­nou do Európy“ a tiež tes­to­va­cím trhom pre izra­el­ské spo­loč­nosti, ktoré majú záu­jem obcho­do­vať v Európe.

Česká repub­lika už má svojho cyber amba­sá­dora v Izra­eli. Mys­líte si, že Slo­ven­sko by tiež malo mať svojho? Ako môže kon­krétne tento amba­sá­dor pris­pieť Slo­ven­sku?

Som pre­sved­čený, že Váš veľ­vys­la­nec v Izra­eli Peter Hule­nyi je veľmi aktívny čo sa týka výmeny exper­tov a spro­stred­ko­vaní stret­nutí cyber spo­loč­nos­tiam. Kyber­ne­tická bez­peč­nosť je veľmi dôle­žitá, keďže útoky vedia byť devas­tu­júce. Preto je dôle­žité nepod­ce­ňo­vať túto oblasť a stále vyví­jať nové tech­no­ló­gie.

Izrael posky­tuje 2-ročné star­tu­pové víza. Môžu aj Slo­váci požia­dať o tieto víza? Aké pod­mienky treba spl­niť, aby ich mohol člo­vek zís­kať?

Tieto víza sú viac­me­nej pilot­ným pro­jek­tom Izra­ela. Plný názov týchto víz je “Ino­vačné víza pre zahra­nič­ných pod­ni­ka­te­ľov”. Uchá­dzať sa o ne môžu ino­vá­tori, ktorí chcú vyví­jať svoj pro­dukt v Izra­eli. Uchá­dzači o vízum musia byť uznaní Úra­dom hlav­ného vedca (Office of the Isra­eli Chief Scien­tist) ako zahra­niční pod­ni­ka­te­lia. Úrad hlav­ného vedca posúdi pro­dukt a vydá potvr­de­nie. Na základe tohto potvr­de­nia potom môžu pod­ni­ka­te­lia žia­dať o víza na povo­le­nie dočas­ného pobytu.

Zvi Vapni040b

Ako dnes pre­bieha spo­lu­práca s ESE­Tom? Ako to je naprí­klad s výme­nou ľud­ského kapi­tálu?

ESET je veľmi úspešná spo­loč­nosť v Izra­eli, kon­krétne pro­dukt NOD32 je naj­po­pu­lár­nej­ším anti­ví­ru­som v Izra­eli. Pre mno­hých Izra­el­ča­nov je to možno prvý slo­ven­ský pro­dukt, s kto­rým sa stretnú, samoz­rejme až potom, ako šofé­rujú autá od Peuge­otu a Kie vyro­bené na Slo­ven­sku.

Izrael je veľmi mul­ti­kul­túrny a otvo­rený. Aký to má vplyv na roz­voj inno­vá­cii?

Ino­vá­cie nemôžu rásť v pro­stredí, ktoré nie je slo­bodné. Naša mul­ti­kul­túrna spo­loč­nosť je súčas­ťou slo­bod­nej pri­ro­dze­nosti našej kra­jiny. Ak sa ľudia cítia pri­jí­maní bez ohľadu na to odkiaľ pochá­dzajú a môžu sa slo­bodne vyjad­riť rôz­nymi spô­sobmi, tak sa aj radi pokú­šajú o naj­rôz­nej­šie ino­vá­cie vo vedec­kej a tech­no­lo­gic­kej sfére. Izra­el­ča­nia majú tak­tiež špe­ci­fický postoj k zly­ha­niu. Je to pre nich pri­ro­dze­nou súčas­ťou roz­voja. Tí, ktorí zly­hajú by sa nemali cítiť vinní. Ak na nich bude vyví­janý nega­tívny tlak, nebudú to opäť skú­šať.

Naše škols­tvo je veľmi kri­ti­zo­vané, za prí­liš neprak­tický prí­stup, kde sa len memo­ru­jeme a často sú štu­denti málo v spo­jení s pra­xou. Ako je to v Izra­eli? 

Izra­el­ský vzde­lá­vací sys­tém tiež čelí mno­hým výzvam. Po obrane a eko­no­mike je to u nás naj­viac dis­ku­to­vaná téma. Vzde­lá­vací sys­tem sa snaží pod­po­riť u štu­den­tov kre­a­ti­vitu. Jed­ným z ele­men­tov, ktorý nám pomáha je, že izra­el­ská spo­loč­nosť je veľmi otvo­rená k nez­hode a dis­ku­sii. Štu­denti na ško­lách sú nabá­daní, aby slo­bodne vyjad­ro­vali svoj nesú­hlas a pre­zen­to­vali svoje názory. Ved­ľaj­ším pro­duk­tom toho je budo­va­nie kre­a­ti­vity a ino­va­tív­neho mys­le­nia. Samot­ným cie­ľom uni­ver­zít je obklo­piť sa pri­me­ra­ným množ­stvom spo­loč­ností, ktoré majú svoje výskumné cen­trá, tech­nické labo­ra­tó­ria alebo tech­no­lo­gické inku­bá­tory. Tým sa má docie­liť to, že štu­denti budú napo­jení na prax a reálny svet už počas štú­dia.

IMG_4142

Startupy/inovácie sú nos­nou silou eko­no­miky, ale tiež je známe, že veľa star­tu­pov exi­tujú zakla­da­te­lia skôr, ako sa stanú veľ­kým biz­ni­som. Nemá to nega­tívny vplyv na dlho­dobú udr­ža­teľ­nosť v biz­nise?

Máte pravdu. Máme veľa star­tu­po­vých spo­loč­ností, ktoré vyvi­nuli svoje pro­dukty a potom ich pre­dali ame­ric­kým spo­loč­nos­tiam. No vznikli tiež spo­loč­nosti, ktoré ostali v Izra­eli a vyvi­nuli sa v plnej škále. Nemô­žeme však zabú­dať, že sme malá kra­jina, ktorá má svoje limity. Ak pro­dukt vyža­duje veľkú dis­tri­bú­ciu, pre­daj je opod­stat­nený. Keď sú star­tu­pové spo­loč­nosti dosta­točne aktívne, časom sa môžu vyvi­núť v plnom roz­sahu. Na dru­hej strane, vždy budú také, čo exi­tujú. Mys­lím, že žijeme v glo­bál­nom pro­stredí a nech­ceme tieto veci obme­dzo­vať.

Sú v Izra­eli firmy, ktoré to dotiahli a stali sa veľ­kými spo­loč­nos­ťami? Na ktoré ino­va­tívne firmy je Izrael naj­viac hrdý?

Prav­daže. Máme mnoho prí­kla­dov. Môžem spo­me­núť spo­loč­nosť WAZE s navi­gač­ným soft­vé­rom, far­ma­ce­utickú spo­loč­nosť TEVA, ISCAR, tele­ko­mu­ni­kačné rie­še­nia RAD, biz­nis a IT kon­zul­tin­govú spo­loč­nosť NESS.

Mali ste už šancu poces­to­vať Slo­ven­sko? Čo sa Vám u nás naj­viac páči? 

Nav­ští­vil som už nie­ktoré časti stred­ného a východ­ného Slo­ven­ska. Slo­ven­sko je nád­herná kra­jina s neoby­čaj­nou prí­ro­dou. Dve mestá, v kto­rých som sa zasta­vil počas mojej cesty do Košíc, ma veľmi milo prek­va­pili. Boli to Ban­ská Bys­trica a Ban­ská Štiav­nica. Nikdy som o týchto mes­tách nepo­čul a mys­lím si, že sa ich naozaj oplatí nav­ští­viť. Mali by ste byť hrdí na svoju kra­jinu. Čo sa ľudí týka, Slo­váci sú veľmi pohos­tinní a prí­jemní ľudia. Tak­tiež si veľmi rád pochu­tím na dob­rom slo­ven­skom víne.

A nako­niec odkaz pre mla­dých slo­ven­ských ino­vá­to­rov?

Ostaňte na Slo­ven­sku! Táto kra­jina vás potre­buje. Je tu veľký poten­ciál, ľudia sú dobre vzde­laní a Slo­ven­sko má výbornú polohu. Nevzdá­vajte sa svo­jej kra­jiny!

Pridať komentár (0)