Vidia ťa v zahra­ničí ako ces­to­va­teľa, alebo len turistu?

Martina Ditrichová / 27. júl 2016 / Zaujímavosti

Leto je v už plnom prúde a všetci sa sna­žíme vypad­núť aspoň na chvíľu z kaž­do­den­nej rutiny, či už doma alebo v práci.

Každý si pod poj­mom dovo­lenka pred­sta­víme niečo iné. Nie­kto sa vidí na pláži s drin­kom v ruke, iný zas s ruk­sa­kom a mapou na nezná­mom mieste otvo­rený dob­ro­druž­stvu. Jeden potre­buje mať zabo­oko­vaný hotel pár týž­dňov dopredu, iný ide na blind. Nie­kto je turista a nie­kto ces­to­va­teľ…

1

Píšeš si zoznam vecí na dovo­lenku ešte týž­deň pred odcho­dom, aby sa nestalo, že tvoje obľú­bené tričko bude špi­navé, alebo nahá­džeš do tašky to, čo zba­dáš v skrini ako prvé tesne pred odjaz­dom? Stre­su­ješ sa a noc pred odjaz­dom ani nespíš od vzru­še­nia, alebo si ani nevšim­neš, že sa vlastne nie­kam pre­sú­vaš?

Ja sa musím pri­znať, že som typ číslo 2. Nám sa záro­veň bežne stáva, že si veľa vecí zabud­neme. Na dru­hej strane, postu­pom času sa už tak vytré­nu­jeme v našej tech­nike, že bale­nie je vysoko efek­tívne, rýchle, bez stresu a dokonca aj tie ponožky, ktoré sme bežne nechá­vali doma, neza­bud­neme zba­liť. Je ale vhodné, keď ces­tu­jeme s typom 1, ktorý má všetko, dokonca aj do zásoby, a v prí­pade potreby rád poži­čia…

2

Booku­ješ sta­rost­livo hotely a sedadlá s dosta­toč­ným pred­sti­hom, aby si dostal to naj­lep­šie za výhodnú cenu, alebo sa neor­ga­ni­zo­vane pre­sú­vaš z miesta na miesto? Tu sa oplatí byť zod­po­vedný a rie­šiť veci v pred­stihu, ak je to možné. A pokiaľ ces­tu­ješ bez­plá­no­vite, treba mať aspoň „hubu“ a nebáť sa vypý­tať si to naj­lep­šie. Mne sa v zahra­ničí osved­čilo (samoz­rejme záleží od kra­jiny a jed­not­liv­cov), že ti veľmi radi vyjdú v ústrety, pokiaľ môžu. Stačí sa opý­tať.

33

3

Si tra­di­ci­ona­lista, alebo rád expe­ri­men­tu­ješ? Keď tieto dva typy ľudí ces­tujú spolu, je to pohroma. Prvý typ chce spoz­ná­vať, ochut­ná­vať, zaží­vať. Ten druhý sa to snaží pre­žiť a cítiť sa čo naj­viac „doma“ — zle zle. Ako sa hovorí, svet spoz­náš až za hra­ni­cou svo­jej kom­fort­nej zóny. A na to, aby si z nej vyšiel, nestačí iba ísť do zahra­ni­čia. Treba sa s tým zmie­riť.

Jasné, chá­pem, že v nie­kto­rých kra­ji­nách robia fakt hnusnú kávu a vtedy je Star­bucks ako dar z nebies, ale aby si vedel, že tam majú hnusnú kávu, musíš ju naj­skôr ochut­nať. Tu nie je o čom pole­mi­zo­vať, typ č. 2 to robí zle. Spoz­ná­vať roz­ličné zvyky a kul­túry je neuve­ri­teľne obo­ha­cu­júce, bez ohľadu na to či tvoj konečný dojem bude pozi­tívny alebo nega­tívny.

4

Áno, treba byť opatrný a dávať si pozor, ale netreba to s tou úzko­pr­sos­ťou pre­há­ňať. Ako sa hovorí, nie­kedy sa musíš stra­tiť, aby si našiel seba. Je to tro­chu nadne­sené, ale ak sa dosta­neš do situ­ácie, v kto­rej nie si úplne doma a podarí sa ti z nej vykľuč­ko­vať, budeš mať zo seba skvelý pocit. No a keď sa doslova stra­tíš, vždy sa nájde nejaký dob­ro­di­nec, ktorý ti ukáže cestu spať. Teda pokiaľ nie si v opus­te­nom auto­buse na Aljaške.

5

Alebo prí­padne pomôže tvoj smart­fón. Ja nie som ten typ ces­to­va­teľa, ktorý si rád oddýchne od spo­je­nia so sve­tom, čo môže byť nie­kedy aj na škodu, ale na dru­hej strane… môžeš si kedy­koľ­vek pozrieť v trip advi­so­rovi naj­lep­šiu kaviar­ničku vo svo­jom okolí, rovno si k nej aj naplá­no­vať cestu a dokonca v nie­kto­rých ti ju dajú zadarmo, keď si ju odfo­tíš a hodíš na sociálnu sieť. Aj keď vypnúť dáta a otvo­riť dobrú knihu nemusí byť na škodu v tejto dobe pre­hna­nej con­nec­ti­vity…

66

77

Tieto 2 typy ces­to­va­te­ľov sa k sebe zas veľmi hodia a navzá­jom dopĺňajú. Večne pri­pra­vený, ktorý má všetko naštu­do­vané a chce to všetko aj sti­hnúť, je brz­dený tým letar­gic­kým, ktorý tam proste je. Je skvelé vedieť kam idem a čo tam môžem vidieť, ale nie je dobré to pre­há­ňať, lebo aj momenty prek­va­pe­nia majú svoje čaro. A popri tom obe­há­vaní všet­kých pamia­tok, si treba dopriať aj čas na omo­če­nie nôh vo fon­táne a zmrzku :).

88

Sú tí, čo sa už neve­dia doč­kať domova a tí, čo by tam naj­rad­šej ostali. Určite záleží aj od roz­po­lo­že­nia a des­ti­ná­cie, ale bežne sa ľudia radia do týchto dvoch sku­pín. Vo mne sa zvy­čajne bijú obe tieto emó­cie. Člo­vek sa už po krátke dobe teší na svoju posteľ, na svoje domáce zvie­ratko, pria­te­ľov, ale na dru­hej strane dovo­lenka je len o tom, nájsť tu naj­lep­šiu reštau­rá­ciu, pozrieť si pre­krásne pamiatky, vypo­čuť si povesť od zho­vor­či­vého domá­ceho, chy­tiť bronz a super vlnu. Veď kto by chcel od takého trá­ve­nia času ute­kať domov…

8

Už máš ces­tovnú horúčku? :) Nech si typ číslo jedna či dva, aj keď podľa môjho názoru každý obrá­zok treba brať indi­vi­du­álne, lebo by sa s takým člo­ve­kom naozaj nedalo ces­to­vať, hlavné je si užiť dovo­lenku po svo­jom. Nech sa z nej vrá­tiš s priem­ným poci­tom, pek­nými fot­kami, oddýc­hnutý a pri­pra­vený úspešne pra­co­vať na svo­jom živote.

Zdroj foto­gra­fií: medium.com/The Cooper Review, Zdroj titul­nej foto­gra­fie: museperk.com

Pridať komentár (0)