Vodáci pat­ria na Lido. Takto to u nich vyzerá

magazin.novelido.sk / 10. september 2016 / Zo Slovenska

Podobne si pred­sta­víte záh­radu u sta­rých rodi­čov na vidieku alebo miesto, kde si cho­díte oddých­nuť z mesta. Pokoj, veľa zelene, voda, ľudia všet­kých gene­rá­cií. Mnoho z Bra­ti­slav­ča­nov pri­tom nevie, že takéto miesto majú priamo pod nosom.

Veď aj poli­cajti hliad­ku­júci sto met­rov od lode­níc, sa zamra­čia, keď sa ich pýtate na cestu. “Lode­nice? Také nič tu nie je,” dumá jeden a ďalší sa zamyslí: “Ale skúste týmto sme­rom,” uka­zuje presne opačne. Nevadí, napo­kon sme lode­nice vodá­kov našli.

Potiaľto bola naj­vyš­šia voda,” uka­zuje kapi­tán vodác­keho klubu, Maťo Mišík na kovovú značku na zárubni dvier v klu­bovni. Dom­ček vidiec­keho štýlu skrýva okrem samot­nej lode­nice aj záze­mie pre vodá­kov s his­tó­riou, ktorú pri­po­mí­najú poháre vysú­ťa­žené rokmi ich exis­te­nie.

Vodácky klub Dunaj­čík začí­nal na týchto mies­tach už v roku 1924, takže v tomto roku osla­vuje 92 rokov exis­ten­cie.

O chvíľu sa ide na vodu.Keď sa loď napije.

Do klubu začí­najú pri­chá­dzať ďalší vodáci. Prišli sme v deň, keď sa na vodu po prvý raz vypla­via aj tí, ktorí dopo­siaľ na kajaku či kanoe nese­deli. Rocvička, inštru­káž a ide sa pomaly tré­no­vať. Je medzi nimi aj via­cero detí.

Špor­to­va­nie v prí­rode zažíva opäť rene­san­ciu. Lode k tomu neod­mys­li­teľne pat­ria, veď je to jedna zo základ­ných akti­vít, ktorú ľud­stvo v prí­rode robilo,” vysvet­ľuje M. Mišík.

Na chvíľu sa ospra­vedlní, ide star­šej pani pomôcť s loďou na vodu. O chvíľu sa už ako prvá zo sku­piny vzda­ľuje na Dunaji oproti zapa­da­jú­cemu slnku.

Dôkaz, že sme v Bratislave.

Druhý breh s Euro­veou je kúsok. Prí­slo­vie “čoby kame­ňom doho­dil” má možno pôvod na tomto mieste. Oba brehy Dunaja sú tu tak blízko, že pri pád­lo­vaní pri lode­nici môžete spo­čí­tať ľudí na náb­reží pri Euro­vei. Ide to aj naopak a od Euro­vei sa dá vidieť množ­stvo vodá­kov na Dunaji.

Len sa treba pozrieť o tro­chu lep­šie, pre­tože neu­dr­žia­vané pro­stre­die v okolí dáva pri pohľade z Euro­vei pocit, že na dru­hom brehu nie je vôbec nič. Dá sa to však vidieť aj inak – bujná zeleň skrýva až tri vodácke lode­nice.

Pohoda pri vode.

Dôkaz toho, že s prí­rod­ným pro­stre­dím môžu byť nená­silne skom­bi­no­vané rôzne akti­vity oby­va­te­ľov mesta.

Chcete vedieť ako sa vyvíja ini­ca­tíva Nové Lido a spo­lu­práca s vodákmi a ďal­šími sub­jektmi? Pre­čí­tajte si člá­nok Kam ide Lido.

Viac o pro­jekte sa dozvieš na Novelido.sk.

zdroj: magazin.novelido.sk, autor foto­gra­fií: nora-jakub.sk

Pridať komentár (0)