Vojna v kan­ce­lá­rii: Keď sa bije o otvo­rené okná a zapnutú klímu

Alexandra Dulaková / 1. máj 2016 / Tools a produktivita

Tento feno­mén môžeme síce hrdo zara­diť medzi takz­vané „first world prob­lems“, no aj tak dokáže poriadne vyto­čiť. Boje o to, či bude okno otvo­rené, alebo zatvo­rené a či bude klíma vypec­ko­vana na úro­veň kry­o­ko­mory alebo sa jej nikto ani nedot­kne, poznáme snáď každý. Často­krát bez roz­um­ného výcho­diska.

A spre­vá­dza nás to nie­kedy už od škol­ských čias. Už na gym­ná­ziu som sa so spo­te­nými cha­lanmi hádala o tom, či otvo­riť alebo neot­vo­riť okná. Im bolo teplo, mne zásadne vždy zima. Ja som rada sedá­vala pri okne a oni sa počas pre­stávky z bitia a nahá­na­nia spo­tili ako kone. A tak vzni­kali hádky a súboje na štýl:

  • Prečo musíš sedieť pri okne? 
  • Prečo sa musíš nas­chvál spo­tiť ako „čuně“?

V tomto bode už väč­ši­nou zasiahla uči­teľka a svo­jím ver­dik­tom utí­šila búr­livé potýčky nezmie­ri­teľ­ných ado­les­cen­tov. Vo väč­šine prí­pa­dov však žia­den roz­hodca nepríde a nevy­ne­sie nezau­jatý roz­su­dok v sku­pine svoj­práv­nych dospe­lá­kov – samoz­rejme v pros­pech vyš­šieho dobra. Pri­tom často nevy­stu­pujú o nič vyspe­lej­šie ako my, keď sme mali tri­násť.

Aj keď sme dospelí, o tomto sa doká­žeme pohá­dať priam do krvi. Pokiaľ mám ja osobne niečo proti kli­ma­ti­zá­cii (čo sa nestáva často), je to len v prí­pade, ak je nasta­vená na 16 stup­ňov, práve som vošla dnu, vonku bolo 40 stup­ňov a nemám žia­den sve­ter (pocho­pi­teľne). Nemám záu­jem expresne ocho­rieť. A zrejme nie som jediná. Potom, čo som si tento feno­mén vygo­og­lila, obja­vila som desiatky odka­zov na fóra a články, v kto­rých sa ľudia sťa­žo­vali buď na nezne­si­teľné teplo, ktoré nikto okrem nich nemieni rie­šiť, alebo na arktickú zimu a nezá­u­jem vypnúť klímu. Neza­mest­náva to pri­tom len inter­net, ale aj moje oko­lie.

heat-office-etiquette

foto: Independent.co.uk

Keď som sa na podobné hádky pýtala ostat­ných, vedeli si dobre spo­me­núť na potýčky v ich vlast­ných kolek­tí­voch. U nás v Star­ti­tup sedíme v pomerne otvo­re­nom pries­tore a máme nie­len mož­nosť si otvo­riť okno, ale aj výjsť na terasu, kde sa vieme schla­diť, koľko nám poča­sie ráči dovo­liť. Klíma v lete fun­go­vala nepretr­žite a to dosť zne­si­teľ­ným spô­so­bom. Kolek­tívne sme ju chceli skôr zapí­nať ako vypí­nať, no holt, bola som v tom čase v office jediná žena.

Žen­ské a muž­ské telá totiž opti­málne fun­gujú na mierne roz­diel­ných tep­lo­tách. Je to preto, lebo žen­ské telo pro­du­kuje menej tepla — vše­obecne majú totiž ženy menej svals­tva a viac tuko­vej hmoty ako muži. A svaly pro­du­kujú viac tepla ako tuk. K žiad­nemu krvi­pre­lie­va­niu ale medzi nami nedošlo a aj preto tu ešte sedím a píšem tento člá­nok.

IMG_5349

foto: nen­nie knits

Možno sa ti toto celé zdá ako nezmy­selná hádka roz­maz­na­ných dospe­lác­kych detí, no predsa len ide o jeden z naj­čas­tej­ších kon­flik­tov v kan­ce­lá­riach. Väč­ši­nou je jedna strana spo­kojná a tá druhá trpí. Hádka — aká­koľ­vek hádka—ohro­zuje nie­len pra­covné výkony, ale aj morálku a nala­de­nie kole­gov jed­ného voči dru­hému. Žiadna firma nepot­re­buje polku zamest­nan­cov na PN-ke a zvyšnú polku do krvi pohá­danú, pop­rí­pade spo­te­ných zamest­nan­cov, z kto­rých je ostat­ným zle.

Pokiaľ ku kon­fliktu dojde, naj­lep­šie je sa aspoň na chvíľu vlo­žiť do kože tej dru­hej strany. (Ja viem, nevy­našla som Ame­riku, no súcit dokáže hory pre­ná­šať.) Nie je prí­jemné topiť sa vo vlast­nej šťave, neve­dieť v stuc­hnu­tom pries­tore dýchať a nesú­stre­diť sa tak na prácu. A radosť zo života nám nepri­ne­sie ani drko­ta­nie zubami alebo suchý vzduch, ktorý dráždi sliz­nice, spô­so­buje nád­chu a pre­c­hlad­nu­tie. Nepriaz­nivá situ­ácia v oboch prí­pa­doch zhor­šuje pra­covný výkon do takej miery, že sa zamest­nanci nemu­sia vôbec vedieť sústre­diť. Najmä ak ide o tím, ktorý musí za kaž­dých okol­ností prísť vyob­lie­kaný v obleku a kos­tý­moch – aj keby mali hneď padať sekery. Či sa mozgy „kva­sia“, alebo mrznú, na pro­duk­ti­vite to nepridá. 

o-COLD-facebook

foto: huf­fing­ton post

Ďal­ším roz­um­ným kro­kom by bolo pod­mienky v office čo naj­viac (do zne­si­teľ­nej miery) pris­pô­so­biť von­kaj­šiemu poča­siu. Pro­spieva to nie­len výdav­kom za ener­gie, ale aj našej imu­nite, ktorá na pre­chody z extrém­neho tepla do extrém­nej zimy nie je sta­vaná. Ak máte vôbec to šťas­tie, že sa u vás v práci nachá­dza klíma, bolo by hlúpe ju v horú­ča­vách vôbec nevy­užiť, no len do takej miery, aby člo­vek po východe z práce nedos­tal z „tep­lej facky“ infarkt a neho­dilo ho o roz­pá­lený chod­ník.

Ak je na dru­hej strane vonku zima, je sku­točne lep­šie si rad­šej natiah­nuť sve­ter (ktorý si do práce môžeme doniesť a nechať ho tam do rezervy), ako kúre­nie vypec­ko­vať do sau­no­vých výšin. (Samoz­rejme, v istom bode kúriť začať treba.) Opäť tým šet­ríme nie­len ener­gie, ale aj telo. Pri­pra­vu­jeme ho na pod­mienky, ktoré ho budú čakať vonku a kto­rým sa nevyhne. Zatiaľ čo výrazné tep­lotné zmeny sú pre orga­niz­mus zlé, sys­te­ma­tické „otu­žo­va­nie“ mu dokáže len pros­pieť.

A nako­niec občas ani nezaš­kodí zamys­lieť sa nad tým, prečo je dru­hej strane tak neprí­jemne. Možno je člo­vek uzi­mený preto, lebo je veľmi chudý a nemá proti zime žiadnu tukovú izo­lá­ciu, alebo je ane­mický a nemá kvôli tomu pre­kr­vené kon­ča­tiny. (true story) Rov­nako môže byť tesne po cho­robe, alebo tesne pred ňou. V takom prí­pade mu netreba ešte pri­dá­vať a stav naďa­lej zhor­šo­vať. Na dru­hej strane, ak je člo­veku neus­tále teplo, môže mať nad­váhu, (u žien) byť v pre­chode, či mať hor­mo­nálne poru­chy (naprí­klad so štít­nou žľa­vou). Všetky tieto fak­tory dokážu spô­so­biť nad­merné pote­nie, či náhle návaly tepla. A keď ide o zdra­vie, mali by sme jeden dru­hého bez­pod­mie­nečne rešpek­to­vať, pre­tože v tejto veci si sku­točne väč­ši­nou nepo­mô­žeme – aspoň nie v danej chvíli.

tl-horizontal_main_2x

foto: jac­kth­re­ads

V prí­pade, že sa úspešne pokú­sime druhú stranu a jej požia­davky pocho­piť, vieme veci rie­šiť síce kom­pro­mismi, no zato efek­tívne pre obe strany. Nie­ktoré ven­ti­lačné fil­tre sa dajú naprí­klad pre­le­piť tak, aby chladný vzduch nefú­kal na urči­tých ľudí, no záro­veň ochla­dzo­val tých, kto­rým je teplo. Pop­rí­pade je možné klímu nechať pus­tenú (alebo okná otvo­rené), kým sú ľudia na obede. Sede­nie môžeme pris­pô­so­biť tomu, ako ľudia zná­šajú tep­loty (zimo­mraví ďalej od klímy, roz­ho­rú­čení naopak bliž­šie) a do práce naprí­klad zapo­jiť lokálne ohrie­vače či malé ven­ti­lá­tory, ktoré poslú­žia jed­nému člo­veku.

Čo je však naj­dô­le­ži­tej­šie, je vzá­jomné pocho­pe­nie, nor­málny prí­stup a chuť sa ostat­ným pris­pô­so­biť. Koniec kon­cov, závisí od toho pro­duk­ti­vita celého tímu a ako tím musíme vedieť spo­lu­pra­co­vať. Našu ochotu neskôr odzr­kad­lia aj naše výsledky.

Zdroj titul­nej fotky: leber­tech

Pridať komentár (0)