Vy ste mladí, je to na vás!

Jaroslav Dodok / 13. november 2014 / Tools a produktivita

Už dlh­šie som nena­pí­sal žiadny blog, pre­tože posledné dni som veno­val čas pre­mýš­ľa­niu a sna­žil som sa čo naj­viac roz­hý­bať veci v mojom okolí. Každý deň bol pre mňa veľmi náročný, vyžia­dal si veľa mojej ener­gie, ale za to som sa veľa naučil.

Okrem toho som sa stre­tol s mno­hými pria­teľmi a roz­prá­val som sa s nimi o rôz­nych témach. Musím pove­dať, že väč­šina z nich sa na niečo sťa­žo­vala. Nie­komu sa nepá­čila škola, inému vláda, ďal­šiemu bri­gáda.

Je to tu o ničom. Ako­náhle budem mať čo i len pár eur, pálim do zahra­ni­čia,”

Hrám v našej kapele už 3 rok a nič z toho nemám. O našu hudbu nie je záu­jem, máme len pár sto­viek laj­kov na you­tube,”

Už chcem konečne roz­be­hnúť biz­nis. Nebaví ma rie­šiť za kaž­dým nejaký prob­lém. Už si chcem uží­vať peniaze,”

Ak sa mi nepo­darí roz­be­hnúť pro­jekt do dvoch mesia­cov, kaš­lem na to. Je to strata času,”

Dajte mi všetci pokoj od školy, tieto hodiny sú nudné a sú mi k ničomu,”

Jaro prečo by som tam s tebou mal ísť? Nie je to predsa jedno? Aj tak dosta­nem čoskoro dobré miesto v otco­vej firme,”

Starká mi kúpi auto a konečne budem môcť jaz­diť po Slo­ven­sku,”

Povedz mi, čo mám spra­viť, aby som si do mesiaca zaro­bil 200€, inak nebu­dem mať iPhone,”

Kaš­lem na tvoje roko­va­nia, stret­nu­tia a mee­tingy. Aj tak sa nič nevy­rieši. Keď sa vám to nepo­da­rilo dnes, tak sa to nepo­darí ani zaj­tra,”

No vieš, moje oča­ká­va­nia boli tak tro­chu iné. Chcem robiť tábory pre deti, ale nemám čas na knihy, filmy a kurzy, ktoré si mi opo­rú­čal,”

Pria­te­lia, tak takýchto viet som za posledný týž­deň počul oveľa viac. Aby som pove­dal pravdu, asi troj­ná­so­bok. Zis­til som, že v mojom okolí je tak veľa vecí, ktoré by bolo treba zme­niť. Ľudia na ne nadá­vajú, stre­sujú sa a obvi­ňujú ich z toho, že sa im nedarí. Keby som mal auto, tak by som si našiel prácu. Ak by som vedel, že na môj kon­cert sa príde nie­kto pozrieť, tak by som ho určite zor­ga­ni­zo­val. V živote chcem byť úspešný, ale teraz to nejde, lebo musím cho­diť do školy.

Ja sa ale pýtam: prečo ste veci, s kto­rými nie ste spo­kojní ešte stále neza­čali rie­šiť? 

Na čo čakáte? Že si prí­dete zato­čiť na kolese šťas­tia a vyhráte milión dolá­rov, štyri autá a sám od seba sa nahrá aj váš debu­tový album? Alebo že sa vám stačí spo­lie­hať na prí­sľub vašich rodi­čov, ktorí kdesi na pive pove­dali, že vám nechajú firmu? Nebo­daj vy máte svoj život pekne ulo­žený v hlave a len čakáte na vhodnú prí­le­ži­tosť, kedy vytiah­nete váš tromf?

Nemys­lím si, že toto je to pravé ore­chové, čo by ste čakať mali.

Keď sa spý­tate pre­zi­denta USA ako sa dostal na post pre­zi­denta, asi vám nepo­vie, že sa počas nedeľ­ného obedu roz­ho­dol a v pon­de­lok už sedel v Bie­lom dome. Alebo že Ham­šík čakal na svoje zlaté kopačky a keď ich dostal, zrazu sa stal špič­ko­vým fut­ba­lis­tom. Úspech niečo stojí. Neho­vo­rím len o penia­zoch. Hovo­rím o úsilí, o námahe, o čase, o ener­gii a o vašom chcení. Bez toho dobrú kari­éru, šťastnú rodinu a ani úspešný život nedo­siah­nete.

Keď som bol dnes na rehabke a roz­prá­val som sa s jed­ným z fyzi­ote­ra­pe­utov pove­dal mi jednu veľmi peknú myš­lienku, ktorú som sa sna­žil zapa­mä­tať si a voľne vám ju spro­stred­ko­vať: „Denne sem cho­dia desiatky ľudí a každý z nich oča­káva, že ja im uká­žem ako vyzerá správne drža­nie tela a ako by mali doma cvi­čiť a oni to už budú vedieť. Po roku sa však vrá­tia opäť s tým istým prob­lé­mom a s tou istou žia­dos­ťou, aby som ich naučil, ako sa zba­via bolesti. Ja im poviem, že musia cvi­čiť a tré­no­vať, že to čo robia dnes stále nestačí a že o mesiac budú musieť robiť cviky, o kto­rých dnes ani len neve­dia.

Keď sa im jeden nepo­darí, budú ho musieť opa­ko­vať. Deň, dva, tri, potom si môžu dať pauzu, ale potom sa o to musia pokú­siť znova. Ak by takto postu­po­vali aspoň týž­deň, zis­tili by čo robia zle a na vlast­ných chy­bách by sa naučili ako to robiť správne. Ale im stačí jedna hodina počas kto­rej im poviem pár viet o tom ako držať svoje telo a cvi­čiť a mys­lia si, že to ostatné príde, keď to budú potre­bo­vať,” 

Nech­cem ukon­čiť tento člá­nok s tým, čo by ste mali alebo nemali robiť. Nech­cem vás do ničoho nútiť, pre­svied­čať vás o nie­čom alebo vám niečo nanu­co­vať. To, čo chcete aby ste boli zaj­tra, musíte robiť dnes. To, čo chcete, aby ste boli v budúc­nosti musíte robiť dnes. To čo chcete, aby o vás pove­dal váš naj­lepší pria­teľ o 10 rokov sa musíte usi­lo­vať už teraz. Môžete buď čakať alebo spra­viť prvý krok. Vy ste mladí ľudia, je to na vás…

Zdroj: jaroslavdodok.com

Pridať komentár (0)