WEZEO PITCH-UNG NA BIG APP VO FACE­BOOK-U

Peter Bažány / 28. november 2014 / Tools a produktivita

Do Lon­dýna sme sa vybrali, aby sme opäť poz­dvihli zástavu našej firmy a hlavne našli finan­co­va­nie pre náš pro­jekt Claude. Chceli sme tým zúžit­ko­vať aj dote­raj­šiu prácu na Pod­ni­ka­teľ­skom nápade roka a hlavne pro­jekte samot­nom.

Celé to začalo pri­hláš­kou do súťaže BigApp začiat­kom októbra. Aj záslu­hou mega kva­lit­nej pre­zen­tá­cie sme sa pre­bo­jo­vali až do top 50, čo zna­me­nalo pozvánku “na kober­ček” pred porotu inves­to­rov do Lon­dýna.

Pri výbere, kto pôjde pre­zen­to­vať, roz­ho­do­vali aj jazy­kové zna­losti a tak boli vybraní Oli­ver a Bažo, ktorí zís­kali naj­viac bodov v anglic­kom teste. Pred vyces­to­va­ním sme náš pitch tvrdo tré­no­vali, aby sme čo naj­lep­šie využili tých neuve­ri­teľne krát­kych 300 sekúnd času avi­zo­va­ných na pre­zen­tá­ciu.

Tré­ning sa uká­zal ako klú­čový aj v pre­zen­tá­cii, ktorú dal kolega Gri­gor na PNR, pri­čom chu­dák, mal k dis­po­zí­cii len “mizer­ných” 120 sekúnd!!! Či už sa vám to páči, alebo nie, takéto drsné sú nároky, ak chcete aby váš nápad čo i len tro­chu začal vyčnie­vať z davu a mimo­riadne vyťa­žený inves­tor o neho zava­dil a veno­val mu kúso­ček svojho času. Time is money!

Na Lon­dýne je zau­jí­mavé, že tam aj v nedeľu o 3 v noci život pul­zo­val, ako by sa nechu­me­lilo. Krčmy plné, opitá mlá­dež a aj pokro­či­lej­šie roč­níky akosi nech­celi anti­ci­po­vať ideu, že o chvílu začína pra­covný týž­deň. Pozor však na Free WIFI. Toho sme sa v pri­me­ra­nej kva­lite v celom meste nedoč­kali, aj keď to mali “vyca­pené” na kaž­dom výklade. Ak nech­cete roz­ši­riť svoju zbierku vynú­te­ných suve­ní­rov v podobe zástrč­ko­vých adap­té­rov, neza­bud­nite si jeden zaba­liť, my občasní ces­to­va­te­lia sme si museli pri­pla­tiť.

Na druhý deň sme sa ešte pred 12:00 dosta­vili do FB HQ, kde mal začat prog­ram súťaže úvod­nou pred­náš­kou o novom mar­ke­tin­go­vom prog­rame FB — fbStart urče­nému na pod­poru mobil­ných star­tup-ov. Na tú sme sa žiaľ nedos­tali, keďže nás agilná hos­teska v úvod­nej hale vypok­lon­ko­vala, že my sme až v dru­hej sku­pine a nie­koľ­ko­krát nám zdô­raz­nila, že my nemô­žeme ešte ísť do vnútra a máme prísť späť až o 14:00.

Nuž člo­vek musí byť dravý a nene­chať sa odbyť, keď chce uspieť, hovo­ria pod­ni­ka­teľ­ské učeb­nice. Čo keby sa práve v tom čase pone­vie­ral po budove CEO Mark Zuc­ker­berg a zrovna by sme sa stretli napr. na toalete, vyko­ná­va­júc malú potrebu bok po boku… Poten­ciálne dôsledky by mohli byť nedo­zierne :) Naštas­tie Mar­kov heli­port dnes zýval práz­dno­tou a tak sme neprišli o šancu na pitch svojho života.

Samotná súťaž pre­bie­hala potom už pomerne rýchlo. Roz­de­lili nás do tímov a nahnali nás do príp­rav­nej miest­nosti. Pri pre­sune sme mali mož­nosť exklu­zívne nahliad­nuť do útrob dru­hého naj­väč­šieho vývo­jo­vého cen­tra FB na svete. Nebolo to síce až také fancy, ako sme zvyk­nutý z virál­nych zábe­rov fy Google, ale napriek tomu to bolo cel­kom inšpi­ra­tívne pra­covné pro­stre­die. Obrov­ské open spa­ces, kde vyví­jajú Ins­ta­gram a mobilnú apli­ká­ciu FB, nespo­četné kaviarne, play spoty a ume­lecké kre­ácie na ste­nách pôso­bili prí­jemne.

Pred začiat­kom pre­zen­tá­cií sa napä­tie v príp­rav­nej miest­nosti dalo krá­jať. Ani pomys­le­nie na networ­king. Akú­rat žoviálny fran­cúz s app­kou na štýl Ice­Buc­ket­Chal­lenge s nami nemal prob­lém dis­ku­to­vať až do momentu, kým nebol vyzvaný na svoj pitch.

Začia­tok našho vystú­pe­nia spre­vá­dzalo nedo­ro­zu­me­nie, keď roz­hod­co­via spus­tili časo­mieru, pri­čom sme o tom neve­deli, čím sme stra­tili dra­ho­cen­ných 30s. Na to v našej 300s pre­zen­tá­cii pocho­pi­teľne nebol pries­tor. Našťas­tie, to čo sme nestihli pove­dať, sme dohnali v dru­hej päť­mi­nú­tovke vyhra­de­nej na otázky a odpo­vede. Otáz­kami nás zamest­ná­val najmä jeden z dvoch našich roz­hod­cov George Ber­ko­wski . Boli sme spo­ve­daní z toho, akí sú naši kon­ku­renti, v čom sme lepší ako kon­ku­ren­cia, od kedy sme spolu ako tím a kedy bude apli­ká­cia spus­tená pre verej­nosť. Všetko sme suve­rénne zod­po­ve­dali a ešte pri­dali kus “našej pravdy” naviac, ako správni star­tu­pisti :)

Pri tejto prí­le­ži­tosti sa mi nedá nepos­ťa­žo­vať sa na sys­tém týchto súťaží. Za cenu obrov­ského úsi­lia a peňazí dosta­nete šancu pre­zen­to­vať svoj nápad nanaj­výš na pár sekúnd a keď sa k tomu nepridá ani na toľko dôle­žitý networ­king, ako to bolo v tomto prí­pade, príde mi to ako obrov­ské plyt­va­nie ľud­ského a aj finanč­ného poten­ciálu.

Dalo by sa to pri­rov­nať k športu, kde atlét príde, pred­ve­die svoj 10s šprint a odchá­dza, nikto sa nepýta, či má zlý deň alebo je zamra­čené. Avšak je tu jeden pod­statný roz­diel, a to v hod­no­tení. V športe je jediný roz­ho­du­júci fak­tor čas, ktorý pre všet­kých beží rov­nako (všakže pán Eins­tein), kdežto pri takýchto súťa­žiach je roz­ho­du­jú­cim fak­to­rom sub­jek­tívne hod­no­te­nie poroty inves­to­rov, väč­ši­nou bez aké­ho­koľ­vek feed­backu, prečo vás vybrali, či nevyb­rali.

No čo už, hra je hra a tak sme s cel­kom pozi­tív­nym doj­mom z našej pre­zen­tá­cie zdvihli kotvy, pobráz­dili ešte tro­chu Lon­dýn a hybaj nazad do našej rod­nej viesky. Aj keď sme nepos­tú­pili do top 10, zís­kali sme cenné skú­se­nosti a hlavne sme si vytvo­rili kon­takty s inves­tormi, ktoré plá­nu­jeme pre náš pro­jekt ešte zúžit­ko­vať.

Zdroj: wezeo.com

Pridať komentár (0)