Z han­dier medzi bohá­čov: Prí­beh miliar­dára, ktorý zalo­žil Star­bucks!

Martin Bohunický / 26. október 2015 / Tools a produktivita

Pred trid­sia­timi rokmi začal Howard Schultz svoj kavia­ren­ský biz­nis s jedi­ným cie­ľom — zblí­žiť člo­veka a kavia­reň.

V súčas­nosti je Schultz zod­po­vedný za Star­bucks, jednu z naj­mi­lo­va­nej­ších zna­čiek na svete. Jej hod­nota sa pohy­buje na nepred­sta­vi­teľ­nej úrovni. No ľahká cesta to nebola. Ako spra­vil Howard, chla­pec z chu­dob­nej pra­cu­jú­cej rodiny, z nie­koľ­kých nevý­raz­ných pre­vá­dzok v Seattle naj­väč­šiu sieť kaviarní na svete?

Schultz sa naro­dil v Bro­ok­lyne v roku 1953. Keď mal sedem rokov, jeho otec, ktorý pra­co­val ako vodič kami­ónu, si zlo­mil čle­nok. Keďže nikto z rodiny nemal pois­te­nie, Schult­zovci zostali kom­pletne bez peňazí.

Na stred­nej škole začal hrať Howard fut­bal. Vďaka tomu dostal šti­pen­dium na Nort­hern Michi­gan Uni­ver­sity. Po nástupe na školu sa však roz­ho­dol, že fut­bal ho už nebaví. Školu však bolo treba pla­tiť. Preto si Howard pri­vy­rá­bal ako bar­man, či daro­va­ním krvi. Po absol­vo­vaní školy pra­co­val Schultz rok na hor­skej chate, kde čakal na inšpi­rá­ciu. Napo­kon sa stal obchod­ným zástup­com Xeroxu.

Táto práca však nebola dosta­točne napl­ňu­júca a po troch rokoch pre­šiel Schultz do švéd­skej firmy Pers­torp. Postupne vystú­pal na post gene­rál­neho mana­žéra. Práve vtedy prvý­krát stre­tol Star­bucks. 

Star­bucks bola kaviar­nička s pár pre­vádz­kami v Seattle. No Schultz v nej videl niečo viac a doho­dol si stret­nu­tie s maji­teľmi. O rok neskôr sa stal Howard Schultz ria­di­te­ľom Star­bucks a začali sa diať veci. Všetko začalo na veľ­kom wor­sk­hope v Miláne. Howard sa pre­chá­dzal mes­tom a žasol nad miest­nymi kaviar­ňami — ako zamest­nanci poznali všet­kých svo­jich zákaz­ní­kov po mene. Vtedy pocho­pil, aký dôle­žitý je osobný vzťah.

Maji­te­lia však túto myš­lienku odmietli, Schultz sa ura­zil a zo Star­bucks odišiel. Chvíľu potom zalo­žil svoju vlastnú spo­loč­nosť Il Gior­nale. Finan­co­va­nie bolo strašne náročné, mnohí inves­tori Howar­dovi neve­rili a z 242 ľudí mu až 217 pove­dalo nie. Pred­stav si, aké demo­ti­vu­júce to muselo byť. 

Našťas­tie sa Il Gior­nale začalo dariť a to až tak, že si za 2 roky mohol Schultz dovo­liť kúpiť značku Star­bucks za necelé 4 mili­óny dolá­rov. Vtedy mal dokopy šesť pre­vá­dzok. S “talian­skou” kul­tú­rou však prišlo hotové šia­len­stvo. V roku 1992 išla firma na burzu — to už mala 165 pre­vá­dzok a hod­notu skoro sto mili­ó­nov. Potom prišla expen­zia do sveta a v roku 2000 už to bolo 3500 kaviarní a hod­nota 2,2 miliardy.

Schultz následne inves­to­val do klubu Seattle Super­so­nics 200 mili­ó­nov dolá­rov, tímu sa však neda­rilo a o päť rokov neskôr musel po kon­flikte s hráčmi tím pre­dať. 

V roku 2008 uro­bil šoku­júci krok. Na nejakú dobu uzav­rel všet­kých 7100 pre­vá­dzok v USA a to pre jediný dôvod — chcel pre­ško­liť zamest­nan­cov, aby doká­zali robiť ešte lep­šiu kávu. A to sa pre­ja­vilo. V prie­behu dvoch rokov firma svoje zisky stroj­ná­so­bila.

Dnes pozná Star­bucks každý. A všetko to začalo jed­nou kaviar­nič­kou.

zdroj: businessinsider.com 

Pridať komentár (0)