Zaklínadlo menom startup

  • Niekedy to tu vyzerá ako v potenciálnom startupovom nebi. Každý by chcel mať ten svoj startup. Kto by sa nechcel zaradiť medzi firmy ako Facebook, Snapchat, Airbnb alebo Crowdtilt.
image_1392761344.jpeg
  • Niekedy to tu vyzerá ako v potenciálnom startupovom nebi. Každý by chcel mať ten svoj startup. Kto by sa nechcel zaradiť medzi firmy ako Facebook, Snapchat, Airbnb alebo Crowdtilt.

 

O startupoch sa hovorí od čias veľkej internetovej bubliny (tzv. dot com boom). Vznikali prvé firmy zapĺňajúce diery na trhu pomocou internetu. Keďže táto oblasť podnikania sa len rozbiehala, začali sa nazývať podobné firmy „startupmi“. Neexistuje presná definícia slova startup. Stáva sa, že sa zaň označuje akákoľvek začínajúca firma. Nie je to úplne správne. Prečo? Začiatok startupov je spojený s vývojom internetu a technológií. Startup by mal vždy prinášať niečo nové, zaplniť vzniknutú dieru na trhu pomocou nových technologických možností. Otvorenie donášky pizze je síce zaplnenie diery na trhu, no neprináša nič nové. Môže priniesť len zlepšenie už existujúceho – napríklad ceny alebo rýchlosti donášky.

 

Jednou z ďalších charakteristík je neistota. Startupy znášajú viac rizika ako iné začínajúce podniky. Je to dané práve tým, že prinášajú niečo nové a nikto nevie, aká bude odozva. A aj v prípade pozitívneho feedbacku nie je istá jeho trvácnosť. Mieru rizika pri rozvoze pizze možno zhodnotiť – stačí vziať do úvahy nasýtenosť trhu, konkurenciu a iné známe faktory (čím ale nehovorím, že je to jednoduché). S rizikom potom súvisí aj miera návratnosti. Ak je startup úspešný, dokáže produkovať obrovské príjmy. Taký Facebook musel vo svojich začiatok peniaze do firmy len dávať. Či to bolo tisíc dolárov Eduarda Saverina ako vôbec prvého investora alebo Petra Thiela, ktorý doň vstúpil ako prvý externý investor. Vieme, akú hodnotu má Facebook teraz.

 Na druhej strane treba zdôrazniť, že na jeden megaúspešný startup pripadájú podľa Wall Street Journal približne tri stratové . O tých skrachovaných, samozrejme, nevieme. Pozornosť získajú len tie, ktoré prešli sitom a sú hitmi. Preto sa „startup“ stal až magickým slovom v našich končinách. Akoby sme vnímali jednoduchú rovnicu: startup (s trochou práce) = veľké peniaze. Neprekvapuje teda častá odpoveď na otázku „Čo by si chcel robiť?“ „Založiť nejaký startup.“. Nemám za sebou žiaden startup, no vnímam svet okolo seba a zaujímam sa o túto oblasť. Dovolím si teda tvrdiť, že by to malo fungovať naopak. Nie „Chcem založiť startup. V akej oblasti“? , ale „Čo keby sa ľudia socializovali na webe? Musím to naprogramovať a uvidíme. Aha, rozbehol som popritom startup.“. Je nutné mať nadšenie a víziu. Víziu toho, ako konkrétne toto nové podnikanie uľahčí ľuďom život. Nie tlačiť na pílu a zakladať startup na „vode“.

 Na záver možno posledná vec. Startup naozaj nie je o pár hodinách programovania, po ktorom nasleduje párty s pivom a veľké peniaze. Je to skutočná práca, ktorá vás úplne pohltí. Čítam práve knihu o začiatkoch Facebooku. Chalani presedeli nad počítačmi celé dni, programovali, zháňali investorov, starali sa o servery a z času na čas oslávili svoj úspech. Prvá veľká vlna startupov skončila prasknutím dot com blubliny. Dnes však zažívajú renesanciu. Verme, že táto vlna sa netransformuje do bubliny a nepraskne. Napomôcť by tomu mohlo opätovné vrátenie vážnosti pojmu „startup“.

 

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá