Zelená archi­tek­túra: Život v strome? Nie. Ale tento dom má k tomu blízko.

Eduard Radimak / 11. november 2015 / Tech a inovácie

Zelená archi­tek­túra je urči­tou for­mou návratu k prí­rode, ale že by to nie­kto dotia­hol až do takého extrému, aby žil v pod­mien­kach, ako Tar­zan, to už dnes asi nez­hrozí. Švaj­čiar­sky pro­jekt však plá­nuje v istom zmysle takýto pocit ľuďom spro­stred­ko­vať. V byto­vom dome, ktorý plá­nujú posta­viť bude viac než 100 céd­rov, kríky a ďal­šie živé rast­liny.

Táto zelená veža sa má volať “La Tour des Ced­res,”

Stavba má byť rea­li­zo­vaná vo švaj­čiar­skom meste Lau­sanne v roku 2017. Jeho zená fasáda bude hos­tiť tak­mer 10 000 met­rov štvor­co­vých zelene, ktorá bude vytvá­rať čias­točný tieň pre ele­gantné apart­mány s dre­ve­nými tera­sami a oknami od stropu až po zem. Ide­álne by inten­zívna vege­tá­cia mala zlep­šiť jed­nak kva­litu miest­neho ovzdu­šia, záro­veň aj regu­lo­vať tep­lotu a hla­dinu hluku vo vnútri apart­má­nov. Ako bude rast­lin­stvo pôso­biť na miestnu popu­lá­ciu vtác­tva sa dá len doha­do­vať. Je isté, že vtáky obľu­bujú stromy, ale okná už menej.

Jedná sa o tre­tiu budovu na spô­sob “ver­ti­kál­neho lesa”, ktorú navrhol archi­tekt Ste­fano Boeri z talian­skeho ate­li­éru “Bosco VER­TI­CALE”. Jeho prvú dvo­j­icu budov so zapus­te­nými stro­mami už otvo­rili minulý rok v Miláne. Takáto zelená archi­tek­túra, ako ju pre­sa­dzuje Ste­fano Boeri azda napo­môže pozi­tív­nym zele­ným tren­dom mest­ského plá­no­va­nia v zmysle „Dostaňme rast­liny do našich miest a to všade, kam to len ide“. Ste­fano sa záro­veň dom­nieva, že takto napo­môže očis­tiť vzduch v zne­čis­te­ných loka­lí­tách mesta a vytvá­rať tzv. “poľ­no­hos­po­dár­sky zelený pás” okolo Milána, čo by malo napo­môcť roz­voju pro­duk­cie domá­cich potra­vín.

Mal by svet povs­tať a tlies­kať takýmto zales­ne­ným vežia­kom?

Pred pár rokmi sa živo dis­ku­to­valo o výho­dách a nevý­ho­dách takýchto pro­jek­tov. Známy ame­rický pub­li­cista a novi­nár Tim De Chant tu vidí aj nie­koľko mož­ných tie­nis­tých strá­nok:

De Chant ako prvé uvá­dza nie­koľko prak­tic­kých dôvo­dov, prečo to nemusí fun­go­vať, že stromy budú rásť v hor­ných poscho­diach výš­ko­vých budov. Naprí­klad, ak nebude mať vie­tor dobrý prí­stup k stro­mom, De Chant sa obáva extrém­nych tep­lôt. Okrem toho vyjad­ruje aj logis­tické obavy, či je možné udr­žia­vať malý lesný porast mimo jeho pri­ro­dze­ného pro­stre­dia. Ako priaz­niv­covi zele­ného mesta sa mu síce nápad páči, ale ako štu­dent fyzi­oló­gie rast­lín má záro­veň veľa pochyb­ností.

A nedá nám si polo­žiť aj otázku, kto bude zod­po­vedný, keď prvý­krát padne nejaký strom dolu z budovy, v lep­šom prí­pade na auto skú­se­ného práv­nika. Ale pred­po­kla­dajme, že návrhári Bosco VER­TI­CALE (a ďal­ších ver­ti­kál­nych lesov) zdie­ľali tieto obavy od samého začiatku a poznajú opat­re­nia.

De Chant tiež upo­zor­ňuje na to, že ak si pre­po­čí­tate náklady, ktoré bude stáť „zales­ne­nie“ tejto stavby – teda odha­do­va­ných 4,25 mili­óna dolá­rov, za túto sumu sa dá obno­viť mini­málne 8,6 km štvor­co­vého kla­sic­kého hori­zon­tálne lesa. Na roz­diel od toho bude budova Bosco Ver­ti­cale hos­tiť iba 10 tis m2 zelene.

zdroj:setri.sk

Pridať komentár (0)