Žena, ktorá stojí za naj­vyš­šou budovu Ame­riky

Lukáš Timko / 4. august 2015 / Tools a produktivita

Tech­nická ria­di­teľka 1 World Trade Cen­ter, Nicole Dosso, je tou naj­zná­mej­šou archi­tekt­kou, o kto­rej ste ešte nikdy nepo­čuli.

Zabud­nite na mená ako Daniel Libes­kind či David Childs – archi­tekti, ktorí neús­pešne zápa­sili s for­mál­nymi kva­li­tami a poetic­kými vlast­nos­ťami 1 World Trade Cen­ter. Tá, ktorá budovu nako­niec posta­vila a o kto­rej ste prav­de­po­dobne ešte nepo­čuli, sa volá Nicole Dosso. Nicole pra­cuje ako tech­nická ria­di­teľka New Yor­skej pobočky Skid­more Owings & Mer­rill (SOM). Od roku 2006 až do konca stavby, čo by malo byť prav­de­po­dobne do konca tohto roku, bola Dossová jedi­ným senior tech­nic­kým koor­di­ná­to­rom repre­zen­tu­jú­cim SOM na kaž­do­den­ných prá­cach na tejto budove. Inými slo­vami, naj­vyš­šia budova Sever­nej Ame­riky – ktorá mohla byť na chvíľu aj tou naj­vyš­šou na svete – rástla pod vede­ním ženy.

Budova 1 World Trade Cen­ter (1 WTC) mohla byť so svo­jou výš­kou 541m na chvíľu tou naj­vyš­šou budo­vou sveta. Kvôli zdĺha­vej stavbe svoj moment slávy však nestihla a dnes je ledva štvr­tým naj­vyš­ším mra­ko­dra­pom na svete. Prven­stvo drží o 300m vyš­šia Burj Kha­lifa v Dubaji, ktorú dokon­čili ešte v roku 2010. Ak by sme do cel­ko­vej výšky 1 WTC nerá­tali aj anténu, tak by bola dokonca niž­šia než Wil­lis Tower a Trump Inter­na­ti­onal Hotel and Tower v Chi­cagu.

Nicole Dosso však nie je žiadna nudná koc­katá hlava bez štipky humoru. Archi­tek­túru ukon­čila na uni­ver­zite v Syra­cuse a v roku 1998 nastú­pila do SOM. „Začala som svoju kari­éru ako junior archi­tekt a v tom mla­dom veku ma rovno vystre­lili na odde­le­nie kon­štrukč­nej admi­ni­stra­tívy.“ Ako dcéra dodá­va­teľa stavby strá­vila väč­šinu svojho času na stav­bách, aby sa uis­tila, že sa budovy posta­via podľa špe­ci­fi­ká­cie archi­tekta. „Už od môjho prvého pro­jektu ma fas­ci­no­vala táto stránka archi­tek­túry. Prácu na stavbe som si uží­vala.“

Pred 11. sep­tem­brom Dossová pra­co­vala na via­ce­rých pro­jek­toch pre Skid­more Owings & Mer­rill. No pár mesia­cov po 11. sep­tem­bri bola pri­de­lená do tímu pra­cu­jú­ceho na budove 7 World Trade Cen­ter (7 WTC). Pôvodná budova sa zrú­tila v ten istý deň ako dvo­j­ičky. Vzhľa­dom na to, že sa v tejto budove nachá­dzali dôle­žité roz­vodne, musela byť čo naj­skôr znovu posta­vená na nohy. Mra­ko­drap 7 WTC bol dokon­čený v roku 2006.

Túto pra­covnú skú­se­nosť popi­suje Dossová ako naj­lep­šiu skú­se­nosť vo svo­jom pra­cov­nom živote: „Táto budova bude mať vždy výni­močné miesto v mojej pro­fe­si­onál­nej kari­ére. Najmä vďaka ľuďom, kto­rých som stretla počas tohto pro­jektu. Všetci boli pozorní a každý z nich mal srdce na správ­nom mieste.“ Spo­mína na stavbu 7 WTC ako na „epi­cen­trum pozi­tív­nej ener­gie upro­stred zúfals­tva“.

Výstavba 1 WTC bola podľa nej rov­nako inšpi­ra­tívna, no prí­beh, ktorý sa s ňou spája, bol zlo­ži­tejší. „Mojou zod­po­ved­nos­ťou bolo repre­zen­tá­cia firmy SOM. Dizajn sme mali k dis­po­zí­cii od Davida Childsa a SOM. Ja som mala zabez­pe­čiť, aby daná stavba zod­po­ve­dala dizajnu.“ Ľah­šie sa to povie ako spraví.

Podľa Dosso­no­vej stavbu 1 World Trade Cen­ter sťa­žo­vali dve veci: tou prvou bola rôz­no­ro­dosť kli­en­tov a tou dru­hou bol fakt, že miesto, kde sa celá stavba mala usku­toč­niť, nebolo nor­mál­nym sta­veb­ným pozem­kom. Riadny sta­vebný pro­jekt totižto pri­chá­dza s jasne defi­no­va­ným maji­te­ľom, no v tom prí­pade tu bolo nie­koľko vrs­tiev byrok­ra­cie, ktoré sa odkrý­vali v momente, keď bolo nutné vyrie­šiť prob­lém alebo zís­kať povo­le­nie od kli­en­tov.

Nie­kedy nejasné línie zod­po­ved­nosti boli tým naj­men­ším prob­lé­mom v porov­naní so sta­ve­nis­kom: „Pod­zemné pries­tore majú roz­lohu 46,500 met­rov štvor­co­vých,“ podo­týka Dossová. „Spodné poscho­die susedí s pamät­ní­kom 9/11. Suse­díme tiež so želez­nič­nou tra­ťou, ktorá vedie popod budovy. Boli tam vlaky a metro. Museli sme brať do úvahy aj pred­sta­ničné pries­tory doprav­ného uzla, s kto­rým sme suse­dili a ktorý mali na sta­rosti iní archi­tekti a inži­nieri. Ak si to všetko zrá­tate, môže sa ľahko stať, že vám to pre­ras­tie cez hlavu.“

A potom tam boli ruiny: „Už od začiatku sme mys­leli na zacho­va­nie pozos­tat­kov WTC. Takže, keď sme navrho­vali budovu 1 WTC, v pod­state sme ju museli celu navr­hnúť okolo exis­tu­jú­cich zákla­dov. Dokonca tam bola exis­tu­júca stena ešte zo zrú­te­ných dvo­j­ičiek. Aby sa nezrú­tila, museli sme posta­viť ďal­šiu stenu súbežne s tou pôvod­nou.“

Trvalo tak­mer tri roky kým 1 WTC dostali na povrch z pod­zem­ných poschodí. Ďal­šou výzvou bolo posta­ve­nie vstup­nej haly, ktorá musela niesť celú stavbu. Na to im poslú­žili 45cm hrubé betó­nové múry a ďal­šie pod­porné steny pri východ­nom a západ­nom vstupe do haly. Potom čo dodá­va­teľ pre­ko­nal 15m vysokú halu a 40m vysokú stro­jovňu – kde sú umiest­nené vitálne sys­témy budovy – už boli sta­vebné pro­cesy oveľa jed­no­duch­šie. Typické kan­ce­lár­ske poscho­dia od 56m až po 406m boli hrač­kou. Ďal­ším kro­kom bolo osa­de­nie 128m vyso­kej a 720 ton ťaž­kej antény, ktorá stojí na vrchu budovy. Bola dodaná z Que­becu na lodi v nie­koľ­kých kusoch a finálna sek­cia bola umiest­nená pomo­cou žeria­vov v máji minu­lého roka.

Keď sa Dosso­vej opý­tali, čo sa jej na 1 WTC páči naj­viac, odpo­ve­dala, že je to eska­lá­tor do sute­rénu: „Ten výhľad, keď v 1 WTC idete dolu do haly B2 – miesto kde vstu­pu­jete do pred­sta­nič­ných pries­to­rov doprav­ného uzla (Tran­s­por­ta­tion Hub) – je úžasný.“

Dossová je na 1 World Trade Cen­ter veľmi hrdá. Raz, keď bola na špe­ciál­nej akcii v Múzeu pamät­níka 9/11, sa na ceste domov na chvíľku zasta­vila na Memo­rial Plaza a po prvý krát sa zahľa­dela zdola na 1 WTC: „Musela som sa na sekundu zasta­viť. Bola som veľmi dojatá.“

Hoci si Dossová nepri­pi­suje zásluhy za celý pro­jekt – ako to robia dizaj­noví archi­tekti, ktorí majú na sta­rosti dizajn budovy – s nad­še­ním roz­práva o reme­sel­nej práci na budove, o ceste do Talian­ska, kde zís­kala ten naj­lepší mra­mor do vstup­nej haly alebo o dohlia­daní na výrobu oce­ľo­vých kom­po­nen­tov, aby do seba doko­nale zapa­dali. Tento cit pre detail je to, čo z nej robí skvelú tech­nickú ria­di­teľku. Tech­nickí ria­di­te­lia ale nevyh­rá­vajú zlaté medaile, ani iné oce­ne­nia. Ceny pre archi­tek­tov vychá­dzajú z tej roman­tic­kej pred­stavy, že budovy sú výsled­kom ume­nia osa­me­lých vizi­oná­rov. Každý, kto o archi­tek­túre aspoň čosi tuší, vie, že dnešné budovy sú výsled­kom spo­lu­práce sto­viek ľudí.

Vďaka jej chá­pa­vému prí­stupu a tichým kom­pe­ten­ciám je neprav­de­po­dobné, že budú Dosso­vej pri­pí­sané zásluhy za posta­ve­nie tej naj­vyš­šej budovy na západ­nej polo­guli. Je zau­jí­mavé, že sa na tom celom výrazne podie­ľala žena, kto­rej meno ste prav­de­po­dobne nikdy nepo­čuli. Žena, ktorá vie ako posta­viť neuve­ri­teľne vysokú vežu z hlbo­kého pod­ze­mia až po naj­vyšší bod antény lep­šie, než tí naj­sláv­nejší archi­tekti, ktorí zbie­rajú oce­ne­nia.

zdroj: fastcodesign.com

Pridať komentár (0)