Zo súťaže rovno do nemoc­nice — super­po­čí­tač IBM Wat­son

Tatiana Blazseková / 2. jún 2015 / Business

Počí­tač, ktorý pora­zil člo­veka vo vedo­most­nej hre, sa dnes stáva stra­te­gic­kým nástro­jom na diag­nos­tiku rako­viny pľúc. Wat­son je dnes súčas­ťou pro­jektu, kde sa 14 uni­ver­zít a inšti­tú­cii snaží pou­žiť tento počí­tač na ana­lýzu DNA a ponúk­nuť tak pacien­tovi presnú liečbu.

Wat­son je počí­ta­čový sys­tém s ume­lou inte­li­gen­ciou vyvi­nutý spo­loč­nos­ťou IBM v rámci Dee­pQA pro­jektu. Naj­väč­šou zau­jí­ma­vos­ťou je, že vie odpo­ve­dať na otázku polo­ženú v pri­ro­dze­nom jazyku. Wat­son mal vo svo­jej prvej fáze prí­stup k 200 mili­ó­nom strá­nok, ktoré zabe­rali 4 TB pamäte na disku. V pamäti mal ulo­žené texty Wiki­pé­die, encyk­lo­pé­dii či rôzne slov­níky, no počas súťaže fun­go­val bez pri­po­je­nia na inter­net. Sys­tém bol naprog­ra­mo­vaný vo via­ce­rých jazy­koch, ako JAVA, C++ či Pro­log. Môže spra­co­vať 500 giga­baj­tov za sekundu a má 16 tera­baj­tovú RAM.

Počí­tač bol vytvo­rený pre súťaž Jeopardy, kto­rej sa zúčast­nil v roku 2011 a vyhral nad dvoma šam­pi­ónmi v tejto hre. Wat­son zís­kal nápo­vedu vo forme textu v ten istý moment, ako opo­nenti. Jeho cie­ľom bolo ana­ly­zo­vať kľú­čové slová a nájsť naj­re­le­van­tnej­šie slovné spo­je­nia, za čo najk­ratší čas. Čím viac ope­ru­jú­cich algo­rit­mov našlo rov­nakú odpo­veď, tým sa zvy­šo­vala prav­de­po­dob­nosť, že odpo­veď je správna a v prí­pade, keď prav­de­po­dob­nosť bola nízka, pre­hľa­dal tieto infor­má­cie zasa. V prí­pade ak našiel správnu odpo­veď, zazvo­nil na zvon­ček a zod­po­ve­dal otázku v pri­ro­dze­nom jazyku.

V roku 2013 IBM ozná­mila, že Wat­son bude prvý­krát komerčne využitý v nemoc­ni­ciach na diag­nózu rako­viny plúc. Plá­nuje sa, že v zdra­vot­nom sys­téme bude fun­go­vať ako pod­porný sys­tém pre lekár­ske roz­ho­do­va­nie. Wat­son teda fun­guje ako pro­fe­si­onálny „skla­dač puzzle“. Bude poznať všetky bývalé ocho­re­nia pacienta, všetky súčasné symp­tómy a podľa toho určí diag­nózu. Wat­son však ide o krok ďalej a na sta­no­ve­nie diag­nózy využíva DNA ana­lýzu. „Urče­nie správ­nej kom­bi­ná­cie lie­kov pre pacien­tov s rako­vi­nou je dôle­ži­tým kro­kom, ktorý si vyža­duje kom­plexnú ana­lýzu dát,“ pove­dal Nor­man Sharp­less, ria­di­teľ Uni­ver­sity of North Caro­lina a dodáva: „Pomo­cou kog­ni­tív­nej tech­no­ló­gie sa sna­žíme vyrie­šiť prob­lém kom­plex­ných roz­hod­nutí, čím sa zma­xi­ma­li­zujú šance pacienta na vylie­če­nie.“

Lekár je stále len člo­vek, nie je sto­per­cen­tne raci­onálny a má sklony robiť chyby. Ak naprí­klad príde päť pacien­tov s chríp­kou, lekár ma ten­den­ciu diag­nos­ti­ko­vať chrípku aj šies­temu. Wat­son je odolný voči stresu, tak­ti­kám a vie správne kal­ku­lo­vať, vyhod­no­co­vať a ana­ly­zo­vať situ­ácie. Prob­lé­mom je, že pacienti klamú, bolesť je sub­jek­tívna a cho­roby pri­chá­dzajú v naj­zau­jí­ma­vej­ších kom­bi­ná­ciách.

Len budúc­nosť ukáže, aká bude jeho efek­tív­nosť a využi­teľ­nosť v reál­nych situ­áciách.

Zdroje: IBMEngad­get

Pridať komentár (0)