Zoznám sa s mla­dým slo­ven­ským ved­com, ktorý chce vylep­šiť podobu úspor­ného života

Alexandra Dulaková / 16. október 2015 / Tech a inovácie

Mar­tin Ferianc má len čerstvých dvad­sať rokov, no už dnes sa sti­hol významne pri­či­niť o eko­lo­gic­kej­šiu budúc­nosť bež­ných ľudí. Pred pár rokmi začal pra­co­vať na prí­stroji, ktorý šetrne spra­co­váva tepelnú ener­giu a zni­žuje tak naše ener­ge­tické náklady. Postupne sa roz­hod­nými krokmi pre­pra­co­váva k rea­li­zá­cii pro­jektu, z kto­rého sú nad­šené domáce aj zahra­ničné veľké mená. Viac ti už poroz­práva sám. 

Ahoj Mar­tin, ak dobre viem, už od malička si nepo­se­del a činil sa. Vytvo­ríš nám o sebe obraz? :) 

Ako už vieš, volám sa Mar­tin Ferianc a pochá­dzam z Bra­ti­slavy, kde som cho­dil na Gym­ná­zium Jura Hronca na IB prog­ram. Teraz som v Lon­dýne a štu­du­jem na Impe­rial Col­lege odbor, ktorý sa odborne nazýva elect­ro­nic and infor­ma­tion engi­ne­e­ring. Je to v pod­state elek­tro­nika s prog­ra­mo­va­ním. K elek­tro­nike mám odjak­živa blízko, keďže ju máme v rodine. Môj otec má firmu na opravu elek­tro­nic­kých zaria­dení a ja som mu v nej už ako cel­kom malý – odkedy som ako-tak vedel robiť s počí­ta­čom – pomá­hal a dlhé roky v nej aj bri­gá­do­val.

Tak to znie ako dobrý základ pre tvoje aktu­álne štú­dium. Musíš sa cítiť priam ako ryba vo vode. Ako sa tieto dni darí?

Som na škole, ktorá ma naozaj baví, ale je aj náročná. Aj kvôli tomu, že som si po stred­nej vzal rok voľna, je pre mňa pra­vi­delná škol­ská dochádzka momen­tálne šoko­vou tera­piou. (smiech) Ale nesťa­žu­jem sa.

Rok voľna u nás nie je úplne bežná zále­ži­tosť – prečo si sa preň roz­ho­dol?

Pre­tože popri stred­nej som sa začal veno­vať pro­jektu, ktorý sa volá reku­pe­rá­cia vzdu­chu. Lenže na konci stred­nej ešte nebol hotový a ja som sa mu chcel inten­zívne veno­vať, preto som si na to vyhra­dil gap year. Vyvi­nul a vylep­šil som počas neho zaria­de­nie, ktoré je schopné odčer­pá­vať tepelnú ener­giu zo vzdu­chu. To je jeden dôvod mojej pauzy. Ďalší je, že kvôli cel­kom nároč­ným požia­dav­kám uni­ver­zity som si matu­ritu z nie­koľ­kých pred­me­tov zopa­ko­val, kým som nemal také známky, aké som chcel. Okrem toho som pra­co­val v otco­vej firme, takže som určite neza­há­ľal. (smiech)

Práve tvoj pro­jekt nás všet­kých zau­jíma – tak nám k nemu niečo povedz. :) Ako vlastne fun­guje?

Keď je naprí­klad v zime vonku chladno a vnútri vykú­rené teplo, treba vzduch zvnútra občas vyvet­rať, lebo sa postupne stáva nedý­cha­teľ­ným. Pri­ro­dzene v takých chví­ľach otvá­rame okno. A zaria­de­nie, ktoré som vyvi­nul, je schopné odčer­pať ener­giu toho vzdu­chu, ktorý je vnútri, a dokáže ho pre­čer­pať do vzdu­chu, ktorý sme­ruje z vonku dovnútra. Navzá­jom sa tieto dva vzdu­chy vyme­nia – pou­žitý vyjde von a nový vojde dnu, s tým, že vďaka reku­pe­rá­cii bude ten z vonku tep­lejší, než by bol za nor­mál­nych okol­ností. Hlav­ným cie­ľom je, aby sme nemu­seli vyna­kla­dať toľkú ener­giu na vyhrie­va­nie vzdu­chu. Tomuto pro­jektu sa venu­jem už tretí rok.

Ako ťa vôbec niečo podobné napadlo? Predsa len, reku­pe­rá­cia nie je vec, o kto­rej bežne roz­mýšľa násť­ročný cha­lan.

Raz v zime som si v izbe vet­ral vzduch, presne z toho dôvodu, ktorý som už spo­me­nul. Pri­šiel otec a kar­hal ma za to, že míňam vet­ra­ním toľko ener­gie. V tom čase som už čosi o reku­pe­rá­cii čítal, takže mi cel­kom pri­ro­dzene prišla na um. Napadlo mi, či by sa nedala využiť aj v tejto situ­ácii. A pro­zaic­kejší dôvod bol úplne jed­no­du­chý – potre­bo­val som vymys­lieť a vytvo­riť záve­rečný pro­jekt do školy. Spo­jil som nutné zlo s uži­toč­ným. (smiech)

Dobre, ale v istom bode tvoj pro­dukt pre­kro­čil hra­nice škol­ských brán a dostal sa do veľ­kého sveta. Pochváľ sa, čo nasle­do­valo potom?

Mys­lel som si, že môj pro­jekt mal poten­ciál vedec­kých súťaží, tak som sa do nich pri­hlá­sil. Bol som na slo­ven­skej súťaži, na Fes­ti­vale vedy a tech­niky, kde som zís­kal cenu za naj­lepší pro­jekt a postú­pil na i-SWEEP, tam som vyhral zlatú medailu a špe­ciálne oce­ne­nie. Pod­po­ro­vali ma aj Zápa­do­slo­ven­ské elek­trárne, vďaka nim som vyhral cenu za naj­lepší nápad. Do tre­tice som sa zúčast­nil aj na Uni­le­ver Sus­tai­nable Chal­lenge, kde som skon­čil na tre­ťom mieste. Uni­le­ver sa neskôr stal aj mojím spon­zo­rom pri vytvo­rení tre­tieho pro­to­typu reku­pe­rá­tora. Ten je ako prvý pri­pra­vený aj na bežné uží­va­nie. Prvé dva boli skôr na pre­zen­tá­cie po súťa­žiach.

Pro­jekt už má teda reálne kon­túry, aj svo­jich vplyv­ných fanú­ši­kov. Čo bude ďalej?

Roz­mýš­ľam nad tým, že by som z neho buď spra­vil star­tup, a teda zaria­de­nie vyrá­bal a dodá­val ľuďom, alebo že by som nápad pre­dal.

Ako by dis­tri­bú­cia a pou­ží­va­nie podob­ného zaria­de­nia vôbec vyze­ralo? Podo­bal by sa stroj naprí­klad kli­ma­ti­zá­cii?

Prí­stroj by zabez­pe­čo­val auto­ma­tickú ven­ti­lá­ciu vzdu­chu v domác­nosti, a teda prak­ticky aj teore­ticky by si pri ňom ani nemu­sela otvá­rať okná, taký je efek­tívny. Dá sa naprog­ra­mo­vať, kon­tro­lo­vať, zabez­pe­čuje opti­málnu cir­ku­lá­ciu čis­tého vzdu­chu pri­me­ra­nej tep­loty a záro­veň redu­kuje výdavky na ener­gie.

Hovo­ríš, že jeho hlav­nou deví­zou je zni­žo­va­nie nákla­dov. O akých čís­lach sa tu roz­prá­vame?

Účin­nosť nikdy nemôže byť sto­per­centná, takže nejaké ener­gie bude predsa len treba. Aspoň zatiaľ. Momen­tálne, dajme tomu, dokáže reku­pe­rá­tor zo sto per­cent tepel­nej ener­gie pre­čer­pať dvad­sať per­cent, pop­rí­pade 80 – 90 per­cent za pou­ži­tia aktív­nej časti. To je, čo sa týka úspor­nosti a nákla­dov, ďaleko efek­tív­nej­šie ako naprí­klad malé ohrie­vače, kto­rými si v zime často pomá­hame. Tie pri­tom ani nepre­čer­pá­vajú ener­giu. Momen­tálne pra­cu­jem na vyno­ve­nej ver­zii reku­pe­rá­tora, ktorá by bola natoľko efek­tívna, že by popri nej člo­vek nepot­re­bo­val ani kúre­nie, ani klímu. Alebo aspoň naozaj mini­málne. Kúpiš si prí­stroj a hotovo, už nemu­síš nič robiť. Na trhu je síce veľa veľ­kých mien, ktoré vyrá­bajú ohrie­va­cie a chla­diace zaria­de­nia, ale ani jedna z nich nerobí kom­bi­ná­ciu aktív­nej aj pasív­nej reku­pe­rá­cie. (Pasívna zna­mená bez vyna­lo­že­nia akej­koľ­vek inej ener­gie, zatiaľ čo pri aktív­nej treba dodať aj iný zdroj.) Ja by som v tomto chcel byť uni­kát.

Zatiaľ hovo­ríme len o teple, ale čo v takom lete? Naprí­klad toto leto sme zaží­vali prí­šerné horú­čavy a bez klímy sa to často nedalo vydr­žať. Fun­guje reku­pe­rá­tor aj v takejto situ­ácii?

Presne to je na ňom jedi­nečné. Dokáže vzduch, ktorý sme­ruje dovnútra, pod­c­hla­diť, rov­nako ako ho dokáže ohriať. Vonku by bolo naprí­klad trid­sať stup­ňov a reku­pe­rá­tor by ten vnú­torný doká­zal schla­diť na naprí­klad 21 stup­ňov. Celé je to len o nasta­ve­niach, s kto­rými sa dá pra­co­vať a hýbať podľa žela­nia, roč­ného obdo­bia…

Exis­tujú už aj nejaké kal­ku­lá­cie o tom, koľko by niečo podobné mohlo stáť, alebo aká je návrat­nosť?

Rátam s tým, že návrat­nosť by mohla byť neja­kých desať rokov. Tretí pro­to­typ, ktorý som naj­nov­šie posta­vil, ma stál pri­bližne tri­ti­síc eur. Ale je samoz­rejme roz­diel medzi tým, keď si to ja posta­vím v garáži a keď by sa prí­stroje vyrá­bali masovo. Aj keď sa to ešte môže hýbať, pred­po­kla­dám, že reku­pe­rá­tor do domác­nosti by mohol aj s mon­tá­žou stáť pri­bližne dve­ti­síc eur. V rámci mon­táže by sa na dome vytvo­rili vzdu­cho­tech­nické roz­vody na cir­ku­lá­ciu vzdu­chu. Ale na kon­krét­nej­šie odhady je ešte veľmi skoro.

A na tomto všet­kom robíš sám?

V pod­state áno. Síce mi pomá­hajú aj iní ľudia – naprí­klad kama­rát, ktorý je rez­bár, mi uro­bil kra­bicu na reku­pe­rá­tor, a tak podobne. Tím ešte nemám. Ale už by som aj nie­koho potre­bo­val, začína to totiž naras­tať do veľ­kých roz­me­rov. Obze­rám sa po ďal­ších talen­to­va­ných ľuďoch, ale ešte nemô­žem nič pre­zra­diť. Pre­zen­tu­jem reku­pe­rá­tor rôz­nym ľuďom, ktorí by mohli mať záu­jem mi pomôcť.

Keď si teraz v Anglicku, nech­cel by si pro­jekt roz­be­hnúť práve tam? Predsa len, v oblasti úspor­ných ener­gií sú aj vyspe­lej­šie kra­jiny ako Slo­ven­sko.

Chcem asi ostať na domá­cej pôde, aj keď tu mám vše­li­ja­kých zná­mych a naprí­klad aj uni­ver­zitu, ktorá býva ochotná finan­co­vať vývoj. Lenže v takom prí­pade sa obá­vam, že by som stra­til svoje práva a patent. A vždy sa lep­šie vyznám v stre­do­európ­skej oblasti, vo všet­kých sme­roch. Doká­žem si tam rých­lej­šie zohnať ľudí a podobne. Teraz bude výzva to stí­hať popri škole a záro­veň sľubne napre­do­vať.

Aj keď je ešte všetko v štá­diu roz­behu, nie­ktorí ťa už môžu poznať z reklamy, ktorá mla­dých ver­bo­vala na štú­dium vedy a tech­niky. V nej ťa akože v budúc­nosti spo­mí­nali ako pre­lo­mo­vého vedca. Ako si sa k tomu dostal?

Cen­trum vedecko-tech­nic­kých infor­má­cií malo kam­paň, v kto­rej chceli spo­pu­la­ri­zo­vať práve tieto oblasti. Zavo­lali ma do kon­kurzu, kde som uspel, nebola to žiadna veda. Tá prišla až potom. (smiech) Pät­násť­se­kun­dový spot sme natá­čali päť hodín, krat­šie sa to nedalo. Pri­tom v ňom ani nero­bím nič spo­jené s reku­pe­rá­to­rom, len sme sa sna­žili, nech to pôsobí kom­pli­ko­vane a nech ja záro­veň pôso­bím múdro. (smiech) Bol to veľmi zau­jí­mavý záži­tok, za ktorý som im vďačný. 

Okrem školy a roz­mýš­ľa­ním nad budúc­nos­ťou reku­pe­rá­toru ti ostáva aj nejaký voľný čas?

Jasné, niečo sa nájde. Ešte počas gap year som si navy­kol na prí­sny denný režim – vstá­va­nie o 6:30, beh alebo plá­va­nie, jed­no­du­cho aktívny začia­tok dňa. Na uni­ver­zite som k tomu ešte pri­dal bas­ket­bal. Okrem toho mám skvelú múdru pria­teľku, ktorá sa tiež venuje vede, a veľmi rád čítam knižky. Momen­tálne ma fas­ci­nujú knihy o ľud­skom mys­lení a zvy­koch, ktoré sa dajú rôzne ana­ly­zo­vať. Dostal som podobné knihy od otca a odvtedy som ich nepus­til z ruky.

Povedz nám ešte na záver niečo o plá­noch do budúc­nosti aj mimo reku­pe­rá­tora. :)

Hlavne sa budem sna­žiť zvlád­nuť školu, keďže to nie je také jed­no­du­ché. V lete by som si chcel nájsť stáž, alebo robiť na neja­kom tech­nic­kom pro­jekte, kde by som nabral skú­se­nosti a zdo­ko­na­lil sa. Zatiaľ som vždy bol rela­tívne prak­tický člo­vek, vybral som si preto tro­chu jed­no­duchší odbor, aby som mal viac času na svoje vedecké pro­jekty, prácu, roz­voj. A chcel by som sa naučiť tri sve­tové jazyky. V anglič­tine už mám slušné základy, nemčinu som vždy cvi­čil s mamou, to chcem zdo­ko­na­liť, a potom by ma zau­jí­mala ešte ruš­tina. Všetky jazyky repre­zen­tujú oblasti, v kto­rých veda pros­pe­ruje a ktoré sú tech­nicky veľmi zdatné.

Tak to ti želám veľa úspe­chov a trpez­li­vosti :) A ďaku­jem za roz­ho­vor!

Pridať komentár (0)