Žufaňa: Spo­ločné raňajky s pria­teľmi.

Nikola Gajdošová / 9. október 2016 / Rozhovory

V dneš­nej dobe star­ta­pov sa akoby zabúda na kla­sické pod­ni­ka­nie. Ale aj napriek tomu sa mnohí ľudia neboja otvo­riť si niečo, v čom majú obrov­skú kon­ku­ren­ciu. Aj napriek riziku, ktoré im hrozí, vedia sa zatnúť a obstáť v skúške začí­na­jú­ceho pod­ni­ka­nia. Pri oby­čaj­nej pre­chádzke Bra­ti­sla­vou sa stret­neš s rôz­nymi pod­nikmi a reštau­rá­ciami. Člo­vek už ani nevie, ktorý slo­vak res­tau­rant bol v meste prvý a vôbec či sa do neho oplatí vstú­piť. Nájsť dobré miesto s parád­nym jed­lom je preto ťažké. 

Janka, Evka a Kris­tína sa roz­hodli zme­niť svoj život, keď sa roz­hodli pod­ni­kať v gas­tre. Možno to nie je z pohľadu nie­koho iného nič sve­to­borné, ale tieto baby sa to roz­hodli spra­viť inak. Chcú pri­niesť raňaj­kovú kul­túru, ktorá bude naozaj stáť za to.

Prvá vec, na ktorú narazí člo­vek na vašom blogu alebo aj vo vašom bis­tre je „som na kašu“. Prečo práve tento výrok je vám taký blízky?

Už pri tvorbe kon­ceptu bola kaša našou hlav­nou témou. Ako raňaj­ká­reň sme chceli hos­ťom spro­stred­ko­vať teplé, čerstvé a výdatné jedlo, ktoré ich naštar­tuje do dňa a záro­veň neza­ťaží žalú­dok. Kaša bola jed­no­značná odpo­veď. Tra­dičné jedlo, ktoré samy milu­jeme a posky­tuje neko­nečný pries­tor na expe­ri­men­to­va­nie. Boli sme „na kašu“ a verili sme, že budú aj naši zákaz­níci.

Žufaňu môže veľa ľudí brať ako ďal­šie bis­tro v poradí pome­no­vané podľa nabe­račky, ktorá sa stáva tak popu­lár­nou inšpi­rá­ciou na názov reštau­rá­cie či bis­tra. Čím je práve Žufaňa taká výni­močná?

Sme otvo­rení od 7.00 so širo­kou raňaj­ko­vou ponu­kou, kaše sú naše roz­poz­ná­va­cie zna­me­nie. Každý deň varíme iné jedlá z čerstvých suro­vín. Sú to jedlá, na kto­rých sme vyrástli, často zobú­dzajú milé spo­mienky. Ris­ku­jeme to na síd­lisku, mimo cen­tra mesta, a tak je väč­šia šanca, že sa z hostí stanú štam­gasti. Je u nás kama­rát­ska otvo­rená atmo­sféra, vzni­kajú tu vzácne roz­ho­vory, ľudia sa k nám radi vra­cajú.

Za výni­močné pova­žu­jeme aj samotný fakt, že sme sa do Žufane vrhli po hlave. Tri ženy abso­lútne neznalé záko­nov gas­tro­nó­mie, ale aj biz­nisu ako takého. :) Má to svoje nevý­hody, no pri­náša to svoju výni­moč­nosť.

13001282_255840218093273_8966064885141952683_n

Pra­vi­delne mávate rôzne brun­ches a raňajky sú to vaše, boli nejaké raňajky u vás doma ešte pred tým, ako vynikla Žufaňa? 

Janka: Vyše dvoch rokov som bývala s Evkou v jed­nom byte. V tom období sme zvykli pozý­vať našich pria­te­ľov na spo­ločné raňajky. Bola to pre nás cesta, ako spo­ma­liť a kva­litne naštar­to­vať deň. Bavila nás rola hos­ti­te­liek. Vždy sme niečo kuch­tili, piekli a pozvali k sebe kama­rá­tov, ktorí sa navzá­jom nepoz­nali. Spo­jili sme prí­jemné s uži­toč­ným. Zozna­mo­vali sme navzá­jom inšpi­ra­tív­nych ľudí, hodo­vali a kre­ovali. Na tieto momenty veľmi rada spo­mí­nam, vznikli z nich zau­jí­mavé putá, nové pria­teľ­stvá a mnohé nápady, ktoré sme neskôr zre­a­li­zo­vali. Bola to prí­jemné tra­dí­cia, ktorú sme udr­žo­vali pra­vi­delne viac ako rok.

Viedlo práve to k jej vznik­nu­tiu? Alebo viesť bis­tro bol vaším snom k osa­mos­tat­ne­niu sa už dlho?

Za seba hovo­rím, áno, bol to jeden z vply­vov. Tým hlav­ným dôvo­dom bolo však stret­nu­tie s Kris­tí­nou, na ktorú som nara­zila pri orga­ni­zo­vaní kon­fe­ren­cie TEDxB­ra­ti­slava. Obe sme vtedy stáli na kari­ér­nej kri­žo­vatke. Ona bola odhod­laná pod­ni­kať v oblasti gas­tra, ale svoj sen len for­mu­lo­vala. Naše stret­nu­tie bolo pre vznik Žufane kľú­čové. Pri­dala sa Evka a koz­mic­kou rých­los­ťou vzni­kali nápady. Vzá­jomne sme sa namo­tali na naše nad­še­nie a chuť vytvo­riť si „vlastný ves­mír“, kde sa nám bude dobre žiť.

Slo­ven­sko je známe svo­jimi nie veľmi dob­rými pod­mien­kami pre začí­na­jú­cich pod­ni­ka­te­ľov. Aké boli vaše začiatky? Mali ste nie­kedy chuť vzdať sa?

Mys­lím, že chuť vzdať sa je základ­nou výba­vou začí­na­jú­ceho pod­ni­ka­teľa. :D Akási skúška správ­nosti. Ak pre­ko­náte ťažké začiatky, zocelí vás to a je prav­de­po­dobné, že vydr­žíte tlak, ktorý na vás čaká prvé neisté mesiace. Ono tie začiatky sku­točne nie sú sranda. Počí­na­júc byrok­ra­tic­kou nároč­nos­ťou, nepre­hľad­nos­ťou úko­nov, ktoré musíte absol­vo­vať, cez mini­málne mož­nosti zís­kať ako začí­na­júca firma finan­cie.

Stálo nás to veľa nároč­ných roz­hod­nutí, boj s vlast­ným stra­chom, aj hnevu na nezmy­selné zákony a povin­nosti. Dnes sa už vieme pous­miať a spo­mí­name, čo by bolo, ak by to bolo od začiatku ružové. Mini­málne máme dobré prí­behy pre vnú­čatá! :D

Mys­líte si, že aj napriek tomu by ľudia mali začať pod­ni­kať? Máte nejaké rady na to ako?

Samoz­rejme. Záro­veň som pre­sved­čená, že pod­ni­ka­nie nie je pre kaž­dého. Obnáša viac práce, zod­po­ved­nosti a veľ­kej fle­xi­bi­lity — to často nie je vidno. Ja som však za svoje roz­hod­nu­tie vďačná. Vybrali sme si pre svoj život aktu­álne ťaž­šiu cestu, ale svoju vlastnú a v tom je zdroj pokoja a istoty, že robíme, čo chceme.

Vždy som túžila osa­most­nat­niť sa, dáva to slo­bodu, robiť si veci po svo­jom a tvo­riť. Veľmi jasne vidíte výsledky vašej práce, spätná väzba je priama, niečo tu po vás zostáva. Dobrý pocit. :)

Moja rada znie: Veľa sa roz­prá­vajte s ľuďmi, ktorí pod­ni­kajú. Vedia vám pora­diť, zorien­to­vať vás, vystrí­hať pred zby­toč­nými chy­bami.

14021747_317284195282208_5458720855232188034_n

Tým, že ste tri diev­čatá, ktoré to celé roz­behli, ako ste sa dali do kopy? Spo­jila vás láska k dob­rému jedlu náhodne alebo ste sa poznali už dávno pred tým?

S Evkou sa poznám od škôlky, ale odvahu vytvo­riť niečo vlastné nám dala až Kris­tína. Kris sa nám nená­padne pre­ple­tala životmi – Evka s ňou počas školy pra­co­vala v jed­nom obchode, ja som s ňou štu­do­vala rov­naký odbor na vyso­kej škole, ale bliž­šie sme sa nepoz­nali.

Po škole sme každá fun­go­vali v inej pra­cov­nej sfére – Evka je archi­tektka, ja som laví­ro­vala medzi per­so­na­lis­ti­kou a mar­ke­tin­gom, Kris­tína sa hýbala v malo­ob­chode. Jedlo bola naša spo­ločná téma na úrovni hobby. Stretli sme sa v správny moment, na správ­nom mieste, to zavá­žilo.

Často­krát, vybu­do­vať si dobré meno a roz­ší­riť pove­do­mie medzi ľuďmi je to naj­ťaž­šie. Ako sa to poda­rilo vám? Tým, že ste cel­kom skrytí na Dulo­vom námestí, bolo práve toto nejaký prob­lém?

Nemali sme strach otvo­riť bis­tro v Ruži­nove, mimo cen­tra. Verili sme, že aj medzi bytov­kami je pries­tor na kva­litné gas­tro a ľudia budú radi za miesto, ktoré im nahradí stre­nu­tia vo vlast­nej obý­vačke a obľú­bia si aj tú našu, verejnú.

Mar­ke­ting sme nepod­ce­nili, sociálne siete sme živili nie­koľko týž­dňov, možno až mesia­cov pred otvo­re­ním. Infor­mo­vali sme svet všet­kými dostup­nými kanálmi, že sa „niečo chystá“. Sku­točný pocit zados­ťu­či­ne­nia pri­šiel však vo chvíli, kedy si o Žufani začali hovo­riť ľudia medzi sebou. Mám pocit, že sa nám po roku poda­rilo vytvo­riť základňu fanú­ši­kov Žufane, ktorá by nás udr­žala pri živote, aj bez nášho pri­či­ne­nia. :D To je pre mňa doko­nalý mar­ke­ting. Pri­ze­ráme sa tomu s poko­rou a sme zato nesku­točne vďačné.

14064298_318889811788313_4046945383362294978_n

Vždy keď k vám prí­dem, milé a pria­teľ­ské pri­ví­ta­nia a roz­ho­vory s vami sú všade naokolo. Ako ste našli svo­jich zákaz­ní­kov? Je to komu­nita vašich pria­te­ľov alebo sú to jed­no­du­cho ľudia, ktorí si zami­lo­vali pokojné pro­stre­die a chutné jedlá?

Na začiatku to boli naši pria­te­lia, ktorí nás cho­dili pobú­chať po ramene, povzbu­diť, pozrieť. Dnes je to zdravý mix kama­rá­tov, sta­bil­ných i nových zákaz­ní­kov. Je super, že pria­teľmi dnes nazý­vame aj ľudí, kto­rých sme pred časom volali hos­tia.

Kto pri­chá­dza s nápadmi na všetky tie chutné recepty? Varíte vždy všetky spolu alebo máte nejako pode­lené úlohy?

Od zrodu Žufane stáli za väč­ši­nou nápa­dov náš kuchár Maťo a Kris, ktorá mu bola pra­vou rukou v kuchyni. V súčas­nosti tvo­ríme nápady rov­no­cen­nej­šie, keďže všetky tri varíme.

Aktu­álna výzva je tvorba zim­ného menu, kde tes­tu­jeme via­ceré novinky, lovíme v tra­dič­ných kuchár­kach a recep­túry ladíme do súčas­ného šatu. Skú­šame slané kaše, puding, bliny – lie­vance naslano, či horúce nápoje do stu­de­ných dní a uvi­díme, čo z toho napo­kon vypadne.

Každý máme svoju úlohu, vo finále to spo­jíme a roz­hod­neme o favo­ri­toch.

13669485_299266913750603_3084183873179283975_o

Ako by ste opí­sali svoju kuchyňu? Domáca, od babičky, moderná… Chcete pokra­čo­vať v tých tra­dič­nej­ších jed­lách alebo skú­šať nové veci?

V Žufani ser­ví­ru­jeme tra­dičnú kuchyňu „šmrn­c­nutú“ súčas­nými trendmi. Toho sa chceme držať aj v budúc­nosti. Pôvodná slo­ven­ská kuchyňa sa v pod­mien­kach dneš­ného sveta ťažko trávi. :) Sna­žíme sa ju odľah­čiť – neza­hus­ťu­jeme múkou, sla­díme alter­na­tívne a podobne. Nie­ktoré recepty sta­rých mám však pova­žu­jeme za svätý grál a dodr­žu­jeme pôvodné recep­túry dobodky.

Sna­žíme sa fun­go­vať tak, aby zákaz­ník vždy u nás našiel niečo pre seba. Platí to pre kla­si­kov, vegá­nov, hla­do­šov, deti. Občas u nás ochut­náte thaj­ské kari, polievku na koko­so­vom mlieku či kašu s man­gom, lebo ľúbime aj zahra­ničnú kuchyňu. Ale tá je u nás skôr „na hos­ťo­vačke“.

Možno tro­chu otre­paná otázka, ale čo so Žufa­ňou do budúcna? Chcete ísť do väč­ších pries­to­rov alebo máte iné plány? Verím, že vaše chutné jedlá by pri­ví­tali aj nie­kde viac v cen­tre alebo v inej časti mesta.

Žufaňa sa neplá­nuje sťa­ho­vať, ani mno­žiť. :) Pod­ni­kať sme začali, lebo sme chceli kva­litne žiť a tešiť sa z výsled­kov našej práce, nie vyho­rieť. Sme stále na začiatku, učíme sa plá­vať v gas­tro vodách a denne zdo­lá­vame veľa výziev. Túto pozor­nosť chceme sústre­diť na jedno miesto, ktoré má výni­močnú atmo­sféru, tá sa nedá sko­pí­ro­vať.

Roz­ras­tať sa chceme do hĺbky. Sní­vame o zobu­dení raňa­jok v meste, raňaj­ko­vom cate­ringu pre firem­ných zákaz­ní­kov, o zor­ga­ni­zo­vaní sused­ského trhu na Duláku, či popu­la­ri­zá­cii pik­ni­ko­va­nia v meste. AMEN

zdroj všet­kých obráz­kov: Žufaňa

Pridať komentár (0)