Zuzana Grej­tá­ková — slo­ven­ská hudob­níčka, ktorá pri­pra­vuje album s hud­bou víťa­zov Euro­ví­zie

Veronika Horváthová / 20. september 2016 / Rozhovory

Oslo­vila sve­to­zná­meho hudob­ného skla­da­teľa Rolfa Løv­landa s demo nahráv­kou skla­dieb, jeho nápad zau­jal a dnes šikovná hobo­jis­tka Zuzka Grej­tá­ková zbiera peniaze cez cro­wd­fun­ding na svoj nový pro­jekt Oboe plays Sec­ret Gar­den. Okrem toho sa táto mladá žena venuje vyučo­va­niu hudby, orga­ni­zo­va­niu kon­cer­tov a kul­túr­nych akcií. My jej držíme palce, lebo na Slo­ven­sku potre­bu­jeme viac takýchto šikov­ných mla­dých ľudí. 

Ahoj Zuzka, pred krát­kym časom si spus­tila pro­jekt Oboe plays Sec­ret Gar­den, kto­rého cie­ľom je nahrať CD so sklad­bami sve­to­zná­meho skla­da­teľa a kla­vi­ristu dua Sec­ret Gar­den Rolfa Løv­landa, ktorý s týmto nápa­dom súhla­sil. Gra­tu­lu­jeme k úspe­chu! Aké máš oča­ká­va­nia od tejto spo­lu­práce

V prvom rade ďaku­jem, mám z toho nesmiernu radosť, pre­tože hudbu nór­sko-írskeho dua Sec­ret Gar­den som vždy veľmi obdi­vo­vala a roky ich nád­herné skladby hrá­vam na kon­cer­toch. Roz­hodla som sa posu­núť môj vzťah k ich hudbe nie­kam ďalej a vytvo­riť, či zane­chať niečo, čo pre­trvá… Roz­hodla som sa nahrať CD s hobo­jom ako sólo­vým nástro­jom a roz­ší­riť ho do celého sveta. Je to obrov­ský závä­zok, pre­tože mega­hit Rolfa Løv­landa You Raise Me Up pozná azda každý a ich inštru­men­tálne diela na You­Tube dosa­hujú mili­óny videní.

Spo­mí­naš, že si im len poslala svoje DEMO, oni si ho vypo­čuli a spo­lu­práca bola na svete. Ako ti napadlo, poslať nahrávky priamo manaž­mentu sláv­neho dua?

V štú­diu K v Trnave sme s mojou tetou Júliou Grej­tá­ko­vou, kore­pe­tí­tor­kou Štát­neho divadla v Koši­ciach nahrali dve skladby. Maji­teľ štú­dia jednu zo skla­dieb zaran­žo­val a nahral do nej živú gitaru, my sme balík demo­nah­rá­vok poslali spon­tánne jed­ného dňa do Nór­ska. Úprimne, neča­kala som odpo­veď vôbec, a keď, tak nejakú nejasnú, či vyhý­bavú. Odpo­veď prišla pozi­tívna. Takže áno, jed­no­du­cho som to skú­sila a opla­tilo sa ☺ Celý prí­beh je vyroz­prá­vaný vo videu, kto­rým sa prvá fáza pro­jektu dostala na svet. Toto video obsa­huje aj DEMO nahrávku skladby Song from a Sec­ret Gar­den od Rolfa Løv­landa, ktorú by som rada na jeseň nahrala v jej finál­nej ver­zii aj s komor­ným orche­strom. Rov­nako k nej chcem pri­pra­viť video­k­lip, o ktorý sa postará jeden z mojich par­tne­rov, štú­dio FOXON.

17077-edit-2

Pro­jekt plá­nu­ješ finan­co­vať cez cro­wd­fun­ding. Prečo si si vybrala práve tento spô­sob?

Mám pocit, že na Slo­ven­sku už aj v „kla­sike“ a jej spon­zo­ringu fun­guje istá mono­po­li­zá­cia, a tak sa nesna­žím ísť sme­rom, kde sú finančne ukot­vení iní. Inšpi­ro­val ma prí­beh J. Tkáča, o kto­rom ste písali práve na vašom por­táli a roz­ho­vory s par­tnermi a pria­teľmi. A najmä som pocho­pila jednu veľmi prostú vec, ktorá pevne verím zafun­guje najmä mimo Slo­ven­ska a u fanú­ši­kov Sec­ret Gar­den vo svete náj­dem pod­poru pred vznik samot­ného CD.

Hoboj je naozaj nezvy­čajný hudobný nástroj a na Slo­ven­sku je pova­žo­vaná kari­éra v umení za nie veľmi per­spek­tívnu. Predsa len babičky sní­vajú o tom, že ich vnučky budú lekárky či práv­ničky. Čo teda teba moti­vuje, aby si pokra­čo­vala vo svo­jej práci?

Pochá­dzam z Košíc z muzi­kant­skej rodiny plnej kla­sicky vzde­la­ných ľudí a prav­du­po­ve­diac som nemala iné výcho­disko, a to aj napriek tomu, že som mala veľkú záľubu v športe už počas základ­nej školy. V det­stve som však začí­nala s hus­ľami, zobco­vou flau­tou, kla­ví­rom a napo­kon zví­ťa­zil hoboj, ktorý som sa roz­hodla ísť štu­do­vať ďalej. Toto roz­hod­nu­tie neľu­tu­jem, aj keď cesta pre­sa­diť sa je náročná najmä vzhľa­dom na to, aký je hoboj extrémne náročný nástroj, čo do tech­niky hry, ale aj emoč­ného vkladu hráča… Verím však, že keď člo­vek začne robiť niečo, v čom sa nájde a táto poloha mu sedí, má šancu uspieť, nie len doma, ale i v zahra­ničí.

17253-edit-edit

Inves­tu­ješ do kon­cer­tov a tiež samot­ného pro­jektu určite veľa času a námahy. Dokáže ti hudba zaro­biť toľko, koľko si do nej prvotne inves­to­vala?

Úprimne – nie. Umelci, najmä tí, ktorí sú „kla­sickí“, hoci nemám rada toto ška­tuľ­ko­va­nie, spra­vidla nie sú bohatí ľudia. V tomto prí­pade musím pove­dať, že na Slo­ven­sku je to v porov­naní s inými kra­ji­nami zrejme ešte o čosi ťaž­šie. Ja si zará­bam nie­len hono­rármi za hra­nie, ale den­ným cho­de­ním do práce ako peda­góg. Vediem v Trnave pro­jekt vyučo­va­nia detí, ale aj dospe­lých for­mou indi­vi­du­ál­neho prí­stupu.

Exis­tuje na Slo­ven­sku nejaký fond, ktorý by pod­po­ro­val mla­dých začí­na­jú­cich umel­cov? 

Roz­hodne fun­guje a istotne je ich via­cero. V blíz­kej budúc­nosti, pres­nej­šie mesiac po spus­tení pro­jektu budem práve týmto sme­rom orien­to­vať svoju pozor­nosť, sku­točne sa však spo­lie­ham v úvod­nej fáze najmä na cro­wd­fun­ding a súkrom­ných spon­zo­rov. A rov­nako na par­tne­rov, ktorí mi pomohli pro­jekt roz­be­hnúť. Naj­nov­ším z nich je slo­ven­ská agen­túra Cof­fee Time, ktorá sa zaoberá digi­tál­nym mar­ke­tin­gom, a práve v týchto dňoch spúš­ťame spo­lu­prácu sme­rom na zís­ka­nie pod­pory pro­jektu cez Face­book.

Tvoj život sa naj­viac točí okolo ume­nia. Orga­ni­zu­ješ kon­certy, tvo­ríš hudbu. Okrem toho tiež vyuču­ješ nádej­ných mla­dých umel­cov. Ako je to na Slo­ven­sku s výuč­bou ume­lec­kých pred­me­tov?

Sú školy hodné rešpektu a sú ho hodné roky, desať­ro­čia a sú školy, pri kto­rých by som sa to neod­vá­žila tvr­diť. Mojím šťas­tím bolo, že ma na košic­kom kon­zer­va­tó­riu učil fan­tas­tický peda­góg Mgr. Šte­fan Sklenka. Odcho­val mno­hých skve­lých hobo­jis­tov, ktorí sa roz­ute­kali po orches­troch v mno­hých kra­ji­nách.

druha-foto-na-web-od-vlada

V sever­ských kra­ji­nách, kto­rých škol­ský sys­tém je pova­žo­vaný za jeden z naj­vys­pe­lej­ších sa kla­die veľký dôraz na výučbu ume­lec­kých pred­me­tov. Prečo si teda mys­líš, že je to dôle­žité pre mla­dých ľudí? 

Aby si nemys­leli, že Puc­cini je druh talian­skej pizze… (smiech). Nie, vážne… Dom­nie­vam sa, že ume­nie, ak je mla­dým ľudom podá­vané púta­vým spô­so­bom, môže byť pre nich roz­hodne zau­jí­mavé a na základe ich vlast­ných pre­fe­ren­cií a pre­ží­va­nia si môžu vybrať také ume­nie, ktoré im bude posky­to­vať naj­viac. Ume­nie je o poci­toch, o dia­ló­goch medzi ume­lec­kým die­lom a jeho pri­jí­ma­te­ľom. Taká je hudba Sec­ret Gar­den. Odpre­vadí vás do vašich naj­taj­nej­ších záh­rad… Svo­jej rodine som nesmierne vďačná za to, že som už ako štvor­ročná mala mož­nosť sedieť v košic­kej fil­har­mó­nii a počuť naprí­klad Beet­ho­ve­novu Osu­dovú. Mys­lím si, že si dieťa podobné zážitky nesie so sebou celý život a cel­kom isto ho do budúcna for­mujú. Dlho­dobý postoj k ume­niu by sa mal do istej miery pod­ne­co­vať výcho­vou. Z môjho pohľadu, každý mladý člo­vek smie mať, či zaslúži si svojho tútora, ktorý ho sve­tom ume­nia pre­ve­die… A ďalej je to len na ňom samot­nom, ako bude v sebe vzťah k ume­niu roz­ví­jať. Mojim túto­rom bola rodina, ale zo všet­kých naj­viac zrejme môj dedko Karol Pet­róczi, ktorý viac ako štyri desať­ro­čia zastá­val post kon­cert­ného maj­stra práve v košic­kej fil­har­mó­nii. Výkon „fun­kcie tútora“ rea­li­zo­val veľmi para­dox­ným spô­so­bom: hoci sme sa o hudbe nie prí­liš často roz­prá­vali, ded­kov mag­ne­tiz­mus a vyža­ro­va­nie boli a sú prí­tomné v celej rodine dodnes a dnes chá­pem, akú obrov­skú silu osob­nosti voči mne ako die­ťaťu pred­sta­vo­val. Dnes, keď už aktívne hrám, som vždy ded­kovi Karo­lovi zavia­zaná za každý roz­ho­vor, rady či pri­po­mienku k mojej práci.

Žiješ a pôso­bíš na Slo­ven­sku. Mys­líš, že sa dá dosiah­nuť sve­tová kari­éra v hudbe aj z našej domo­viny? Plá­nu­ješ sa pre­sťa­ho­vať do zahra­ni­čia?

Nikdy som svoje pre­sťa­ho­va­nie sa do cudziny nevy­lú­čila, ale nedá­vala by som to do prí­kreho kon­textu s takými, či ona­kými pod­mien­kami na Slo­ven­sku, nemys­lím si, že v svete hudby Slo­ven­sko je voči jeho hudob­ní­kom „macoš­ské“. Sve­tová kari­éra v hudbe sa dá začať v kaž­dej kra­jine na svete, aj na Slo­ven­sku, ktoré má nemalú his­tó­riu, či už z pohľadu význam­nosti skla­da­te­ľov alebo inter­pre­tov a naisto bolo a je aj dnes dob­rou štar­to­va­cou plo­chou pre mno­hých umel­cov, ktorí robia Slo­ven­sku skvelé meno v zahra­ničí.

17348-edit

Čo by si pora­dila mla­dým ľuďom, ktorí by tiež chceli pre­ra­ziť v kre­a­tív­nom odvetví. 

Z mojej pozí­cie hobo­jis­tky, ktorá nie je na pre­trase v médiách a je „známa“ len v istom kruhu ľudí, sa mi odpo­vedá vcelku náročne. Určite však viem pove­dať, že dôle­žité ak aj nie naj­dô­le­ži­tej­šie je sna­žiť sa a nevzdá­vať sa po prvom neús­pe­chu, najmä nie ak pra­cujú v „men­ši­no­vom žánri“. Práve to je do istej miery výzvou. Aj tu platí to známe „vypl­niť dieru na trhu“. Ak by sme pome­no­va­nie kre­a­tívne odvet­vie však oklieš­tili na hudbu, či kla­sickú hudbu… tak potom je moja rada veľmi jed­no­du­chá. Hrajte, ak budete sve­do­mito pra­co­vať, raz si vás určite všimne nejaká pro­dukčná spo­loč­nosť. Hudba, aká­koľ­vek, si vždy nájde svojho poslu­cháča. Mne pomohlo jediné… pre­stať si ide­a­li­zo­vať svet kla­sic­kého hudob­ného sveta, obme­dzo­vať svoje vide­nie len na fil­har­mó­niu, či orches­ter oper­ného divadla. Vydala som sa vlast­nou ces­tou, mám cieľ a to ma moti­vuje. Ak mám ten cieľ pome­no­vať jed­no­du­cho: mám rada, keď vidím „upla­ka­ných“ ľudí na mojich kon­cer­toch, pri­čom upla­ka­nos­ťou nemys­lím smú­tok, ale doja­tie pra­me­niace z intím­neho dia­lógu medzi zvu­kom hoboja a ich vlast­nými pocitmi a myš­lien­kami.

Na záver nám povedz, aké máš najb­liž­šie plány a prí­padne kde bude nejaký kon­cert, kde by si ťa ľudia mohli prísť vypo­čuť?

Do konca tohto roka sa chcem veno­vať pro­jektu Oboe plays Sec­ret Gar­den by Rolf Løv­land na den­nej úrovni a ako muzi­kantka pre­ho­diť výhybku svo­jej pozor­nosti aj na mar­ke­ting a podobné odvet­via… ☺ Hrať budem samoz­rejme tiež, najb­liž­šie budem mať kon­cert 23. októbra 2016 v pre­krás­nom Empí­ro­vom divadle v Hlo­hovci, mimo­cho­dom, je to jediné zacho­vané šľach­tické divadlo v stred­nej Európe. 8. decem­bra uve­diem naživo pro­jekt Oboe plays Sec­ret Gar­den by Rolf Løv­land v Trnave vďaka pozi­tív­nemu postoju vede­nia mesta Trnavy, najmä pri­má­tora Petra Bročku, ktorý ideu finančne pod­po­ril. V týchto dvoch kon­cer­toch budem spo­lu­pra­co­vať s mojou tetou Júliou Grej­tá­ko­vou a hos­ťami, kto­rých mená ešte neprez­ra­dím. V decem­bri ešte zrejme stih­nem malý reci­tál s mojim pria­te­ľom, har­fis­tom Jaku­bom Riz­ma­nom žijú­cim v Talian­sku.

Zdroj fotky: Vla­di­mir Yur­ko­vic

Pridať komentár (0)