10 bizar­ných tajom­stiev sláv­nych géni­ov, kto­ré sú také šia­le­né, že im nebu­de­te chcieť uve­riť

/ 18. júna 2017 / Zaujímavosti

zdroj: listverse.com/liistverse.compsych.interez.sk

Tuši­li ste, že Bal­zac je asi naj­väč­ším kávič­ká­rom všet­kých čias? 50 šálok kávy za deň zvlád­ne len málo­kto… Sláv­ne osob­nos­ti mali svo­je fin­ty, kto­rý­mi sa však roz­hod­ne netre­ba inšpi­ro­vať

Kaž­dý z nás má neja­kú „úchyl­ku“. Áno, naozaj kaž­dý. A kade­ja­ké „výstrel­ky“ sa nevyh­li ani sláv­nym. Kerou­ac videl v alko­ho­liz­me ces­tu k duchov­né­mu osvie­te­niu, zatiaľ čo bás­nik Fried­rich von Schil­ler hľa­dal inšpi­rá­ciu v zhni­tých jabl­kách. No to nie je zďa­le­ka všet­ko!

Edgar Allan Poe

listverse.com

Ten­to bás­nik, kto­rý sa (ako inak) pre­slá­vil až po smr­ti, mal vskut­ku svoj­ský spô­sob písa­nia bás­ní. Zatiaľ čo drvi­vá väč­ši­na jeho súput­ní­kov písa­la svo­je bás­ne pek­ne, „pokres­ťan­sky“ na hárok papie­ra, Poe si našiel onak­vej­ší spô­sob. Papier si nastri­hal na ten­ké zvit­ky, kto­ré vzá­jom­ne pospá­jal vos­kom (lepia­ca pás­ka bola ešte len hud­bou budúc­nos­ti). Taký­to kotúč svo­jich výtvo­rov zanie­sol vyda­va­te­ľom. Tých z toho tak­mer pora­zi­lo. Poeho tvor­ba však nebo­la nič pre sla­bé žalúd­ky, jeho bás­ne šoko­va­li, dámy z nich omd­lie­va­li a tak sa milý Edgar doč­kal slá­vy až po svo­jej smr­ti.

Dr. Yos­hi­ro Naka­mat­su

Pyra­mid Beach

Prav­de­po­dob­ne ste o tom­to dokto­ro­vi v živo­te nepo­ču­li . Neva­dí, ani ja. No urči­te naň­ho už len tak ľah­ko neza­bud­nem. Bol to vskut­ku plod­ný vyná­lez­ca, kto­rý má „na sve­do­mí“ viac než 3 300 vyná­le­zov. Okrem iné­ho v roku 1954 paten­to­val dis­ke­tu, na kto­rú si všet­ci s rados­ťou spo­mí­na­me. No Naka­mat­su pri­šiel na to, že naj­lep­šie nápa­dy mu pri­chá­dza­jú na um tes­ne pred uto­pe­ním. Áno, číta­te dob­re. Odkys­li­če­ný mozog mu fun­go­val na plný plyn, pre­to vyna­šiel vyná­lez, kto­rý mu umož­nil ten­to stav zaží­vať pra­vi­del­ne. Ak si mys­lí­te, že kľú­čo­vú úlo­hu v ňom zohra­la voda, bod pre vás. Vôbec sa nemý­li­te.

Agat­ha Chris­tie

Ste­ve Hop­son

Chris­tie je nedo­sia­hnu­teľ­ným vzo­rom nejed­né­ho pisa­te­ľa detek­tí­vok. Napí­sa­la 66 detek­tív­nych romá­nov a 14 zbie­rok povie­dok. Nema­la však žiad­nu kan­ce­lá­riu, ani svoj pra­cov­ný stôl. Jed­no zo svo­jich vrchol­ných diel, Vraž­da v Orient Expre­se, napí­sa­la v hote­lo­vej izbe. Nema­la ani žia­den ritu­ál, písa­la vte­dy, keď ju zasiah­la múza. Pri vare­ní, či v spál­ni. Keď priš­la inšpi­rá­cia, jed­no­du­cho písa­la.

Hono­re de Bal­zac

Tos­che

Kávič­ká­ri, ruku hore. Máte výčit­ky sve­do­mia z toho, keď si robí­te šies­tej pre­sso s mlie­kom? Nerob­te si z toho ťaž­kú hla­vu, nemá­te na Bal­za­ca. Vypil až 50 káv den­ne, tak­mer nespal, len písal a písal… Veril, že keď sa káva dosta­ne­te do žalúd­ka, naštar­tu­je tvo­ri­vosť. Otáz­ne je, či nena­štar­tu­je aj nie­čo iné. Jeho vše­obec­ný lekár by bol zhro­ze­ný…

Sig­mund Fre­ud

listverse.com

Ach, Fre­ud! Otec psy­cho­ana­lý­zy, kto­rý by vedel aj v tom, aký koláč sa roz­hod­ne­te upiecť, nájsť sexu­ál­ny pod­tón. No ako sa uká­za­lo, aj jemu by sa „šik­la“ pomoc psy­cho­te­ra­pe­uta. Bol totiž doslo­va závis­lý na niko­tí­ne a koka­íne, i keď vedel, že faj­če­nie mu spô­so­bu­je srd­co­vú aryt­miu. Pokú­šal sa pre­stať, no mal také prob­lé­my so srd­com a absti­nenč­né prí­zna­ky, že sa rad­šej vrá­til k svoj­mu zloz­vy­ku. Až do kon­ca živo­ta nepres­tal faj­čiť, a to napriek tomu, že sa cel­ko­vo pod­ro­bil 33 ope­rá­ciám čeľus­ti a úst, pre­to­že trpel rako­vi­nou. Nie, netre­ba si z neho brať prí­klad.

Albert Eins­te­in

listverse.com

Nezí­vaj­te! Nej­de­me sa baviť o jeho teórii rela­ti­vi­ty, i keď z niko­ho neubud­ne, ak bude poznať aspoň jej zákla­dy. Vra­ví sa o ňom, že nikdy nebol nor­mál­nym die­ťa­ťom. Mož­no pre­to, že myseľ génia sa muse­la zro­diť do malé­ho telíč­ka. Mal prob­lé­my s rečou, neve­del sa správ­ne vyjad­ro­vať a aj v dospe­los­ti sa sprá­val pri­naj­men­šom neštan­dard­ne. Vraj keď videl na zemi kobyl­ku, zohol sa a zje­dol ju. Zdá sa, že celý život v ňom drie­ma­la duša (nepre­ja­ve­né­ho) die­ťa­ťa.

Niko­la Tes­la

listverse.com

Niko­la Tes­la pred­čil svo­ju dobu. Vra­vel o ener­gii v takých súvis­los­tiach, že ich dodnes nedo­ká­že­me plne pocho­piť. V súkrom­nom živo­te mal však svo­je zau­ží­va­né ritu­ály. Podob­ne, ako Bal­zac, aj on sa sna­žil sti­hnúť čo naj­viac. Začal pra­co­vať o tre­tej ráno a kon­čil až o jede­nás­tej večer. To vied­lo k tomu, že sa ako 25-roč­ný úpl­ne zrú­til. Keď sa však dal do poriad­ku, pokra­čo­val vo svo­jom samov­ra­žed­nom reži­me. Žil v celi­bá­te, no vra­ví sa, že nad­via­zal ľúbost­ný pomer s holu­bom…

Step­hen King

listverse.com

Kin­ga, maj­stra horo­rov, pozna­jú asi všet­ci kni­ho­mo­li. Drží sa zla­té­ho pra­vid­la, napí­sať den­ne aspoň dve­ti­síc slov. Verí, že to je hlav­ný kľúč jeho úspe­chu. Vede­li ste však, že vrchol­ne nezná­ša prí­slov­ky? Naj­rad­šej by ich vyškr­tol zo slov­ní­ka. King je však medzi auto­r­mi sku­toč­ný kráľ. Ak ho raz začne­te čítať, len tak ľah­ko nepres­ta­ne­te.

Tho­mas Edi­son

listverse.com

Edi­son pou­ží­val pri pra­cov­ných poho­vo­roch neob­vyk­lú metó­du. Tí, kto­rí uňho chce­li pra­co­vať, muse­li pred ním zjesť tanier poliev­ky. Tých, kto­rí si do nej dáva­li soľ bez toho, aby ju čo i len ochut­na­li, auto­ma­tic­ky odmie­tal. Nech­cel mať vo svo­jom tíme niko­ho, kto bude mať pri­ve­ľa pred­po­kla­dov… Tak­tiež nepo­va­žo­val spá­nok za dôle­ži­tý. Pre­fe­ro­val poly­fá­zic­ký spá­nok, kto­rý vraj sku­toč­ne pri­ná­ša pozo­ru­hod­né výsled­ky. Táto téma je však stá­le v štá­diu výsku­mu.

Char­les Dar­win

listverse.com

Otec evo­luč­nej teórie pod­ľa via­ce­rých ved­cov, kto­rí ana­ly­zo­va­li jeho život, trpel mier­nou for­mou obse­dan­tno-kom­pul­zív­nej poru­chy a dokon­ca aj epi­lep­si­ou. Bol priam posad­nu­tí svo­ji­mi vlas­mi, vša­de so sebou nosil hre­beň a česal sa aj sto­krát den­ne. Svo­je myš­lien­ky dik­to­val asis­tent­ke, kto­rá ich muse­la stá­le dooko­la pre­pi­so­vať, až kým nema­li ten správ­ny šmrnc.

Ako vidí­te, byť sláv­nym má aj svo­je muchy. No jed­no sa im musí nechať, zane­cha­li za sebou nezma­za­teľ­nú sto­pu a za to im zo srd­ca ďaku­je­me.

zdroj: psych.interez.sk

Pridať komentár (0)