10 naji­no­va­tív­nej­ších uni­ver­zít Euró­py

Tatiana Blazseková / 8. októbra 2015 / Lifehacking

Uni­ver­zi­ty majú byť epi­cet­rom vzde­la­nos­ti, exce­len­tnos­ti a cnos­ti. Ich úlo­hou nie je len vzde­lá­vať ale aj vycho­vá­vať a zve­ľa­ďo­vať. Ino­va­tív­nosť a posú­va­nie hra­níc zna­los­tí sú základ­ný­mi pilier­mi uni­ver­zít.

Odme­rať kon­cept ino­va­tív­nos­ti je veľ­mi namá­ha­vé. Thom­pson Reuters sa pokú­si­li o vytvo­re­nie reb­ríč­ka naji­no­va­tív­nej­ších uni­ver­zít na sve­te. Spo­me­niem len nie­koľ­ko varia­bil­ných: počet paten­tov poda­ných uni­ver­zi­tou v obdo­bí rokov 2008 – 2013, či komerč­ný úspech výskum­ných inšti­tú­cii.

10. Uni­ver­si­ty of Munich

LMU sa môže popý­šiť novo­ot­vo­re­ným bio­me­di­cín­skym výskum­ným cen­trom. Dôle­ži­tým fak­to­rom bol úspech bio­che­mi­ka Chris­tia­na Haa­sa, kto­rý obdr­žal cenu Met­Li­fe Foun­da­ti­on Award pre medi­cín­sky výskum za jeho prá­cu na boji pro­ti Alz­he­i­me­ro­vej cho­ro­be.

Paten­ty: 120

Skó­re komerč­né­ho dopa­du: 56,7

9. Uni­ver­si­ty of Zurich

Táto Uni je naj­väč­šia uni­ver­zi­ta vo Švaj­čiar­sku. Momen­tál­ne pra­cu­jú na roz­vo­ji bez­pi­lot­ných auto­nóm­nych dro­nov a na vývo­ji kož­ných implan­tá­tov. Goog­li­la som si to dru­hé ale vy to rad­šej nerob­te. Uni­ver­zi­ta sa môže popý­šiť 12 lau­re­át­mi Nobe­lo­vej ceny, medzi kto­rý­mi sú mená ako Albert Eins­te­in či Erwin Sch­ro­din­ger.

Paten­ty: 155

Skó­re komerč­né­ho dopa­du: 53,8

8. Uni­ver­si­ty of Erlan­gen- Nurem­burg

UNI, tak­tiež zná­ma ako Fried­rich- Ale­xan­der Uni­ver­si­ty (FAU), sa špe­cia­li­zu­je na inži­nier­stvo, medi­cí­nu a vedec­ké odbo­ry. V súčas­nos­ti pre­bie­ha na uni­ver­zi­te nie­koľ­ko výsku­mov, z kto­rých by som vypich­la výskum medi­ká­cie pri Croh­no­vej cho­ro­be. Uni­ver­zi­ta si na svo­jom zozna­me absol­ven­tov zapí­sa­la mená ako Ludwig Feuer­bach, víťaz Nobe­lo­vej ceny Harald Hau­se či Georg Ohm.

Paten­ty: 155

Skó­re komerč­né­ho dopa­du: 53,8

7. Tech­ni­cal Uni­ver­si­ty of Munich

Zame­ra­nie TUM je naozaj širo­ké: inži­nier­stvo, prí­rod­né vedy, medi­cí­na, manaž­ment a iné. 17 čle­nov uni­ver­zi­ty a alum­ni štu­den­tov boli oce­ne­ní Leib­ni­zo­vou cenou, čo je naj­vyš­šia cena akú nemec­ký vedec môže dostať.

Paten­ty: 149

Skó­re komerč­né­ho dopa­du: 61,3

6. Tech­ni­cal Uni­ver­si­ty of Den­mark

Uni­ver­zi­ta, kde štu­do­val aj Eins­te­in sa pýši vyso­kým čís­lom regis­tro­va­ných paten­tov a ino­vá­cii. DTU je vyhlá­se­ná za naj­lep­šiu škan­di­náv­sku uni­ver­zi­tu. Ako je z náz­vu jas­né, uni sa sústre­dí naj­mä inži­nier­stvo a počí­ta­čo­vé vedy.

Paten­ty: 240

Skó­re komerč­né­ho dopa­du: 49,5

5. Oxford Uni­ver­si­ty

Samoz­rej­me, Oxford.

Paten­ty: 391

Skó­re komerč­né­ho dopa­du: 50,4

4. Swiss Fede­ral Ins­ti­tu­te of Tech­no­lo­gy Zurich

ETH Zurich sa sústre­dí naj­mä na spra­co­va­nie infor­má­cii, nové mate­riá­ly či medi­cí­nu. Pri písa­ní toh­to člán­ku som na ich strán­ke strá­vi­la asi naj­dl­h­ší čas. Odpo­rú­čam.

Paten­ty: 257

Skó­re komerč­né­ho dopa­du: 58,3

3. Eco­le Poly­tech­ni­que Fede­ra­le de Lau­san­ne

Švaj­čiar­sko, ako inak. EPFL je jed­nou z dvoch tech­no­lo­gic­kých inšti­tú­cii. Posled­ne sa tu zapá­či­lo aj super­po­čí­ta­ču BlueGene/Q, kto­rý je pou­ži­tý na simu­lá­ciu vir­tu­ál­ne­ho moz­gu.

Paten­ty: 168

Skó­re komerč­né­ho dopa­du: 89,3

2. Uni­ver­si­ty of Cam­brid­ge

Uni­ver­zi­ta Ala­na Turin­ga sa môže popý­šiť nie­len krás­nym pro­stre­dím ale naj­mä úžas­ný­mi pro­jekt­mi. Big data, kme­ňo­vé bun­ky, život­né pro­stre­die- zame­ra­nie výsku­mov je naozaj širo­ké.

Paten­ty: 232

Skó­re komerč­né­ho dopa­du: 54,5

1. KU Leuven

Bel­gic­ká uni­ver­zi­ta si kla­die za cieľ byť 3 až 10 rokov dopre­du, čo sa týka prie­my­sel­ných potrieb a pokro­ku. Uni­ver­zi­ta sa okrem iné­ho, sústre­ďu­je na výskum mik­ro­elek­tro­ni­ky, nano­tech­no­ló­gie, infor­mač­ných a komu­ni­kač­ných sys­té­mov.

Paten­ty: 299

Skó­re komerč­né­ho dopa­du: 49

Abso­lút­ny výher­ca: Impe­rial Col­le­ge Lon­don

Prvé mies­to pat­rí tej­to col­le­ge z jed­no­du­ché­ho dôvo­du: nedáv­no sa im poda­ri­lo zozbie­rať 200 mili­ó­nov libier na vytvo­re­nie dvoch vedec­kých cen­tier: Trans­la­ti­on a Inno­va­ti­on Hub. Ich otvo­re­nie sa plá­nu­je na rok 2016. Tie­to cen­trá by mali zastre­šiť nie­koľ­ko pro­jek­tov, star­tu­pov a výsku­mov v spo­lu­prá­ci s Mole­cu­lar Scien­ce Rese­arch Hub.

Paten­ty: 301

Skó­re komerč­né­ho dopa­du: 58,8

Zdroj: www.businessinsider.com

Pridať komentár (0)