10 najk­raj­ších hra­dov a zám­kov na Slo­ven­sku, kto­ré nám môže závi­dieť celý svet

interez.sk / 8. apríla 2017 / Zo Slovenska

zdroj: instagram.com/ instagram.com

Mies­ta dýcha­jú­ce his­tó­ri­ou a opra­de­né rôz­ny­mi poves­ťa­mi. Výber našich najk­raj­ších hra­dov a zám­kov, kto­ré urči­te sto­ja za náv­šte­vu.

Slo­ven­sko sa môže pýšiť množ­stvom krás­nych hra­dov a zám­kov, za kto­rý­mi k nám ces­tu­jú turis­ti z celé­ho sve­ta. Z nie­kto­rých zosta­li už len ruiny, iné sú sko­ro úpl­ne zacho­va­né, ale kaž­dý z nich pre našu kra­ji­nu pred­sta­vu­je obrov­skú kul­túr­nu a his­to­ric­kú hod­no­tu.

Pat­rí k najk­raj­ším a naj­viac nav­šte­vo­va­ným zám­kom v stred­nej Euró­pe. Zámok bol pôvod­ne dre­ve­ným hra­dom vyvi­nu­tým zo star­šie­ho hra­dis­ka. Potom ako sa maji­te­ľom hra­du stal gróf Ján Fran­ti­šek Pál­fi, roz­ho­dol o pre­sta­va­ní hra­du na roman­tic­ký zámok. Archi­tek­tom pre­stav­by bol Jozef Hubert, avšak prá­ve Pál­fi navrho­val, kres­lil a ria­dil väč­ši­nu prác. Inšpi­rá­ci­ou pri pre­stav­be im boli gotic­ké hra­dy z údo­lia rie­ky Loiry a tiež raná rene­sanč­ná talian­ska archi­tek­tú­ra. Na zám­ku sa kaž­do­roč­ne usku­toč­ňu­je náv­štev­ník­mi obľú­be­ný Medzi­ná­rod­ný fes­ti­val duchov a stra­ši­diel, kto­ré­ho prog­ram tvo­ria zin­sce­no­va­né uda­los­ti a prí­be­hy z dejín Boj­nic­ké­ho zám­ku.

Spiš­ský hrad

Je súčas­ťou národ­né­ho kul­túr­ne­ho dedič­stva a tak­tiež je pamiat­kou zapí­sa­nou do Zozna­mu sve­to­vé­ho dedič­stva UNES­CO. Pat­rí medzi naj­väč­šie hrad­né kom­ple­xy v Euró­pe. Súčas­ťou hra­du je vyhliad­ko­vá veža, z kto­rej sa ako na dla­ni nasky­tu­je výhľad na Spiš­ské Pod­hra­die a Spiš­skú Kapi­tu­lu, a dokon­ca za slneč­né­ho poča­sia dovi­dí­te až na vzdia­le­né kon­čia­re Tatier. V hra­de sa tiež nachá­dza samos­tat­ná expo­zí­cia arche­olo­gic­kých nále­zov, hrad­ná mučia­reň a gotic­ká kapl­n­ka sv. Alž­be­ty. V roku 1780 bol Spiš­ský hrad zni­če­ný požia­rom a postup­ne chát­ral. V roku 1970 sa ho uja­li pamiat­ká­ri, kto­rí ho tech­nic­ky nároč­nou kon­zer­vá­ci­ou hra­dieb dosta­li do sta­vu v akom sa nachá­dza dnes.

Orav­ský hrad

Prvé písom­né zázna­my o hra­de pochá­dza­jú z 13. sto­ro­čia. Vte­dy bol ešte krá­ľov­ským majet­kom, postup­ne však menil maji­te­ľov. Hrad sa nachá­dzal na vte­dy stra­te­gic­ky význam­nom mies­te v blíz­kos­ti col­nej sta­ni­ce v Tvrdo­ší­ne a plnil tiež fun­kciu žup­né­ho hra­du. Tri vstup­né brá­ny sú pre­po­je­né tune­lom, pod kto­rým sa nachá­dza­jú pod­zem­né chod­by. Súčas­ťou expo­zí­cie sú inte­ri­é­ry z čias goti­ky, rene­san­cie a roman­tiz­mu. Hrad ponú­ka mož­nosť noč­ných pre­hlia­dok spes­tre­ných o rôz­ne diva­del­né pred­sta­ve­nia.

Tren­čian­sky hrad

Rov­na­ko ako Spiš­ský hrad aj Tren­čian­sky hrad je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou. Naj­zná­mej­ším maji­te­ľom hra­du bol Matúš Čák Tren­čian­sky. Hrad v minu­los­ti strá­žil dôle­ži­té bro­dy na Váhu a kar­pat­ské pries­my­ky, kto­rý­mi pre­chá­dza­li obchod­né ces­ty. S Tren­čian­skym hra­dom sa spá­ja legen­da o Stud­ni lás­ky. Legen­da hovo­rí o lás­ke Oma­ra a Fati­my, kto­rú držal ako zajat­ky­ňu Šte­fan Zápoľ­ský na Tren­čian­skom hra­de. Šte­fan sľú­bil, že Fati­mu oslo­bo­dí, ak Omar vyko­pe na hra­de stud­ňu do tvr­dej ska­ly. Omar sa o to pokú­šal 3 roky a pri­šiel pri tom sko­ro o všet­kých svo­jich 300 dru­hov. Nako­niec sa mu však stud­ňu poda­ri­lo vyko­pať a Fati­mu si odvie­dol domov. Počas let­nej sezó­ny sa na hra­de kona­jú Hrad­né sláv­nos­ti, kto­ré náv­štev­ní­kov svo­jou atmo­sfé­rou vra­ca­jú v čase späť do 16. sto­ro­čia.

Hrad Ľubov­ňa

Bol posta­ve­ný ako hra­nič­ný stráž­ny hrad za úče­lom ochra­ny obchod­ných ciest do Poľ­ska. Naj­väč­ší zásah do pôvod­nej archi­tek­tú­ry hra­du sa usku­toč­nil po veľ­kom požia­ri, kto­rý hrad poško­dil natoľ­ko, že musel byť obno­ve­ný. Počas obno­vy bol na hrad­nom bra­le vybu­do­va­ný veľ­ko­le­pý rene­sanč­ný palác a hrad sa zme­nil na rene­sanč­nú pev­nosť. Hrad absol­vo­val ešte jed­nu veľ­kú pre­stav­bu, pri kto­rej bola posta­ve­ná nová vstup­ná brá­na, rano­ba­ro­ko­vý palác, východ­ná bas­ti­la a kapl­n­ka. Naj­výz­nam­nej­šia uda­losť v deji­nách hra­du sa odo­hra­la v roku 1412, keď tu panov­ní­ci Uhor­ska a Poľ­ska pod­pí­sa­li doho­du o mie­ri. V hra­de bol 10 mesia­cov väz­ne­ný sláv­ny ces­to­va­teľ Móric Beňov­ský, kto­ré­mu sa však nako­niec s pomo­cou jeho milo­va­nej poda­ri­lo utiecť. Dôvo­dom jeho uväz­ne­nia bola orga­ni­zá­cia vojen­skej jed­not­ky pro­ti poľ­ské­mu krá­ľo­vi.

Smo­le­nic­ký zámok

Smo­le­nic­ký zámok sa nachá­dza na úpä­tí Malých Kar­pát nad obcou Smo­le­ni­ce. Podo­bu, kto­rú má teraz nemal počas celej svo­jej exis­ten­cie. Pôvod­ne bol v 15. sto­ro­čí posta­ve­ný ako hrad. Neskôr sa však maji­te­lia zám­ku zadĺži­li a pre­da­li ho Pál­fy­ov­com. Postup­ne hrad spus­tol a počas napo­le­on­ských vojen dokon­ca vyho­rel. Požiar bol tak roz­siah­ly, že z hra­du zosta­li len ruiny a do svo­jej súčas­nej podo­by bol zre­kon­štru­ova­ný až začiat­kom 20. sto­ro­čia vďa­ka Joze­fo­vi Pál­fy­mu. Momen­tál­ne je v rukách Slo­ven­skej aka­dé­mie vied a slú­ži ako mies­to kona­nia vedec­kých kon­fe­ren­cií a sym­pó­zií. Pre náv­štev­ní­kov je zámok otvo­re­ný len počas mesia­cov júl a august.

Bra­ti­slav­ský hrad

Bratislava

foto:instagram.com

Hrad je posta­ve­ný v gotic­kom štý­le a má podo­bu štvor­ca so štyr­mi veža­mi. V sku­toč­nos­ti však má hrad iba jed­nu vežič­ku, kto­rá sa nachá­dza na juho­zá­pad­nej stra­ne a ďal­šie tri sú len pri­sta­va­né na stre­che. Dlhý čas bol Bra­ti­slav­ský hrad mies­tom, kde sa ucho­vá­va­li uhor­ské koru­no­vač­né kle­no­ty. Súčas­ťou hra­du je aj zre­kon­štru­ova­ná baro­ko­vá záh­ra­da. Hrad je tiež kaž­do­roč­ne mies­tom kona­nia Let­ných sha­kes­pe­a­rov­ských sláv­nos­tí.

Čach­tic­ký hrad

Pri vyslo­ve­ní mena toh­to hra­du si ho väč­ši­na ľudí hneď spo­jí s „krva­vou gróf­kou“ Alž­be­tou Bát­ho­ry­o­vou, kto­rá s vidi­nou zostať navž­dy mla­dá údaj­ne vraž­di­la mla­dé diev­ča­tá a pri­pra­vo­va­la si kúpeľ z ich krvi. Hrad v minu­los­ti slú­žil na zabez­pe­čo­va­nie západ­nej hra­ni­ce Uhor­ska. Dnes už z hra­du zosta­li len zrú­ca­ni­ny, sú však zacho­va­lé a stá­le dob­re iden­ti­fi­ko­va­teľ­né. Na opev­ne­ní je mož­né vidieť zvyš­ky štít­ko­vých rene­sanč­ných atík a na hor­nom hra­de sú vidi­teľ­né čas­ti pôvod­ných omie­tok s maľ­ba­mi.

Krás­na Hôr­ka

Ďal­šia z národ­ných kul­túr­nych pamia­tok sa týči sa na kop­ci nad obcou Krás­no­hor­ské Pod­hra­die. Pôvod­ne posta­ve­ný ako gotic­ký hrad, pre­sta­va­ný na rene­sanč­nú pev­nosť a neskôr na šľach­tic­ké síd­lo. V obci Krás­no­hor­ské Pod­hra­die sa nachá­dza mau­zó­le­um, kto­ré dal posta­viť gróf András­sy po smr­ti man­žel­ky Fran­tiš­ky. Mau­zó­le­um je oje­di­ne­lou slo­ven­skou pamiat­kou seces­né­ho sta­vi­teľ­stva. V roku 2012 hrad zasia­hol veľ­ký požiar, pri kto­rom zho­re­li všet­ky stre­chy a inte­ri­ér gotic­ké­ho palá­ca. O rekon­štruk­ciu hra­du sa sta­rá Slo­ven­ské národ­né múze­um.

Bec­kov­ský hrad

Aj keď v súčas­nos­ti zosta­la z hra­du len zrú­ca­ni­na, stá­le sa teší veľ­ké­mu obdi­vu turis­tov. Je posta­ve­ný na 70 met­rov vyso­kom bra­le nad obcou Bec­kov. Jed­ným z naj­zná­mej­ších maji­te­ľov hra­du bol Matúš Čák Tren­čian­sky, kto­rý ho neskôr odpre­dal rodi­ne Sti­bo­rov­cov. V roku 1729 bohu­žiaľ vyho­rel a ležal v ruinách, v minu­lých rokoch však priš­lo k jeho čias­toč­nej rekon­štruk­cii.

zdroj: interez.sk

Pridať komentár (0)