6 život­ných pra­vi­diel, kto­ré ťa nenau­čia v žiad­nej ško­le

Henrieta Balázsová / 18. júna 2017 / Lifehacking

zdroj: pexels.com

Ško­la by mala deťom pomôcť k tomu, aby z nich vyrást­li múd­ri, uve­do­me­lí a inte­li­gent­ní mla­dí ľudia, kto­rí budú schop­ní cho­piť sa svo­jej život­nej šan­ce. Ak by sa to poda­ri­lo, ľudia by moh­li viesť nád­her­né a plno­hod­not­né živo­ty. Urči­te už však vieš, že to fun­gu­je tro­cha inak a tie naj­dô­le­ži­tej­šie veci sa člo­vek v ško­le nenau­čí. Medzi ne pat­rí aj tých­to šesť život­ných pra­vi­diel.

#1: Zna­losť nie je to isté, čo poro­zu­me­nie

Jed­no z naj­hor­ších ľud­ských pre­sved­če­ní, kto­ré vychá­dza prá­ve z obdo­bia škol­ských lavíc je dom­nien­ka, že keď o ničom vie­me, roz­umie­me tomu. Tak sa čas­to stá­va, že ľudia veria neove­re­ným fak­tom a kon­špi­rá­ciám — pre­to­že o nich nie­kde číta­li. Mno­hým ľuďom chý­ba kri­tic­ké mys­le­nie a istá mie­ra zdra­vej pochy­bo­vač­nos­ti.

#2: Titul niko­ho nespra­ví múd­rej­ším

Dôka­zom vedo­mos­tí, inte­li­gen­cie a šikov­nos­ti nikdy nie je titul, ale súkrom­né a pra­cov­né úspe­chy dané­ho člo­ve­ka. Rodi­čia mno­ho­krát nútia svo­je deti, aby štu­do­va­li na vyso­kej ško­le, kto­rá ich však vôbec neba­ví. Je to ško­da, pre­to­že ak mla­dý člo­vek cíti, že by chcel rad­šej pra­co­vať, ale­bo začať pod­ni­kať, mal by to skú­siť. Ak to nevyj­de, vyso­ká ško­la sa dá pred­sa kedy­koľ­vek dokon­čiť.

#3: Zly­ha­niu sa netre­ba vyhý­bať

Štu­den­ti škôl sú v neus­tá­lom stre­se zo zly­ha­nia či neús­pe­chu. Ten­to druh stra­chu si potom mno­hí ľudia so sebou nesú po celý svoj život. Ak ťa v ško­le uči­li, že zly­ha­nie je zlá vec, kto­rej sa tre­ba za kaž­dých okol­nos­tí vyhý­bať, zabud­ni na to. Nie­ke­dy ťa toho doká­že naučiť viac ako úspech.

Zdroj: unsplash.com

#4: Prá­ca môže byť zábav­ná

Pamä­táš si na tie vyhráž­ky typu: „…však počkaj­te, keď začne­te pra­co­vať!“ Samoz­rej­me, u mno­hých ľudí sa ten­to „kata­stro­fic­ký“ sce­nár napl­ní a ustr­nú v mono­tón­nej prá­ci, kto­rá ich ani neba­ví. Môže to však byť inak. Ty sám si stroj­com svoj­ho šťas­tia a osu­du. Dôle­ži­té je však spra­viť prvý krok a potom pokra­čo­vať v ďal­ších, kto­ré ťa nako­niec pri­ve­dú k vysní­va­nej prá­ci, kto­rú budeš naozaj milo­vať.

#5: Súťa­že­nie nie je pros­peš­né

Od chví­le, kedy deti vkro­čia do ško­ly, učia sa súťa­ži­vos­ti. Majú súťa­že týka­jú­ce sa naj­lep­šie­ho žia­ka, naj­lep­šej dochádz­ky, najk­raj­ších kre­sieb… Nakoľ­ko je však také­to pro­stre­die pros­peš­né? Posled­né štú­die doká­za­li, že deťom sa ove­ľa lep­šie darí vte­dy, keď namies­to súťa­že­nia spo­lu­pra­cu­jú v tíme. Spo­lu­prá­ca v nich pod­ne­cu­je kre­a­ti­vi­tu a radosť z prá­ce. V dospe­los­ti sa na situ­ácii vôbec nič neme­ní. Samoz­rej­me, zdra­vá kon­ku­ren­cia je pros­peš­ná, ale cho­rob­ná súťa­ži­vosť nie. Len si spo­meň, koľ­ko ľudí ti uká­za­lo svo­ju pra­vú tvár, keď si začal zará­bať viac ako oni, našiel si si pria­teľ­ku ako prvý, ale­bo si ich pred­be­hol s kúpou bytu. Súťa­ži­vosť nebu­de nikdy zdra­vá, ak nebu­de zdra­vá spo­loč­nosť, v kto­rej pre­bie­ha.

#6:Byť rebe­lom je nie­ke­dy pros­peš­né

Kým sme boli žiak­mi, kon­for­mi­ta a posluš­nosť boli zása­da­mi, kto­ré sme jed­no­du­cho muse­li dodr­žia­vať. Ten, kto chcel základ­nú či stred­nú ško­lu dokon­čiť, nemal prí­liš na výber. V dospe­los­ti si už však zod­po­ved­ný sám za seba a ak nech­ceš, nemu­síš počú­vať niko­ho prí­ka­zy. Prav­dou pri­tom je, že tak­mer všet­ci naj­väč­ší mys­li­te­lia a najús­peš­nej­ší ľudia boli tak tro­cha rebe­li. Aby si nie­čo dosia­hol, väč­ši­nou jed­no­du­cho musíš vykro­čiť z davu, spo­chyb­niť väč­ši­no­vé názo­ry a ria­diť sa jedi­ne svo­jím vlast­ným úsud­kom.

Zdroj: themindsjournal.com

Pridať komentár (0)