3 roky tu už žijem. Mladé Kórejčanky dostávajú od rodičov plastické operácie ako darček, hovorí Dominika (ROZHOVOR)

  • Dominika už tri roky žije s rodinou v Južnej Kórei
  • Krajina ju očarila natoľko, že ju považuje za svoj domov
  • V tomto rozhovore sa dozvieš o zvláštnom rátaní veku v Kórei, o mentalite Kórejčanov a o tom, prečo je krása taká dôležitá
Instagram/Dominika.Sakmarova
  • Dominika už tri roky žije s rodinou v Južnej Kórei
  • Krajina ju očarila natoľko, že ju považuje za svoj domov
  • V tomto rozhovore sa dozvieš o zvláštnom rátaní veku v Kórei, o mentalite Kórejčanov a o tom, prečo je krása taká dôležitá

Dominikine cesty po Ázii začali pred viac ako desiatimi rokmi. Študovala sinoloógiu – teda vedu, ktorá sa venuje čínskemu jazyku, kultúre a dejinám.

Práve vďaka štúdiu sú to už roky, ktoré Dominika strávila lietaním medzi Európou a Áziou. Jej cieľom bolo zlepšenie jazykových schopností a v rámci zlepšovania svojej čínštiny zamierila na Taiwan a neskôr do Číny.

Práve na Taiwane strávila Dominika najviac času. Južná Kórea sa však na túto krajinu pomaly doťahuje.

V Južnej Kórei Dominika žije s prestávkami tri roky. Jej cesty sa vždy pretínali s čínskym jazykom, a to najmä v oblasti obchodu – pre firmy, ktoré majú pobočky v Číne alebo expandujú na čínsky trh. Avšak aktuálne má kvôli malým deťom v tejto sfére profesnú prestávku. 

Nemali ste po príchode do Kórey problém nájsť si priateľov?

Náš príchod bol pomerne neštandardný, keďže sa na tunajšej univerzite nachádza katedra slovenčiny a češtiny (na ktorej pôsobí môj manžel). Prišli sme teda do okruhu ľudí, ktorí plynule ovládajú slovenčinu. Aj napriek tomu, že sme cudzinci, sme mali okamžite okolo seba celý kolektív ľudí, s ktorými nás niečo blízke spája, a to je dobrý základ pre priateľstvo.

Ako vás prijali domáci?

Už vzhľadom na náš očividne nekórejský výzor nie je možné medzi miestnych zapadnúť. Kórejčania sú navyše pomerne konzervatívni a rezervovaní, avšak správajú sa veľmi slušne a korektne – a navyše, zbožňujú deti. Takže minimálne naše deti tu čakalo veľmi vrelé prijatie.

Zakladateľka Spomiluj: Karanténa dáva vzťahom zabrať. Business trip už nemôže byť výhovorkou, ktorou maskujeme neveru (ROZHOVOR)

Čo je pre vás na tamojších najnepochopiteľnejšie?

Určite je to snaha za každú cenu si zachovať svoju tvár – a tým sa myslí svoja dôstojnosť. Iste, každému, aj mimo Kórei, vadí cítiť sa trápne, ale tu je umenie vyhýbať sa strápneniu dovedené do dokonalosti. Počnúc tým, že človek vám prikývne aj na to, čomu vôbec nerozumie, alebo o čom vie, že to nie je pravda – až po také perličky, ako keď sa niečo opýtate po anglicky, a človek radšej ujde, než aby sa musel strápniť použitím nedokonalej angličtiny.

Nebolo pre vaše deti náročné zvyknúť si na život v cudzine?

Deti zvládajú túto skúsenosť veľmi dobre. Staršia dcéra už začala v Kórei navštevovať aj škôlku, a napriek jazykovej bariére si rýchlo zvykla a každý deň sa do škôlky teší. Je to našťastie ten vek, kedy dieťa nepotrebuje dokonale ovládať jazyk na to, aby sa zabavilo s ostatnými deťmi. A ostatne, množstvo kórejských pesničiek, ktoré si každý deň doma spieva, nasvedčuje tomu, že aj jazyk sa na ňu rýchlo lepí.

Dajú sa porovnať škôlky a celkový vzdelávací systém na Slovensku a v Južnej Kórei?

Zatiaľ máme skúsenosť iba s kórejskou škôlkou, takže nemám s čím porovnávať. Tunajšie škôlky sú ale pre dieťa veľmi príjemným miestom, a zároveň spĺňajú všetky vysoké nároky rodičov – napríklad na zdravé stravovanie a chutné jedlá z čerstvých surovín.

V triede je vždy len hŕstka detí, a učiteľky sa im venujú naplno. Rozdielom oproti Slovensku je, že tieto centrá môžu navštevovať deti už prakticky od narodenia, a taktiež v nich môžu tráviť omnoho viac času. Naša škôlka funguje až do 19:30, ale nie je výnimkou, že škôlky bývajú otvorené aj dlhšie.

Aké boli vaše pocity po príchode do krajiny?

Kórea dokáže človeka ohúriť už na letisku – ako prvý styčný bod príchodzích s touto krajinou je medzinárodné letisko v Soule, ktoré je priam výkladnou skriňou. Okrem neuveriteľného množstva služieb a atrakcií (ako napríklad sedem rôznych záhrad, klzisko, kúpele či dve kinosály) vystavuje na obdiv napríklad aj roboty chodiace po areáli a asistujúce cestujúcim.

Vedeli by ste v skratke porovnať Južnú Kóreu so Slovenskom?

Tieto dve krajiny sú natoľko odlišné, že ani neviem, kde mám začať. Vlastne tomu venujem celý svoj instagramový kanál, a veru je to hojne materiálu! Doteraz som spomenula už vari aj tisíc rozdielov, a ešte mám aspoň tisíc pripravených. Keď príde Slovák do Kórei, môže sa diviť na každom kroku.

Sledujete aktuálne dianie na Slovensku?

Dianie na Slovensku sledujem, okrem iného je to zaujímavá možnosť, ako porovnať obe krajiny v spôsobe, akým sa s pandémiou vyrovnávajú. Kórea mala oproti Slovensku jednu výhodu – za posledné desaťročie mali skúsenosti s podobnou epidémiou (MERS v roku 2015), takže nástup opatrení bol pomerne rýchly a efektívny.

Začalo sa masívne testovanie a dôkladné trasovanie kontaktov. Zároveň stále čerstvá nedávna skúsenosť ľudí s poslednou epidémiou mala za výsledok poslušnosť zo strany obyvateľstva a ochotu spolupracovať. Vďaka tomu sa počet prípadov darilo veľmi dlho držať vo veľmi nízkych číslach.

Bolo sprísňovanie opatrení také intenzívne ako na Slovensku?

Hlavným pozitívom nutných opatrení bolo to, že po celý čas boli síce mierne, ale konzistentné. Aj vďaka dôkladnému noseniu rúšok, testovaniu a poctivej registrácii pri návšteve každej prevádzky bolo možné po celý čas ponechať otvorené reštaurácie, kaviarne a iné podobné podniky.

Až koncom roka 2020, pri vyššom náraste pozitívnych prípadov, boli uzavreté klziská, lyžiarske svahy a niektoré atrakcie, avšak reštaurácií a kaviarní sa to nedotklo.

Vianočné sviatky ste strávili na Slovensku?

Nie, ostali sme v Kórei – jednak je to zbytočná námaha, vystavovať malé deti cestovaniu cez toľko časových pásem tam a späť, jednak je teraz epidemiologická situácia na Slovensku horšia než v Kórei.

Takto sme mohli stráviť sviatky relatívne slobodne a navštíviť miesta, na aké sme mali chuť. Navyše v Kórei sú taktiež Vianoce štátnym sviatkom – je to jediná ázijská krajina, v ktorej to tak je. Takže sme zažili aj krásnu vianočnú výzdobu, aj vianočné tradície, hoci na kórejský spôsob.

Počítanie veku v Kórei je trochu zvláštne. Ako to funguje?

V Kórei sa podľa tradícií nepočítajú dovŕšené roky, ale aktuálny rok života. Teda hneď po narodení už dieťa žije „prvý rok života“. Hovorí sa teda, že má jeden rok. Preto pri otázke na vek treba vždy upresniť, či sa jedná o západný alebo kórejský vek.

Taktiež bolo tradičným zvykom, že človek sa stal starším nie v deň narodenia, ale v deň, keď začal nový rok (nebolo to prvého januára ako u nás na Slovensku, ale oslavou lunárneho nového roka, ktorý býva v januári alebo vo februári). Úderom lunárneho nového roka mali teda všetci naraz o rok viac. Celá krajina mala „narodeniny“ v jeden deň. Toto sa však dnes už nedodržiava.

Dávnejšie ste na Instagram dávali, že ste si museli okno prelepiť bublinkovou fóliou. Kvôli čomu?

Tunajšie budovy sú často veľmi nedokonale izolované, a posuvné okná s jednoduchým jednosklom na seba nedoliehajú tesne. Keď teda príde tuhá zima, ako napríklad tento rok, v interiéroch sa tiež prudko ochladí, a ani kúrenie vtedy veľmi nepomáha. Horúcim tovarom je vtedy bublinková fólia, ktorá sa používa na prelepenie celých okenných tabúľ. Aspoň trocha tak pomôže s izoláciou, a udrží v miestnosti viac tepla.

Je v krajine obľúbený K-Pop alebo si tamojší viac idú zahraničnú hudbu?

K-pop, teda kórejská populárna hudba, je tu na každom kroku. Nečudo, že je to kórejský vývozný artikel do celého sveta. Podobizne K-popových spevákov sú ešte aj na tortách a zmrzline, a každý druhý spotrebič hrá obľúbené K-popové melódie.

Keďže Kórejčania sú veľmi muzikálny národ, tak aj televízne vysielanie je neobvykle preplnené speváckymi a tanečnými reláciami. A keď nejde nič tanečné, tak ide program o jedle. Jedlo a spev, to sú dve témy, ktoré sa nevyčerpajú asi nikdy.

Veľkým hitom sú relácie, v ktorých moderátori navštevujú rôzne reštaurácie a ochutnávajú tamojšie jedlá. Celá jedna relácia je vlastne len sledovanie jedného obeda. Reštaurácie sa potom takou návštevou hrdia, vystavia si pred dvere veľký plagát s tým, ktorý moderátor tu už bol a ako mu chutilo. To je pre nich najlepšia reklama. Zákazníci potom pred reštauráciou čakajú v radoch, tak dobre toto televízne odporúčanie funguje.

Prečo je v Južnej Kórei tak veľmi dôležitá krása?

Všadeprítomné médiá už roky predkladajú ľuďom (ale hlavne ženám) pomerne úzko vymedzenú definíciu krásy – určitý druh očí, líc, brady. V tejto hyperkompetitívnej spoločnosti je prirodzené, že tak, ako sa každý snaží pracovať na svojom vzdelaní a schopnostiach, aby mal výhodu pred ostatnými, tak sa usiluje zlepšovať aj svoj vzhľad.

Najmä ženy dúfajú, že si tým zlepšia svoje vyhliadky – v pracovnej aj súkromnej sfére. Preto sú tu veľmi populárne aj plastické operácie, a to natoľko, že ich niekedy dostávajú mladé ženy aj darom od vlastných rodičov.

Slováci sa očkovania boja. Medzi dôvody patrí nedostatok mediálnej a zdravotnej gramotnosti (ROZHOVOR)

Snažia sa ženy vyzerať viac „európsky“?

Z pohľadu Európana sa to tak môže javiť – Kórejčanky často podstupujú rôzne chirurgické vylepšenia, aby mali väčšie oči, dvojité „západné“ viečka a podobne. Avšak je to klamlivá domnienka. Tento ideál krásy je vyslovene kórejský, a je postavený na črtách, ktoré sa vyskytujú aj v Kórei, ale zriedkavo. Kórejčanky teda vôbec nemajú v úmysle vyzerať ako Európanky. :)

Nie je pre vás náročné viesť slovenskú folklórnu skupinu z Kórei?

V tomto mi našťastie prišiel veľmi vhod časový posun. V zime máme v Kórei o osem hodín viac, než je na Slovensku. Po nociach tak môžem odpisovať na e-maily a vybavovať rôzne požiadavky.

Našťastie mám v našej skupine Pirečko skvelý folklórny kolektív – všetci sú veľmi zodpovední a samostatní, a tak im stačia aj takéto pokyny na diaľku, a bezchybne odvedú svoju prácu. Avšak napriek tomu všetkému sa teším, kedy si budem môcť konečne zaspievať spolu s nimi.

Nedávno ste vydali knihu Mačací kožuch a ťava pri Čínskom múre. Momentálne sa však čaká na jej dotlač. Čím si kniha získala toľko fanúšikov?

Mačací kožuch a ťava pri Čínskom múre je veselá zbierka krátkych príbehov z Ázie. Tieto príhody sa odohrali práve počas mojich doterajších ciest na Taiwane a v Číne. Ale pozor – nie je to cestopis v tradičnom zmysle slova. Nepíše o známych pamiatkach, a nie je to ani obrázkový sprievodca, práve naopak. Je to zmes osobitých, až bizarných ázijských zvyklostí a podivuhodností.

Píšem v nej napríklad, ako už názov hovorí, čo je to ten mačací kožuch, na čo si treba dať pozor pri taiwanských duchoch, ako chutí alkoholová polievka, alebo prečo je v Číne drevo z betónu, a kedy sa zídu cigarety nefajčiarom. Je to skrátka ideálna knižka na pobavenie a oddych. Na druhej strane sa z nej človek dozvie veľa vecí o Ďalekom východe, o ktorých sa veru v turistických sprievodcoch nepíše.

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech