3 spô­so­by, kto­rý­mi Ste­ve Jobs zefek­tív­nil všet­ky stret­nu­tia!

Tatiana Blazseková / 24. septembra 2015 / Lifehacking

Ame­ric­ké pod­ni­ky strá­ca­jú pod­ľa odha­dov 37 miliárd dolá­rov roč­ne kvô­li chy­bám, ku kto­rým dôj­de na stret­nu­tia­ch. Ste­ve Jobs nezná­šal kla­sic­kú ver­ziu mee­tin­gov. Vedel že sú nepro­duk­tív­ne, ľudia ich nezná­ša­jú a nič nevy­rie­šia. Pri­tom jeho základ­né tri body sú jas­né ako fac­ka a mali by sa nimi ria­diť vša­de.

 

1. Stretnutia  udržiaval v čo najužšom kruhu

Vo svojej knihe Insanely Simple Jobsov spolupracovník Ken Segall podrobne opísal, aké to bolo, pracovať s týmto géniom. V jednom z príbehov sa rozhovoril o situácii, kedy sedeli na stretnutí a Jobs zbadal nejakú osobu sedieť v kúte. Slušne sa opýtal na meno a dôvod, prečo by mala byť súčasťou debaty. Ak usúdil, že problematika sa osoby netýka, požiadal ju o odchod. Jobs však nechcel byť netaktný alebo nemilosrdný, nevidel v tom žiadnu pointu, aby tam niekto len sedel a nič nepovedal. Keď ho raz prezident Barack Obama požiadal, aby sa pridal k malému stretnutiu technických magnátov, slušne odmietol. No, slušne ako slušne. Jednoducho povedal, že na jeho vkus pozval až príliš veľa ľudí.

 

 

 

2. Uistil sa, že každý je zodpovedný za určitú časť agendy

Základom Jobsovej filozofie bolo, aby bola práca bola jasne rozdelená a každý vedel, kto je za čo zodpovedný. Práca sa neznásobovala, nespomaľovala a nikto sa nemohol za nikoho schovávať. Ak niečo nefungovalo, bolo presne jasné, kde a kto za to môže. Dokonca pre to existoval presný názov: DRI - directly responsible individual alebo priamo zodpovedný jedinec. Ak sa DRI objavil na programe rokovania, bolo presne jasné, o čo ide. Každé stretnutie malo aj zoznam akcií, ktoré z daného stretnutia vyplynuli. Ku každej akcii bol pridelený DRI, teda konkrétne meno. Takže v priestoroch Apple bolo často počuť frázu: „Kto je DRI na toto?“ Tu sa jednoducho neschováš a nesedíš na miestečku niekoľko mesiacov ako taký puk.

 

 

Gloria Lin, ktorá riadila iPod team, videla veľký prínos v práve tejto taktike. Na Quore sa na margo tejto techniky vyjadrila nasledovne: „V rýchlo rastúcej spoločnosti, ktorá má milión aktivít, sa dôležité veci jednoducho stratia. Nie je to len kvôli nezodpovednosti ale často z dôvodu zaneprázdnenosti a veľkého náporu. Ak beriete spoločnosť ako vaše dieťa, dávate do toho všetko."

 

 

3. Nedovolil, aby sa ľudia schovávali za Powerpoint

Tento bod mám najradšej. Jobs neznášal formálne prezentácie. Preferoval skôr stretnutia tvárou v tvár, kedy sa človek nemal kam ukryť. Každú stredu popoludní mal schôdzku s jeho marketingovým a reklamným tímom. Prezentácie na báze klasickej slideshow boli zakázané. Základom stretnutí bol brainstorming tu a teraz. Chcel od ľudí, aby prišli pripravení, ale zároveň mali jasnú a otvorenú myseľ a boli schopní kritického uvažovania. Podľa Jobsa sa problém nevyrieši tak, že o ňom niekto urobil chutnú prezentáciu s ešte chutnejšími efektmi. Chcel, aby ľudia čelili problémom, zapojili sa do diskusie, vášnivo debatovali a kriticky uvažovali. Ak chce človek niečo povedať, nepotrebuje Powerpoint, je to len barlička za ktorú sa skryje.

 

 Zdroj: www.businessinsider.com
Pridať komentár (0)