5 kníh, na kto­ré urči­te neza­bud­neš

Martina Ditrichová / 30. apríla 2017 / Lifehacking

zdroj: pexels.com

Kni­hy majú veľ­kú moc. Majú schop­nosť vtiah­nuť nás do deja, ovlád­nuť naše myš­lien­ky, uká­zať nám nové per­spek­tí­vy. Môžu nás pre­niesť do minu­los­ti a pou­čiť nás o his­tó­rii, ale­bo nám umož­nia vcí­tiť sa do živo­ta cudzie­ho člo­ve­ka s úpl­ne odliš­ným vní­ma­ním sve­ta, pre­žiť romá­nik, dob­ro­druž­stvo ale­bo nás dokon­ca vedia pre­niesť do úpl­ne vymys­le­né­ho sve­ta, kto­rý vzni­kol v auto­ro­vej hla­ve, kde môže fun­go­vať mágia a fyzi­kál­ne záko­ny sú jed­no­du­cho vypnu­té.

V kni­hách neexis­tu­jú žiad­ne hra­ni­ce a majú moc nám doslo­va zme­niť život. Aj keď nie všet­ky… s nie­kto­rý­mi priam boju­je­me a väč­ši­nou boj vzdá­me ešte pred kon­com, s nie­kto­rý­mi strá­vi­me prí­jem­ný čas, ale po pár mesia­coch im už nevie­me prí­sť na meno, no a na nie­kto­ré neza­bud­ne­me po celý život.

Po pre­čí­ta­ní jed­nej z tej­to sku­pi­ny kníh už nikdy nemu­sí­me byť tými istý­mi ľuď­mi. A tu je pár takých, u kto­rých sa väč­ši­na ľudí zhod­ne, že pat­ria do sku­pi­ny „život-menia­cich“ kníh.

Cor­mac McCart­hy – Ces­ta

the-road-book

foto: lasvegascritics.com

Ces­ta je hlbo­ko dojí­ma­vý prí­beh, zobra­zu­jú­ci bez­ná­dej­nú budúc­nosť, v kto­rej nezos­ta­lo nič, len popol. Otec so synom putu­jú spus­to­še­nou Ame­ri­kou, pokry­tou šedou pri­krýv­kou. Je tak chlad­no, že z mra­zu pras­ka­jú kame­ne. Pada­jú­ci sneh je šedý, oblo­ha tma­vá. Ich cie­ľom je dosiah­nuť pobre­žie, aj napriek tomu, že neve­dia, či ich tam vôbec nie­čo čaká.

Nema­jú nič, len piš­to­le na obra­nu a seba navzá­jom. Je to úžas­ne inšpi­ra­tív­ny prí­beh. Dosta­ne ťa tá zúfa­lá húžev­na­tosť dvoch ľudí, kto­rí sa nevzdá­va­jú aj napriek tomu, že sto­ja sami tvá­rou v tvár totál­nej devas­tá­cii. Umož­ní ti uve­do­miť si vlast­nú smr­teľ­nosť a viac si vážiť to, čo máš.

Je to púta­vé, mra­zi­vé a koniec kon­cov, pre­krás­ne,“ komen­tu­je kni­hu San Fran­cis­co Chro­nic­le.

Albert Camus — Cudzi­nec

DgL1bGY

foto: literaryfictions.com

Albert Camus je fran­cúz­sky mys­li­teľ, spi­so­va­teľ a žur­na­lis­ta. Naj­mä táto kni­ha ho zaška­tuľ­ko­va­la ako exis­ten­ci­ona­lis­tu, čo však on sám neskôr pop­rel. Odmie­tal aké­koľ­vek nálep­ky. Môj obľú­be­ný citát od Camu­sa je: „Jedi­ný spô­sob, ako sa vyrov­nať s neslo­bod­ným sve­tom, je stať sa tak slo­bod­ným, že už len tvo­ja samot­ná exis­ten­cia je pre­ja­vom rebé­lie.“ V urči­tých (naprí­klad byrok­ra­tic­kých) situ­áciách vie len pri­po­me­nu­tie si tej­to myš­lien­ky, uvoľ­niť napä­tie.

Nove­la Cudzi­nec vyšla v roku 1942 a je prav­dou, že cel­ko­vo Camus a aj toto die­lo, nie je pre kaž­dé­ho. Prí­beh je roz­de­le­ný na dve čas­ti. Je písa­ný v prvej oso­be, kde roz­prá­va­čom je osa­me­lý muž Meur­sault, kto­rý sa cíti byť cudzin­com v ľud­skej spo­loč­nos­ti. Hľa­dá zmy­sel upro­stred sve­ta plné­ho kon­ven­cii a pra­vi­diel, v kto­rých zmy­sel nevi­dí. Ale celé je mu to vlast­ne jed­no.

Aj napriek zatr­pk­nu­nos­ti sa do inte­li­gent­né­ho a zádum­či­vé­ho Meurs­lal­ta dá ľah­ko vžiť. Všet­ko sa ale zme­ní vo chví­li, keď chlad­no­kr­ve zabi­je boha­té­ho zná­me­ho, kto­rý je na vozíč­ku a ukrad­ne mu jeho maje­tok, aby mohol ces­to­vať do nezná­ma a pokra­čo­vať v „hľa­da­ní“. To však naštr­bí jeho ľahos­taj­nosť a dosta­ne výčit­ky sve­do­mia. Táto kni­ha ťa donú­ti roz­mýš­ľať nad veca­mi, kto­ré ťa bež­ne ani len nena­pad­nú. A môže to byť v istom zmys­le osvie­žu­jú­ce číta­nie. Camu­so­vi tre­ba nechať jeho ori­gi­na­li­tu.

Step­hen Hawking – Struč­ná his­tó­ria času

a-brief-history-of-time

foto: literaryfictions.com

Vedec­ká štú­dia Step­he­na Hawkin­ga, geniál­ne­ho fyzi­ka, popu­la­ri­zá­to­ra vedy a člo­ve­ka, kto­ré­ho život­ný prí­beh je sám o sebe inšpi­rá­ci­ou. Ak ho nepoz­náš bliž­šie, jed­no­znač­ne odpo­rú­čam film Teória všet­ké­ho, kto­rý zachy­tá­va jeho život od mla­dé­ho štu­den­ta kvan­to­vej fyzi­ky, kto­ré­mu leká­ri dáva­li 2 roky živo­ta, až po ved­ca, kto­ré­ho môže­me pokoj­ne hodiť do jed­né­ho vre­ca s Eins­te­i­nom, či Newto­nom.

V kni­he Struč­ná his­tó­ria času Hawking čita­te­ľom prí­jem­nou for­mou vysvet­ľu­je ako vzni­kol ves­mír, pre­čo sa čas pohy­bu­je iba dopre­du, otvá­ra otáz­ku neko­neč­nos­ti ves­mí­ru a iných dimen­zií, čier­nych a čer­vích dier, hmo­ty a anti­hmo­ty. To všet­ko dopl­ne­né o úžas­né ilus­trá­cie. Táto kni­ha ti zaru­če­ne roz­ší­ri obzo­ry a tvo­je bež­né prob­lé­my budú len bana­li­tou, nad kto­rou sa pous­me­ješ.

Jon Kra­kau­er – Útek do divo­či­ny

c4e3ab257812d0dd3ffa4af20a6539ac

foto: quotesgram.com

Táto kni­ha zme­ni­la život aj mne. Jon Kra­kau­er je spi­so­va­teľ, novi­nár a dob­ro­druh, kto­rý sa dostal do pove­do­mia účas­ťou na nesláv­ne sláv­nom výstu­pe na Mount Eve­rest v roku 1996. Zau­jal ho prí­beh Chris­top­he­ra McCand­les­sa alias Ale­xan­dra Super­tram­pa, ako sa sám nazval, roz­ho­dol sa vydať sa po jeho sto­pách a napí­sať o ňom prí­beh. Strá­vil roky puto­va­ním po jeho ces­te do divo­či­ny a spo­ve­da­ním ľudí, kto­rých na svo­jej výpra­ve stre­tol.

Chris­top­her opo­vr­ho­val kon­zum­ným spô­so­bom živo­ta spo­loč­nos­ti aj svo­jej boha­tej rodi­ny, a tak jed­né­ho dňa spá­lil všet­ky penia­ze, zba­vil sa dokla­dov a vydal sa na Aliaš­ku, kde bude mať pokoj. Písal si den­ník a vie­dol dlhé filo­zo­fic­ké roz­ho­vo­ry s ľuď­mi, kto­rých stre­tol, tak­že Kra­kau­er mal veľa mate­riá­lu, aby napí­sal ten­to sve­to­vý best­sel­ler, kto­rý bol aj neskôr úspeš­ne sfil­mo­va­ný.

Myš­lien­kou kni­hy je to, že šťas­tie je sku­toč­né vte­dy, keď je zdie­ľa­né. Ško­da, že na to Ale­xan­der Super­tramp musel prí­sť až na odľah­lej Aljaš­ke, odkiaľ sa mu už nepo­da­ri­lo odísť. Útek do divo­či­ny je zimom­riav­ko­vá kni­ha, kto­rá ti otvo­rí oči.

Chris­top­her McDou­gall — Stvo­re­ní pre beh

tumblr_nhcbkkrhag1qmlppyo1_1280

foto: boomstickcomics.com

Kni­ha Stvo­re­ní pre beh ti zme­ní pohľad nie­len na beha­nie, ale aj na život a správ­nu živo­tosprá­vu. Inves­ti­ga­tív­ny novi­nár McDou­gall bol nad­še­ným bež­com, až kým sa mu jed­né­ho dňa neopot­re­bo­va­li kole­ná a lekár mu neza­ká­zal behať. Namies­to toho, aby sa svoj­ho koníč­ka vzdal, začal McDou­gall pát­rať.

Dopo­čul sa o kme­ni Tara­hu­mar­mov, kto­rí pokoj­ne zabeh­nú ultra­ma­ra­tón prak­tic­ky bosí. Keby si neulo­vi­li potra­vu behom, boli by už dáv­no vyhy­nu­tým kme­ňom. Vydal sa za nimi do Juž­nej Ame­ri­ky a na svo­jej ces­te spoz­nal veľa zau­jí­ma­vých ľudí, kto­rí mu uká­za­li ako začať opäť behať zdra­vo. Jeho die­lo ťa tak nakop­ne, že už v prie­be­hu číta­nia, vybeh­neš do najb­liž­šie­ho lesa. A neho­vo­rím o behu v znač­ko­vých tenis­kách so zapnu­tou app­kou Run­tas­tic, ale o behu len tak pre radosť a naj­lep­šie na boso.

Keď­že toto je len zlo­mok kníh, kto­ré by sa nám do člán­ku hodi­li, čosko­ro sa môžeš tešiť na ďal­šie titu­ly. Zatiaľ, hor sa do číta­nia!

Zdroj: businessinsider.com, zdroj titul­nej foto­gra­fie: taylorreadsbooks.wordpress.com

Pridať komentár (0)