5 tipov, ktoré ťa presvedčia, že ekologicky dokážeš žiť aj uprostred mesta

  • Prinášame jednoduché ekologické tipy, ako pomôcť životnému prostrediu
  • Dokazujú, že ekologickejšie môžeš žiť aj v meste
  • Venovali sa im rečníci na TEDxBratislava 2019
zdroj: Unsplash
  • Prinášame jednoduché ekologické tipy, ako pomôcť životnému prostrediu
  • Dokazujú, že ekologickejšie môžeš žiť aj v meste
  • Venovali sa im rečníci na TEDxBratislava 2019

Ochrana životného prostredia je v súčasnosti závažnou a aktuálnou témou. Nevyhýbal sa jej ani 10. ročník podujatia TEDxBratislava, ktorý sa ukutočnil začiatkom leta. Téme ako žiť ekologickejšie sa venovala urbanistka Milota Sidorová a britský biológ Dave Goulson. Sidorová sa zaoberala zeleňou v mestách a pre Startitup povedala pár jednoduchých tipov, ktorými sa môžeš inšpirovať.

Kompostuj

Kompostavaniu sa v súčasnosti venuje stále viac ľudí, ale podieľ rozložiteľného biologického odpadu v tom komunálnom je stále výrazný. Podľa portálu separujodpad.sk tvorí biologický odpad od 30 do 40 % .

Na negatívne vplyvy skládkovania biologického odpadu upozorňuje portál priateliazeme.sk, ktorý sa odvoláva na jeho negatívne dopady na životné prostredie, ale aj ekonomické zaťaženie, ktoré vzniká nesprávnych spôsoboch nakladania s týmto odpadom. Pritom je tento odpad jednoducho rozložiteľný a kompost sa dá využiť ako hnojivo.

Výber kompostérov je v súčasnosti nielen dostatočne široký a jednotlivé modely sú dostupné nielen cenovo, ale aj v rozmeroch, ktoré sa vôjdu na priemerný sídliskový balkón.

Skončil sa 10. ročník TEDxBratislava. Bol bezodpadový a opäť mimoriadne inšpiratívny

Vyživuj stromy vo svojom okolí

Stromy v meste sú veľkou témou, ktorou sa v súčasnosti zaoberá aj Metropolitný inštitút Bratislavy. Podľa Miloty Sidorovej je to jedna z dôležitých tém na programe primátora. Sidorová je urbanistka a v súčasnosti je jednou z prispievateliek projektu Plán pre Bratislavu. „Do svedomia by si mohli vstúpiť aj samotní ľudia, a to najmä v kontexte parkovania. Ak totiž chceme v mestách viac zelene, tak pre ňu potrebujeme priestor,“ hovorí. Podľa Sidorovej môžeš prispieť k zlepšeniu indivudálne aj tým, že sa začneš venovať záhradke, ktorá sa dá vytvoriť v mestských podmienkach.

Vallo vysadí v Bratislave do 3 rokov tisíce stromov. Zeleň by mala dostať každá ulica v meste

„Do svedomia by si mohli vstúpiť aj samotní ľudia, a to najmä v kontexte parkovania. Ak totiž chceme v mestách viac zelene, tak pre ňu potrebujeme priestor,“ hovorí. Podľa Sidorovej môžeš prispieť k zlepšeniu indivudálne aj tým, že sa začneš venovať záhradke, ktorá sa dá vytvoriť v mestských podmienkach.

„Mali by sme sa viac venovať tvorbe komunitných záhrad a sadiť viac stromov. Niekedy, je ale tento proces náročný a stačí, ak si k múru postavíme kvetináč s brečtanom, či paviničom a necháme ho popínať po budove. Stačí sa dohodnúť so susedmi. Popínavé rastlinty poskytnú domu výbornú izoláciu,“  vysvetlila.

Ak kompostujete a neviete ako s kompostom naložiť, venujte ho stromom, ktoré potrebujú výživu rovnako ako rastliny a ďalšie plodiny v záhrade. „K zeleni si potrebujeme vypestovať vzťah a orientovať sa aj na jej klimaticý výtlak. Hoci v súčasnosti sú veľmi populárne bylinky, ich klimatický výtlak je najnižší a najsilnejší majú práve stromy. Ak chcete zastaviť rozrastanie sa púšťe nasaďte tekvice,“ dodala Sidorová.

Kvety patria aj na balkón

Sidorová ďalej pre Startitup uviedla, že jednotlivci môžu pomôcť aj tým, že sa na balkóny vrátia kvety. „V Bratislave by pomohlo, ak by sa znova zazelenali balkóny. Chýba prístup, ktorý si pamätám z detstva a snahy mať najkrajší balkón. Kvety na balkóny patria. Okrem estetiky majú pozitívny vplyv aj na životné prostredie,“ uvádza.

Pokiaľ si vyberieš lúčne kvety, pomôžeš nielen včelám, ale aj ostatnému hmyzu. Ten často zomiera od vyčerpania, pretože na hektároch ornej pôdy, či v na zastrihnutých trávnikoch nemá kde oddychovať. Podľa Goulsona je dôležité, aby ľudia prestali používať chemické hnojivá a postreky, ktoré hmyz zabíjajú. Vyhnúť sa treba aj kvetom, ktoré sú na prvý pohľad atraktívne. Často sú totiž napustené chemickými látkami, ktorými sa hmyz otrávi.

Povedz áno kvetinovým lúkam

Téme hmyzej apokalypsy sa na TEDxBratislava venoval britský biológ Dave Goulson. Hovorí, že namiesto pokosených trávnikov by sme mali dať šancu prirodzenej kvetinovej lúke. Poskytne útočisko hmyzu a zároveň prirodzene zadržiava vlhkosť. Založiť si kvetinovú lúku nie je žiaden problém, a vyžaduje takmer nulovú starostlivosť.

K založeniu lúky stačí správne osivo, ktorého súčasťou môže byť vlčí mak, nevädza, ďatelina, kukučka, ruman, šalvia, kúkoľ, pamajorán, margaréta, zvonček, rebríček a prípadne aj iskerník. Najvhodnejším obdobím na založenie kvetinovej lúky je jeseň. Vtedy je už dostatok zrážok a lúku netreba zavlažovať.

Úľ z drevenej dosky

Britský biológ Dave Goulson odporúča okrem lúk aj tvorbu úľov pre včely. Verejenosť sa sa sústredí predovšetkým na tie, ktoré vyrábajú med. Druhov, ktoré sú nápomocné s opeľovaním rastlín, je podstatne viac.  Takýmto druhom je aj Včela samotárka, ktorá patrí medzi nenápadných, ale užitočných opeľovačov. Pre človeka je tento druh úplne neškodný. S ubytovaním im môžeš pomôcť jednoducho – do obyčajnej dosky navŕtaš diery a zavesíš ju na strom. Včely samotárky si ju nájdu a ubytujú sa v nej.

Medzi opeľovačov patria aj motýle či čmeliaky. Venuje sa im web mestské-včely.sk, ktorý uvádza, že zaujímavými opeľovačmi sú aj pestrice, ktoré na balkóne registruješ ako malé „osičky”, lietajúce z kvetu na kvet. Dospelá pestrica sa živí nektárom a peľom, larvy konzumujú vošky, čím sú užitočné. Ľudia si ich však často mýlia s osami – uvádza sa na webe.

pestrica/pixabay.com
zdroj: pestrica/pixabay.com

Zdroje: Mestské včely, Záhradný magazín, Priatelia zeme, Separuj odpad

Najnovšie video