8-hodinová pracovná doba môže byť minulosťou. Je reálne, že budeme pracovať kratšie a efektívnejšie, tvrdí expertka

Psychologička Lucia Šandrik z poradensko vzdelávacej spoločnosti Pozitivo objasňuje, že home office bol síce pred pandémiou považovaný za žiadaný benefit, ktorý zamestnanci radi využívali, no veci sa zmenili. Je to kvôli súčasnej kríze, ktorá trvá už viac ako rok a pre mnohých urobila z práce z domu nutnosť, nie možnosť.

Pozornosť upriamuje na výskumy, ktoré dokazujú, že zamestnanci pracujúci z domu na home office sú rovnako efektívni, ako keby pracovali z kancelárie. Na vyššej produktivite a efektívnosti sa podieľa aj šetrenie času, kedy nedochádzame do zamestnania, nerozptyľujeme sa s kolegami či lepšie rozplánujeme úlohy.

„Ak sa naučíme v rámci home officu efektívne fungovať, môže to byť pre nás prínosné. Predpokladom je však zdravá sebadisciplína a sebamotivácia,“ objasnila pre Startitup Lucia Šandrik.

Trvalá práca z domu však podľa odborníčky môže predstavovať aj určité riziká. Za najväčšie považuje sociálnu izoláciu a nedostatok sociálnych kontaktov.

„Ak niekto zostane pracovať výlučne na home office aj po ukončení pandémie, je potrebné si tento sociálny kontakt saturovať nejakými vhodnými prostriedkami. Z môjho pohľadu je výhodný určitý „hybridný model“ fungovania. To znamená, že zamestnanec funguje na home office, ale minimálne jeden deň v týždni trávi v kancelárii, kde má osobný kontakt s kolegami a upevňuje svoje sociálne väzby.“

Dlhodobý chýbajúci osobný kontakt s kolegami môže podľa jej slov viesť k depresii, úzkosti a iným psychickým problémom, rovnako ako dusenie svojich názorov, nevyjadrené myšlienky a strach o miesto. 

zdroj: Unsplash/Antenna

Výlučný home office nie je podľa Šandrik rovnako vhodný na pracovný pozíciách, ktoré vyžadujú kreativitu a tímovú spoluprácu. Online stretnutia môžu do istej miery túto potrebu napĺňať, ale určite ju plnohodnotne nenahradia.

Mnohí ľudia kvôli pandémii prišli o prácu a príjem. Čo v takomto prípade robiť a ako sa s tým vyrovnať, keď človek musí platiť odvody alebo nájom? Podľa psychologičky ide síce o náročnú, no nie neriešiteľnú situáciu.

„Na začiatok je dôležité prijať tento fakt a nastaviť sa na svoje ďalšie kariérne smerovanie. Na slovenskom pracovnom trhu je stále veľa voľných pracovných pozícii. Tu je otázkou to, či je človek ochotný urobiť určité kompromisy, napríklad v rámci charakteru pracovnej pozície, dochádzania či pracovného času.“

Je tiež dôležité vedieť, na aké pracovné ponuky reagovať, kde hľadať vhodnú prácu, ako využívať sociálne siete či ako sa prezentovať životopisom. S týmito vecami pracujú kariérni poradcovia a kariérni koučovia, ktorí ľuďom hľadajúcim prácu vedia relevantne poradiť.

Nie každého musí práca napĺňať

Je dôležité si uvedomiť, že každý z nás je iný a má hodnoty a vzťah k práci nastavené rôzne. Zatiaľ čo niekto potrebuje, aby ho práca bytostne napĺňala a potrebuje v nej nájsť vyšší zmysel, iný môže prácu považovať len za spôsob získania príjmu a žiadnu ďalšiu pridanú hodnotu nepotrebuje.

„Ak pociťujem, že ma práca nebaví, nenapĺňa a trvá to už dlhšie obdobie, je tomu potrebné venovať zvýšenú pozornosť. Môžem si sama pre seba urobiť taký vnútorný audit, aký je skutočný stav. Spíšem si veci, ktoré ma na práci bavia a napĺňajú, a na druhú polovicu papiera veci, ktoré ma nebavia.“

zdroj: Unsplash/Thought Catalog

Podľa odborníčky je dobré zamyslieť sa. nad tým, či vieme niečo urobiť preto, aby nás bavilo väčšie množstvo činností. Môžeme ich prípadne meniť, inovovať či kooperovať s kolegom, ktorý do nich prinesie nové vhľady. Ak sa však naše nastavenie aj napriek tejto snahe nezmení, Šandrik odporúča uvažovať o alternatívnom pláne.

„Ak by sme dlhodobo zostávali v práci, kde sme nešťastní, môže to viesť k vyhoreniu, apatii, depresiám. Určite preto odporúčam riešiť takéto stavy v momente, keď pretrvávajú dlhšie časové obdobie a začínajú zasahovať do nášho bežného fungovania.“

Trendom mladých je workoholizmus

Skúsená psychologička vysvetľuje, že človek sa mení a s ním aj jeho priority v čase. To, čo sme považovali za dôležité napríklad vo veku 25 rokov, sa nám môže vo veku 45 rokov javiť ako nepodstatné. Ak niekoho práca napĺňa, baví a vidí v nej svoj zmysel, je to v poriadku. Rovnako je však v poriadku, ak si vo veku 35 rokov povie, že už chce mať rodinu a rozloží svoje priority medzi prácu a rodinu.

„Z môjho pohľadu je ideálne, ak má človek rozdelené priority medzi svoju rodinu, prácu a čas pre seba – to môžu byť záľuby, vzdelávanie sa, venovanie sa svojim voľnočasovým aktivitám. Vtedy by mal mať dostatočnú oporu, aby žil šťastný, vyvážený a spokojný život.“

Bude 8-hodinová pracovná doba minulosťou?

Lucia Šandrik si myslí, že v oblasti dĺžky pracovnej dobe môžeme čakať určitú reformu. Poukazuje na výskumy, ktoré jasne deklarujú, že home office alebo čiastočný home office môže plnohodnotne fungovať, čím firmy dokážu obmedziť svoje výdavky na nákladné kancelárie. Viaceré štúdie tiež potvrdili, že skrátená pracovná doba na 6 hodín je efektívnejšia, ako 8-hodinová pracovná doba.

„Ak si zamestnanci budú schopní vytvoriť vhodné pracovné podmienky na svojich home officoch, je reálne, že budeme pracovať kratšie, efektívnejšie a s väčším dôrazom na worklife balance.“ 

Vyhorenie

Nad dovolenkou by mal podľa odborníčky človek uvažovať najmä v prípade, ak cíti, že už je toho na naňho priveľa a blíži sa vyhorenie. Považuje pritom za dôležité si pojem vyhorenie zadefinovať, pretože za posledné obdobie u nás zdomácnel a ľudia ho používajú nie práve najvhodnejšie.

„Vyhorenie je dlhodobý pocit diskomfortu spojený s prácou, ktorý ovplyvňuje negatívnym spôsobom naše fungovanie v bežnom živote. Jeho hlavnými znakmi sú dlhodobá vyčerpanosť, strata motivácie, frustrácia a negatívne emócie, kognitívna vyčerpanosť, znížený pracovný výkon, zhoršené vzťahy na pracovisku a s blízkymi, zanedbávanie seba samého, nespokojnosť a zdravotné problémy.“

Ak chceme prerušiť beh negatívnych okolností, odcestovať na začiatok na dovolenku, môže byť podľa Šandrik celkom vhodné. To však tento problém nevyrieši, pretože návratom do práce sa môže tento stav opäť vrátiť. Za potrebné považuje načerpanie novej energie, fyzicky a psychicky sa zotaviť a následne si uvedomiť, z čoho vyhorenie vzišlo a aké opatrenia prijať, aby sa to opätovne nestalo.

Je normálne nebyť stále šťastný

Z rôznych strán počúvame, že ľudí čoraz viac trápia depresívne a úzkostné stavy. Podľa psychologičky je v prvom rade nutné ujasniť si, čo depresia je.

„To, že nie sme stále šťastní a v absolútnom komforte, je normálne. Rovnako, ako je normálne cítiť sa občas sám, nepochopený, smutný alebo nešťastný. Všetky tieto pocity k životu patria a sú jeho súčasťou. Problém však nastáva, ak tieto pocity pretrvávajú dlhodobo a zabraňujú nám v bežnom fungovaní, udržiavaní štandardných vzťahov a ochromujú naše celkové bytie.“

zdroj: Unsplash/madison lavern

Vtedy môžeme podľa nej hovoriť o depresii a je načase tento stav riešiť. Aby sme predišli úzkostným stavom a depresii, je dôležité uvedomiť si, v akej fáze sa nachádzame.

Odporúča sa vyhľadať odbornú pomoc psychológa, psychoterapeuta či psychiatra. Za zmienku stojí aj venovanie pozornosti činnostiam, ktoré nás príliš nezaťažujú. Je dobré tráviť čas príjemnými aktivitami s priateľmi a rodinou, ktorej sa môžeme zdôveriť so svojim prežívaním. Mali by sme tiež myslieť pozitívne a venovať svoju energiu veciam, ktoré nás od negatívnych pocitov odvádzajú.

Fenomén dokonalosti

Bez pochýb trávime počas pandémie stále viac času na sociálnych sieťach. Na Instagrame vidíme nablýskané fotky zo života influencerov, no mnohí si neuvedomujú, že častokrát nejde o realitu. 

„Je dôležité uvedomovať si, že nikto a nič na svete nie je dokonalé. Nesnažme sa byť dokonalými, skôr pravdivými k sebe a k ostatným. Ak podľahneme vízii byť dokonalými, pravdepodobnosť, že budeme sklamaní, sa blíži k realite. Rozprávajme sa s priateľmi a rodinou a snažme sa aktivity na sociálnych sieťach eliminovať. Realitu si tvoríme sami tým, čo si navnímame, nacítime, a tým, čo nás obklopuje. Ovplyvňujme preto tieto stránky nášho života.“

Dôležité je najmä žiť reálny život, nie ten na sociálnych sieťach. Šandrik odporúča sa venovať svojim záľubám, koníčkom, športu a efektívnemu tráveniu voľného času, nášmu rozvoju. Nemali by sme sa porovnávať s inými, ale žiť úprimný život, hlavne voči sebe. Ľudia, ktorí majú primeraný sebaobraz, sebahodnotu a sú spokojní so svojim životom, nemajú potrebu porovnávať sa s inými, pripomína odborníčka.

Pozitívny aspekt pandémie

Treba tiež spomenúť, že súčasná situácia nás prinútila zamyslieť sa nad našimi životmi, prioritami a hodnotami. Viacerí z nás možno po prvý raz v živote trávili podstatnú časť dňa so svojou rodinou a blízkymi, namiesto toho, aby boli v práci. Museli sme nájsť spôsob, ako fungovať v obmedzenom režime, niekedy aj s jedným počítačom, školopovinnými deťmi a dvoma dospelými ľuďmi na home office.

To je podľa slov expertky nepredstaviteľná výzva, ktorú sme nikdy predtým neriešili. Mnohé firmy museli nájsť spôsob ako fungovať v online svete, aby udržali svoj biznis a svojich zamestnancov aktívnych a výkonných. Iní museli svoj biznis zavrieť a zamestnať sa inak, aby prežili.

„To, čo si z toho každý z nás vezme, je len na ňom. Osobne si však myslím, že sme začali rozmýšľať v úplne iných intenciách, ktoré nás môžu posúvať ďalej a otvárať nám nové obzory. Myslime pozitívne, buďme zmenám otvorení, vnímajme ich ako nové šance a tešme sa z maličkostí. Riešme veci, ktoré môžeme a vieme ovplyvniť. Obklopujme sa ľuďmi, ktorí sú rovnako nastavení ako my, tešme sa z ich prítomnosti a obohacujme, rozvíjajme sa navzájom,“ dodáva.

Lucia Šandrik

Lucia Šandrik po ukončení štúdia psychológie začínala v obchodnej spoločnosti v Českej republike na personálnom oddelení. Zodpovedala za nábory nových zamestnancov, ich adaptačný a následne rozvojový proces.

Neskôr zodpovedala aj za vedenie divízie call centra. Po dvoch rokoch začala pôsobiť v Bratislave a pracovať ako personálny konzultant v najväčšej personálnej spoločnosti na Slovensku. Jej hlavným biznisom bol personálny lízing, čiže široké zameranie v rámci personálnych procesov od hiringu až po spracovávanie podkladov na mzdy a fakturácie. Neskôr pôsobila ako manager bratislavskej pobočky.

V roku 2016 vznikla popradensko-vzdelávacia spoločnosť Pozitivo, v ktorej odvtedy pôsobí ako lektor, psychológ a kouč. Popritom viac ako 2 roky pracuje ako externý Business Development Manager v personálnej spoločnosti.