10 postre­hov, kto­ré ti pomô­žu učiť sa lep­šie a rých­lej­šie

Timotej Vančo / 25. februára 2017 / Lifehacking

zdroj: everypixel.com/rawpixel.com

Uče­nie je neod­de­li­teľ­nou súčas­ťou živo­ta člo­ve­ka. Ako to robiť lep­šie a efek­tív­nej­šie?

Deti by sa mali zdo­ko­na­ľo­vať v uče­ní, ak chcú reál­ne doká­zať všet­ky tie veci, čo od nich rodi­čia chcú. Nie­kto­rí ľudia sa celý život učia a roz­mýš­ľa­jú bez toho, aby túto vlast­nosť zdo­ko­na­ľo­va­li. Našťas­tie, kog­ni­tív­ne vedy usku­toč­ni­li výskum zame­ra­ný na uče­nie a výsled­ky sú prek­va­pi­vé a veľ­mi uži­toč­né.

Zruč­nos­ti je jed­no­duch­šie sa naučiť po men­ších kús­koch

skills-are-easier-to-pick-up-as-individual-parts

Foto: businessinsider.com

Ak sa chceš naučiť hrať na gita­re, nemys­li hneď na to, aké to je celé ťaž­ké. Najprv si daj men­šie cie­le, naprí­klad pár akor­dov, takým­to spô­so­bom sa posú­vaj vpred. Časom sa ti všet­ky tie­to malé cie­le pos­kla­da­jú a vytvo­ria úžas­nú zruč­nosť. Táto tech­ni­ka sa ale dá prak­ti­zo­vať sko­ro na kaž­dý druh uče­nia.

Mul­ti­tas­king nefun­gu­je, hlav­ne pre zapa­mä­ta­nie si infor­má­cií

multitasking-doesnt-work-especially-for-storing-new-information

Foto: businessinsider.com

Mno­ho ľudí si mys­lí, že mul­ti­tas­king je mýtus, že tvoj mozog sa nemô­že veno­vať 2 veciam naraz a dávať im rov­na­kú pozor­nosť. Sústreď celú svo­ju pozor­nosť na kaž­dý krok samos­tat­ne. Keď sa necháš rozp­tý­liť, trvá pri­bliž­ne 25 minút, aby si svo­ju pozor­nosť dostal nas­päť. Neskôr ti mul­ti­tas­king môže prí­sť ako dob­rá vec pre zís­ka­va­nie čias­toč­ných infor­má­cií o rôz­nych zruč­nos­tiach, ale sústre­de­ním sa nena­do­bud­neš takú hĺb­ku a úpl­ne pocho­pe­nie danej prob­le­ma­ti­ky.

Spí­sa­nie, čo všet­ko si sa už naučil pomá­ha moz­gu si to lep­šie zapa­mä­tať

writing-down-what-youve-learned-helps-cement-it-in-your-mind

Foto: businessinsider.com

Ak chceš pre­trans­for­mo­vať infor­má­cie do vedo­mos­tí, výskum odpo­rú­ča pre­pi­so­vať si tie­to infor­má­cie rukou na papier. Štú­dia z roku 2014 zis­ti­la, že štu­den­ti, kto­rí si poznám­ky písa­li ruč­ne na papier si toho aj viac zapa­mä­ta­li na roz­diel od štu­den­tov, kto­rí si uči­vo spo­znám­ko­va­li do note­bo­oku. Prvá sku­pi­na štu­den­tov si tak­tiež rých­lej­šie zapa­mä­ta­la nové infor­má­cie, kom­plex­ne a rých­lej­šie rie­ši­la prob­lé­my. Ved­ci hovo­ria, že fyzic­ké dot­knu­tie sa pera a papie­ra vytvá­ra sil­nej­šie kog­ni­tív­ne pre­po­je­nie medzi vedo­mos­ťa­mi a mate­riá­lom ako písa­nie na note­bo­oku, lebo to sa deja veľ­mi rých­lo a mozog si to nestí­ha dob­re zapa­mä­tať.

Chy­by by sme mali osla­vo­vať a učiť sa z nich

mistakes-should-be-celebrated-and-studied

Foto: businessinsider.com

Byť doko­na­lý je pre­ce­ňo­va­né. Hlav­ným bodom uče­nia je robiť chy­by, pad­núť a novu nájsť ces­tu a ponau­če­nie z chýb. Mozog má pri­pra­ve­ný pries­tor pre chy­by, kto­ré robí­me. Neskôr môže­me tie­to spo­mien­ky využiť, aby sme sa v rov­na­kej situ­ácii zacho­va­li inak, správ­ne a neuro­bi­li chy­bu opäť. Ak rodi­čia učia deti, že nikdy nemô­žu spra­viť chy­bu ale­bo ich potres­ta­jú, ak chy­bu spra­via, deti s tým pre­sta­nú a pri­chá­dza­jú o bohat­stvo, kto­ré im uče­nie môže pri­niesť.

Opti­miz­mus pomá­ha k úspe­chu

US President Barack Obama gives the thumbs up as he walks out of the White House in Washington on October 7, 2012 before departing for a campaign swing in California. AFP PHOTO/Nicholas KAMM (Photo credit should read NICHOLAS KAMM/AFP/GettyImages)

Foto: the-eyeontheworld.blogspot.com

Stre­so­vať deti pri výcho­ve a nega­tív­ne na nich vplý­vať môže spô­so­biť ich uviaz­nu­tie v men­tál­nom roz­vo­ji. Úzkosť a pochyb­nos­ti o sebe samom sú toxic­ké pre uče­nie. Úzkosť ti zabra­ňu­je skú­mať prob­lé­my do hĺb­ky, a tým pri­chá­dzaš o ich úpl­ne pocho­pe­nie a násled­né vymys­le­nie rie­še­nia. Roky výsku­mu potvr­dzu­jú, že pri­chá­dzať k prob­lé­mom s otvo­re­nou mys­ľou zaru­ču­je ich pozi­tív­ne a úspeš­né rie­še­nie.

Vzru­šu­jú­ce témy sa na teba nale­pia skôr, ako tie nud­né

exciting-topics-are-stickier-than-boring-ones

Foto: businessinsider.com

Deti sa pri­ro­dze­ne učia rých­lej­šie, ak sú im infor­má­cie podá­va­né novým a nie­ke­dy až div­ným spô­so­bom. Kaž­dý sa rých­lej­šie učí, ak danú vec zaži­je a spo­jí si ju so zážit­kom. Tak­tiež k zapa­mä­ta­niu pomá­ha­jú aj vône. Vždy, keď zací­tiš danú, nezvy­čaj­nú vôňu tvoj mozog si okam­ži­te spo­me­nie na moment, jed­lo ale­bo pries­tor, kde si túto vôňu prvý­krát cítil.

Rých­le číta­nie umoc­ňu­je silu uče­nia

speed-reading-can-condense-learning-times

Foto: businessinsider.com

Vzo­rec je jed­no­du­chý: Ak doká­žeš rých­lo čítať, doká­žeš sa aj rých­lej­šie učiť. Môže sa ti zdať, že rých­le číta­nie vyža­du­je viac sna­hy ako nor­mál­ne, ale natré­no­va­nie svoj­ho moz­gu na vyš­šiu rých­losť chá­pa­nia slov ti pomô­že aj v ich pred­sta­vo­va­ní.

Tré­nuj, tré­nuj, tré­nuj

practice-practice-practice

Foto: businessinsider.com

Sil­ný, opa­ku­jú­ci sa zvyk má sku­toč­ný vplyv na mozog. Štú­dia z roku 2004, pub­li­ko­va­ná v Natu­re potvr­di­la, že naprí­klad žon­glé­rom počas tré­no­va­nia, zdo­ko­na­ľo­va­nia a neus­tá­le­ho opa­ko­va­nie rov­na­kých úloh sa zväč­šo­va­la šedá kôra moz­go­vá. Ak s tým pre­sta­li, šedá kôra sa zmen­ši­la. Nie je dôle­ži­té, že žon­glo­va­li, ale že robi­li opa­ku­jú­cu sa úlo­hu. Jed­no­du­chý­mi slo­va­mi, zruč­nos­ti fun­gu­jú na zákla­de prin­cí­pu – pou­ži ich ale­bo ich zabud­ni.

Pou­ži čo vieš, aby si sa naučil, čo nevieš

instep_shot

Foto: soccer-universe.com

Ak majú deti prob­lém s pocho­pe­ním, rodi­čia by im mali vysvet­liť veci na prí­kla­doch, kto­ré majú radi. Hovo­rí sa tomu, aso­cia­tív­ne uče­nie. Ak má rád fut­bal, ale má prob­lém s mate­ma­ti­kou ale­bo fyzi­kou, ľah­šie to pocho­pí, ak si pri ráta­ní rých­los­ti pred­me­tu vo vzdu­chu pred­sta­ví, ako kopol lop­tu a teraz letí na brá­nu. Všet­ko sa ľah­šie chá­pe, ak vie­me nájsť pre­po­je­nie medzi teóri­ou a naši­mi skú­se­nos­ťa­mi.

Uče­nie ostat­ných ti tak­tiež pomá­ha

teaching-other-people-helps-you-too

Foto: businessinsider.com

Ak vez­meš neja­kú infor­má­ciu a chceš ju podať dru­hé­mu, musíš ju najprv pocho­piť, a potom pove­dať vlast­ný­mi slo­va­mi. Nezre­pro­du­ku­ješ len danú infor­má­ciu, ale vysvet­ľu­ješ ju. Šta­tis­tic­ky sa stá­va, že star­ší súro­den­ci sú múd­rej­ší, lebo veci najprv pocho­pia a odo­vzdá­va­jú ich mlad­ším. Toto je jeden zo spô­so­bov, ako dru­hým pomôcť a hlav­ne sa aj zdo­ko­na­liť.

Zdroj člán­ku: businessinsider.com

Pridať komentár (0)