Fil­my, kto­ré zme­nia tvoj pohľad na svet

Martina Ditrichová / 30. mája 2017 / Zaujímavosti

zdroj: wall.alphacoders.com

Fil­my majú úžas­nú moc, aspoň tie dob­ré. Síce nepod­po­ru­jú tvo­ju vlast­nú pred­sta­vi­vosť, tak ako kni­hy, dob­ré fil­my ťa ale vedia vtiah­nuť do deja a po skon­če­ní sa vytiah­neš tro­chu zme­ne­ný. Vedia ti uká­zať nový pohľad na svet či na seba samé­ho. Tu som vybra­la pár takých, kto­ré mali takú­to moc nado mnou.

Orol Eddie — Eddie the eag­le (2016)

Pozi­tív­na sním­ka, kto­rá ťa inšpi­ru­je ísť za svo­jim snom, nech je to ako­koľ­vek nere­ál­ne a nech si kľud­ne všet­kým na smiech. Ten­to Eddie si ešte v det­stve zau­mie­nil, že pôj­de na olym­piá­du a bolo mu jed­no v akej dis­cip­lí­ne. Keď sa roz­ho­dol pre skok na lyžiach, pre bež­né­ho člo­ve­ka by už bolo dáv­no nesko­ro vôbec začať tré­no­vať túto dis­cip­lí­nu, pre neho však nie. Prí­beh reál­ne­ho člo­ve­ka, kto­ré­mu sa vďa­ka zho­de šťast­ných uda­los­tí a aj napriek nepriaz­ni kopy ľudí, poda­ri­lo spl­niť si svoj sen. A naviac pred zrak­mi celé­ho sve­ta.

Spot­light (2015)

Kau­zu zne­uží­va­nia malo­le­tých cir­ke­vý­mi kňaz­mi, kto­rá sa udia­la v roku 2002 v Bos­to­ne, u nás čias­toč­ne zatie­nil pád dvo­j­ičiek. Tím Spot­light svoj prí­beh zve­rej­nil pár mesia­cov potom a zís­kal zaň­ho aj Pul­lit­ze­ro­vu cenu. Film Spot­light zís­kal Osca­ra za naj­lep­šiu sním­ku. Je to výbor­ne a decen­tne poda­ný ťaž­ko-pre­hl­tnu­teľ­ný prí­beh. Vidí­me tu ako sa jed­not­liv­ci z tímu Spot­light vyrov­ná­va­jú s postup­ným odkrý­va­ním odpor­nej prav­dy a ako sa cel­ko­vo ľudia sta­va­jú k tomu, keď svä­tá cir­kev pácha zlo. Nie­kto­rí rad­šej scho­va­jú hla­vu do pies­ku. Film uka­zu­je silu inšti­tu­ci­ona­liz­mu a mož­no až zasta­ra­losť urči­tých cir­kev­ných zvy­kov s neprí­jem­ný­mi násled­ka­mi.

Útek do divo­či­ny — Into the wild (2007)

Toto je jeden z mála fil­mov, pri kto­rých sa opla­tí pole­mi­zo­vať, či nepred­čil svo­ju kniž­nú pred­lo­hu. Into the wild je prí­beh mla­dí­ka, kto­rý sa roz­ho­dol skon­čiť život v kon­zum­nej spo­loč­nos­ti, spá­lil všet­ky dokla­dy a penia­ze, a vydal sa do divo­či­ny. Na svo­jej púti zaží­va dob­ro­druž­stvo, stre­tá­va kopu prí­jem­ných ľudí a uží­va si slo­bo­du. Až v cie­li, v opus­te­nom auto­bu­se na Aljaš­ke, si uve­do­mí kru­tú život­nú prav­du, že šťas­tie je sku­toč­né, iba keď je zdie­ľa­né. Ale­xan­der Super­tramp, ako sa sám nazý­val, ti po vzhliad­nu­tí bude ešte dlho vŕtať v hla­ve.

Dva­násť roz­hne­va­ných mužov – 12 Angry Men (1957)

Od ori­gi­ná­lu z roku 1957 nasle­do­va­lo veľa fil­mo­vých a diva­del­ných spra­co­va­ní. Ja roz­hod­ne odpo­rú­čam ame­ric­ký ori­gi­nál s nesku­toč­ne cha­riz­ma­tic­kým Hen­rym Fon­dom. 12 roz­hne­va­ných mužov je 12 porot­cov, kto­rí sú náhod­ne vybra­ní, aby roz­hod­li o osu­de mla­dí­ka zo sla­mu, obvi­ne­né­ho z vraž­dy svoj­ho otca. Prí­pad sa zdá byť jed­no­znač­ný a tak zasad­nu­tie poro­ty začí­na­jú hla­so­va­ním – 11 je za trest smr­ti, 1 pro­ti- kto iný ako Hen­ry Fon­da. Jed­né­ho porot­cu si zahral aj Jiří Vos­ko­vec. Celý film sa odo­hrá­va v jed­nej miest­nos­ti a je posta­ve­ný len na roz­ho­vo­roch postáv, ale nudiť sa roz­hod­ne nebu­deš. Na kon­ci spo­lu so zimom­riav­ka­mi prí­de pocit zod­po­ved­nos­ti a spra­vod­li­vos­ti a keby bol kaž­dý ako Hen­ry Fon­da v 12 roz­hne­va­ných mužoch, svet by bol o toľ­ko lep­ší.

Inters­tel­lar (2014)

Toto veľ­ko­le­pé sci fi Chris­top­he­ra Nola­na s hud­bou Han­sa Zim­me­ra ťa zave­die do iných dimen­zií a sve­tov. Našu Zem čaká zánik a jedi­ný spô­sob, ako zachrá­niť ľud­stvo, je vyslať astro­nau­tov hľa­dať ľuďom novú pla­né­tu. Tvor­co­via fil­mu sa sna­ži­li prí­liš si „neule­tieť“ a uda­los­ti vo fil­me kon­zul­to­va­li s fyzik­mi na zákla­de reál­nych teórií. Hlav­ná posta­va, aus­tro­naut Cooper (Matt­hew McCo­naug­hey) sa so svo­jou posád­kou sa musí vyrov­nať s neúp­ros­nou časo­vou rela­ti­vi­tou, kedy u nich za jed­nu hodi­nu, uply­nie pár rokov na Zemi. Je to krás­na ves­mír­na “podí­va­ná”, kto­rá chy­tí za srd­ce a zaru­če­ne tro­chu zme­ní pohľad na svet. Myš­lien­ka, že sa kvô­li náš­mu život­né­mu štý­lu, bude­me raz musieť „odsťa­ho­vať“, totiž vôbec nie je až tak úto­pic­ká.

A je tu zas — Er ist wie­der da (2015)

Pred­stav si, že by sa Hit­ler zobu­dil do súčas­nos­ti… Nemec­ký film, pod­ľa kniž­nej pred­lo­hy Timu­ra Ver­me­sa, zabil kli­nec po hla­vič­ke. Člo­vek sa pri fil­me celý čas usmie­va popod fúz. Pri komic­kých situ­áciách, v kto­rých sa reál­ny Hit­ler oci­tá, zatiaľ čo ostat­ní si mys­lia, že je len her­com, kto­rý nikdy „nes­kla­dá svo­ju mas­ku.“ Na kon­ci však zmrz­ne úsmev na tvá­ri, pri komen­tá­ri spo­koj­né­ho Hit­le­ra, kto­rý sa zo zabá­va­ča v tele­ví­zii, dostal až k poli­ti­ke. Opi­su­je nespo­koj­ný nemec­ký ľud ako vhod­ný mate­riál, s kto­rým sa dá pra­co­vať. Po skon­če­ní fil­mu osta­ne visieť dôle­ži­tá otáz­ka, moh­la by sa his­tó­ria zopa­ko­vať?

Teória všet­ké­ho – The The­ory of Eve­ryt­hing (2014)

Naj­viac inšpi­ra­tív­ne prí­be­hy sú tie, kto­ré napí­še sám život. Step­hen Hawking je jed­nou z naj­vý­raz­nej­ších osob­nos­tí súčas­nej vedy, no ten­to film nie je pri­már­ne o ňom ako o ved­co­vi a popu­la­ri­zá­to­ro­vi vedy, je o štu­den­to­vi fyzi­ky, kto­rý sa zami­lo­val. Krát­ko na to mu diag­nos­ti­ko­va­li nevy­lie­či­teľ­nú cho­ro­bu ALS a pred­po­ve­da­li mu 2 roky živo­ta. Mimo­cho­dom — stá­le je naži­ve.:-)

Je to o sile, kto­rú je člo­vek v sebe schop­ný nájsť, o tom, ako lás­ka a moti­vá­cia pre­ko­ná aj medi­cí­nu. “Nech je život ako­koľ­vek zlý, vždy jes­tvu­je nie­čo, čo môže­te robiť a dosiah­nuť v tom úspech. Kým je život, ostá­va nádej.“ A Step­hen vie, o čom hovo­rí. Film má naviac pre­krás­ny soundt­rack a atmo­sfé­ru.

Veľ­ká ryba — Big Fish (2003)

Reži­sér Tim Bur­ton je zná­my svo­jim hra­vým, mies­ta­mi tem­ným, kaž­do­pád­ne jedi­neč­ným štý­lom spra­co­va­nia. Už na prvý pohľad sa dá spoz­nať jeho tvor­ba a Veľ­ká Ryba nie je výnim­kou. Je to hra­ná roz­práv­ka o člo­ve­ku, kto­rý žil výni­moč­ný život a veľ­mi rád o ňom roz­prá­val. My, spo­lu s jeho synom, počú­va­me všet­ky tie neuve­ri­teľ­né prí­be­hy a neve­rí­me vlast­ným ušiam. No na kon­ci je nám všet­ko jas­né. Film zane­chá v člo­ve­ku taký ten prí­jem­ný pocit, že všet­ko je mož­né. A vie­te čo? Ono aj je!

Je to môj osob­ný reb­rí­ček, tak urči­te neula­ho­dí kaž­dé­mu. Kaž­do­pád­ne dúfam, že si kaž­dý náj­de to svo­je, čo ho zauj­me.

Pridať komentár (0)