Slo­vák Erik Ryban­ský pre­mie­ňa recyk­lo­va­né dre­vo na ele­gant­né kra­va­ty

Veronika Horváthová / 19. apríla 2017 / Rozhovory

zdroj: archív E. Rybanského

Erik Ryban­ský je mla­dý cha­lan z Tren­čian­skych Tep­líc, kto­rý prak­tic­ky vyras­tal obklo­pe­ný dre­vom a sto­lár­stvom. Pre­to nápad začať vyrá­bať dre­ve­né kra­va­ty pri­šiel ako­si pri­ro­dze­ne. Jeho hlav­ným cie­ľom je ponú­kať ľuďom ori­gi­nál­ne kús­ky vyro­be­né zo 100-roč­né­ho dubo­vé­ho dre­va. Pre­to­že, ako sám hovo­rí, naj­dô­le­ži­tej­ší je prí­beh a jedi­neč­nosť kra­va­ty!

Erik, akú kra­va­tu máš dnes oble­če­nú ty? :)

Dnes momen­tál­ne mám na sebe mon­tér­ky a kra­va­ta ma čaká v oba­le na polič­ke. Nosím viac­me­nej stá­le tú istú, nakoľ­ko mi pri­nies­la šťas­tie v lete na štát­ni­ciach.

Povedz nám tvoj prí­beh! Ako si pri­šiel na to, že chceš vyrá­bať dre­ve­né kra­va­ty?

Môj prí­beh je jed­no­du­chý a mys­lím, že aj logic­ký. Na začia­tok tre­ba však pove­dať, že už od malič­ka som vede­ný k dre­vu. Otec už cca 25 rokov pra­cu­je pri nábyt­ku, zo začiat­ku to boli sta­ro­žit­nos­ti a v súčas­nej dobe je to hlav­ne o zaria­ďo­va­ní inte­ri­é­rov na mie­ru z recyk­lo­va­né­ho dre­va. Ak sa mož­no nie­kto pýta­te, čo je to recyk­lo­va­né dre­vo tak Vám to bliž­šie ozrej­mím. Sme zás­tan­ca­mi, že v kaž­dom kva­lit­nom výrob­ku, kto­rý vyj­de z diel­ne ERMAR musí byť prí­beh a duša.

Dre­vo, kto­ré ja pou­ží­vam na výro­bu pochá­dza z demo­lá­cií sta­rých budov a vra­cia sa mu duša v podo­be ele­gant­nej dre­ve­nej kra­va­ty. Ide o viac ako 100 roč­né zále­ži­tos­ti, ešte done­dáv­na slú­ži­li ako trá­my ale­bo pod­la­ha v sta­rom dome a dnes ju nosí­te na krku. Na výro­bu kra­vát pou­ží­vam sta­ré dubo­vé dre­vo, kto­ré je tvr­dé, dob­re sa s ním pra­cu­je, má krás­nu štruk­tú­ru, zna­ky opot­re­be­nia a hlav­ne je naše – slo­ven­ské. Do kaž­dej kra­va­ty sa sna­žím zakom­po­no­vať neja­ký „kaz“, kto­rý však v koniec-kon­cov dodá čaro kaž­dé­mu kús­ku.

Okrem dre­va sa na kra­va­te nachá­dza aj ori­gi­nál­na kozia koža, kto­rá zaru­ču­je fle­xi­bi­li­tu a dodá­va ele­gan­ciu na cel­ko­vom vzhľa­de. Nikdy by mi však nena­pad­lo, že by som mohol vyrá­bať dre­ve­né kra­va­ty. Pred­sa len nie je to bež­ná vec, kto­rú si dáte na seba kaž­dý deň ako napr. ponož­ky. Na dru­hej stra­ne som vždy chcel zacho­vať a pokra­čo­vať v znač­ke ERMAR, kto­rá je na trhu od roku 2000. Ide o zlo­že­ný názov z môj­ho a otcov­ho mena – ERik­MA­Rio. To, že by som ju ucho­val vďa­ka dre­ve­ným kra­va­tám by mi však ani nena­pad­lo.

S nápa­dom som pri­šiel v janu­ári 2016, keď som sa chys­tal na rodin­nú osla­vu a z nudy som si vyro­bil dre­ve­ný motý­lik, kto­rý mal vcel­ku úspech a pove­dal som si, pre­čo neskú­siť kra­va­tu. Zo začiat­ku sa mi zdal byť ten nápad tro­chu ule­te­ný, nakoľ­ko veľa ľudí si hneď pred­sta­ví asi kus laty na krku, kto­rá je neohyb­ná a hlav­ne neprak­tic­ká. Prvú kra­va­tu mám však odlo­že­nú a urči­te ju časom uká­žem sve­tu, aby ľudia vide­li, ako som pokro­čil vo vývo­ji. :)

Zdroj: archív E. Ryban­ský

Aké je to teda byť maji­te­ľom fir­my, kto­rá vyrá­ba dre­ve­né kra­va­ty? Ako rea­gu­jú ľudia, keď im povieš, čo robíš?

Ter­mín maji­teľ fir­my je moc pri­tia­hnu­tý za vla­sy v mojom prí­pa­de, si mys­lím. Necí­tim sa tak, skôr by som to nazval výrob­com kra­vát. Musím pri­znať, že ľudia mi dáva­jú veľa síl do výro­by, pre­to­že sa stre­tá­vam v drvi­vej väč­ši­ne prí­pa­dov s veľ­mi pozi­tív­ny­mi reak­ci­ami. Kaž­dý kto sa ma opý­ta von­ku na uli­ci ale­bo hocik­de inde čo robím, tak mu poviem nech si tip­ne.

Samoz­rej­me nikto neuhád­ne, nakoľ­ko asi nepoz­ná­te niko­ho, kto také­to čosi robí :D Keď im však pre­zra­dím, čo robím, sna­žia sa pred­sta­viť si, ako môže nie­kto nosiť latu na krku. Ako­náh­le im však uká­žem samot­né pre­ve­de­nie kra­va­ty sú oča­re­ní a veľ­mi mi fan­dia, nakoľ­ko je to nie­čo úpl­ne nové a nikdy sa s tým nestret­li.

Zdroj: archív E. Ryban­ský

Ako by si cha­rak­te­ri­zo­val tvo­jich zákaz­ní­kov? Sú aj takí, kto­rí nosia kra­va­tu kaž­dý deň?

Mojich zákaz­ní­kov by som cha­rak­te­ri­zo­val hlav­ne ako nároč­ných ľudí, kto­rí si potr­pia na kva­li­tu. Slo­vo nároč­ný v tom­to prí­pa­de nezna­me­ná boha­tý, ale skôr taký, kto­rý vie, čo chce. Veľ­mi ma teší, že si ľudia opäť začí­na­jú vážiť a pod­po­ro­vať remes­lá. Ja sám si veľ­mi cením v tej­to urých­le­nej a spot­reb­nej dobe kaž­dé­ho jed­né­ho výrob­cu, kto­rý robí kva­lit­né veci a je jed­no aké­ho cha­rak­te­ru. A či sú takí, kto­rí nosia kra­va­tu kaž­dý deň?

Samoz­rej­me, pre­važ­ne sú to mana­žé­ri ale­bo ľudia, kto­rí k svoj­mu výko­nu prá­ce potre­bu­jú biz­nis oble­če­nie a chcú sa odlí­šiť. Vo veľa prí­pa­doch sú to však aj zná­mi špor­tov­ci, osob­nos­ti, ale aj bež­ní ľudia, kto­rí chcú vlast­niť taký­to skvost. Dokon­ca aj zbe­ra­te­ľom kra­vát, kto­rí majú vo svo­jej zbier­ke stov­ky kusov, nemô­že chý­bať taký­to uni­kát.

Kra­va­ty sú ruč­ne robe­né. Koľ­ko ti trvá, kým vyro­bíš jed­nu kra­va­tu?

Túto otáz­ku dostá­vam pomer­ne dosť čas­to a veľ­mi ťaž­ko sa mi na ňu odpo­ve­dá. V prvom rade musím pove­dať, že nedá sa uro­biť na jed­no pose­de­nie, pre­to taká ťaž­ká odpo­veď na otáz­ku. Na výro­bu jed­né­ho kusu potre­bu­jem mini­mál­ne tri dni, pre­to­že pou­ží­vam kva­lit­nú prí­rod­nú povr­cho­vú úpra­vu, kto­rá potre­bu­je 24 hodín na úpl­ne vytvrd­nu­tie a apli­ku­jem dve vrstvy.

Medzi­tým ako mi schne povr­cho­vá úpra­va, buď kres­lím a vyre­zá­vam ďal­šie kra­va­ty ale­bo robím na kra­bič­kách, kto­ré sú tak­tiež z dre­va. Samot­ný uzol kra­va­ty je oba­le­ný do ori­gi­nál kozej kože, kto­rý tiež zabe­rie dosť času a tak­tiež aj obší­va­nie gumič­ky oko­lo krku. Fakt neviem koľ­ko času strá­vim pri výro­be jed­nej kra­va­ty, ale odha­du­jem to nie­kde na 6 hodi­nách čis­tej prá­ce bez pre­stáv­ky.

Zdroj: archív E. Ryban­ský

Môžeš si dovo­liť dať takú cenu, akú má naozaj pre teba kra­va­tu hod­no­tu?

Mys­lím si, že áno. Kaž­dý jeden kus je vyro­be­ný a sta­rost­li­vo doru­če­ný zákaz­ní­ko­vi v dĺž­ke a fareb­nom pre­ve­de­ní, kto­ré si sám zvo­lí. Vie­te, exis­tu­je via­ce­ro príj­mo­vých sku­pín ľudí. Stre­tá­vam sa s ľuď­mi, kto­rých cena tro­chu zasko­čí, stre­tá­vam sa s ľuď­mi, kto­rí by boli ochot­ní zapla­tiť ešte viac a potom sú ľudia, kto­rí si ju pros­te kúpia, lebo ju chcú mať a tak­tiež ma chcú pod­po­riť v remes­le. Potom sú prí­pa­dy, pri kto­rých keď ozrej­mím čo všet­ko je za tým, akcep­tu­jú a zme­nia názor na cenu.

Tre­ba sa zamys­lieť nad tým, čo všet­ko je potreb­né uro­biť pre to, aby ste drža­li taký uni­kát v koneč­nej podo­be v ruke. Začí­na to troj­met­ro­vým hru­bým trá­mom a kon­čí to krás­nou kra­va­tou v dre­ve­nej kra­bič­ke. Jed­no­znač­ne si aj pri tom­to pro­duk­te tre­ba uve­do­miť, že naj­ťaž­ší je vždy mar­ke­ting a pre­daj. Keď toto všet­ko ľuďom ozrej­mím, tak vo väč­ši­ne prí­pa­dov menia názor na cenu a akcep­tu­jú ju. Nie je to o tom, že šup­nem driev­ko do CNC stro­ja, kto­rý mi všet­ko uro­bí, zle­pím a odo­vzdám. Keby to bolo také ľah­ké, robia to všet­ci.

Moja pri­da­ná hod­no­ta je prí­beh a pre­cíz­na ruč­ná prá­ca. Musím pove­dať, že pri tej­to prá­ci by som veľ­mi ťaž­ko mohol využí­vať pre­daj pomo­cou e-sho­pu. Stá­le tvr­dím, že medzi mnou a zákaz­ní­kom musí pre­be­hnúť mini­mál­ne 10 správ, v kto­rých si všet­ko vyjas­ním a dohod­ne­me. Samot­ná dĺž­ka kra­va­ty nie je voľ­ne nasta­vi­teľ­ná, ako sme zvyk­nu­tí pri kla­sic­kých tex­til­ných. Pre­to tre­ba zvo­liť takú dĺž­ku, kto­rá člo­ve­ku bude vyho­vo­vať. Buď ju na sebe name­ria ale­bo v prí­pa­de, ak sa jed­ná o taj­ný dar, tak na zákla­de výš­ky sa už vďa­ka skú­se­nos­tiam doká­žem tra­fiť. Musím si zaklo­pať, že dote­raz som všet­ky dĺž­ky tra­fil aj na diaľ­ku.

Mys­lím, že kra­va­ta sa dá aj prak­tic­ky využiť, že keď ťa nie­kto hne­vá, len mu ňou troš­ku po nose buch­neš. Máš neja­ký vtip­ný prí­beh, čo sa jej maji­te­ľom stal?

Tu tre­ba ozrej­miť, že váha kra­va­ty, nie je tak ťaž­ká, ako si ľudia mož­no pred­sta­vu­jú. Pri­bliž­ná váha jed­né­ho kusu je 75g. Pri bež­nom výko­ne prá­ce si ani len neuve­do­mí­te, že máte vlast­ne aj kus dre­va na sebe. Pra­vi­del­ne ju mávam hodi­ny na sebe a člo­vek ju ani nejak nevní­ma. Samoz­rej­me, že je iné dostať po nose kús­kom driev­ka ako tex­til­nou lát­kou :-P. Vtip­ných prí­be­hov ani nie skôr reak­cií ľudí, kto­rí majú často­krát buja­ré myš­lien­ky haha. Raz sa ma pán pýtal, či sa dá s mojou kra­va­tou pri­via­zať žena o posteľ. Skôr som mu teda odpo­ru­čil, keď už tak chcel ženu zau­jať, aby s ňou pod­kú­ril a navo­dil tak roman­tic­kú atmo­sfé­ru pri ohní­ku haha.

Veľ­mi úsmev­ná je aj doho­da medzi mnou a nezná­mou pani, s kto­rou som sa v októb­ri minu­lé­ho roku stre­tol na výsta­ve v Bra­ti­sla­ve. Veľ­mi sa jej moja kra­va­ta páči­la a bola veľ­mi nešťast­ná, že nemá par­tne­ra a teda nemá ju komu daro­vať. Nako­niec sme sa však dohod­li, že ak kra­va­tu kúpi a do roka na ňu niko­ho nez­ba­lí, tak ju opä­tov­ne vykú­pim nas­päť na rov­na­kej výsta­ve haha. Bola veľ­mi milá a nako­niec sa tak aj sta­lo a tak som zve­da­vý, či sa obja­ví v októb­ri ten­to rok ☺.

Zdroj: archív E. Ryban­ský

No kra­va­ty nie sú jedi­né, čo vyrá­ba­te. Venu­ješ sa aj výro­be nábyt­ku. Čo je na prá­ci s dre­vom naj­ťaž­šie?

Áno, hlav­nou pod­ni­ka­teľ­skou čin­nos­ťou ERMAR je stá­le výro­ba inte­ri­é­rov na mie­ru. Od malič­ka som bol nepria­mo vede­ný k tej­to prá­ci, nakoľ­ko ma otec už ako troj­roč­né­ho brá­val do fir­my, v kto­rej mal kedy­si nece­lých 50 sto­lá­rov. Už od sko­rých tíne­džer­ských rokov som začal „zava­dzať“ v diel­ni cha­la­nom a čo to som sa od nich poma­ly učil. V pätnástich/šestnástich rokoch už som poma­lič­ky začal reštau­ro­vať prvé sta­ro­žit­nos­ti a nejak sa to nenú­te­ne ťahá so mnou stá­le. V súčas­nej dobe je to z mojej stra­ny hlav­ne povr­cho­vá úpra­va nábyt­kov a občas neja­ká tá sta­ro­žit­nosť. Mys­lím, že kaž­dý jeden teraj­ší výrob­ca by mal nakuk­núť do čara sta­ro­žit­ných nábyt­kov a oku­kať tých pra­vých maj­strov z minu­los­ti. Vte­daj­šia kva­li­ta prá­ce a cel­ko­vo pre­ve­de­nia sú obdi­vu­hod­né a málo­kto sa ju sna­ží zacho­vá­vať. My si ide­me takú svo­ju líniu výro­by, pove­dz­me sed­liac­ku. Je posta­ve­ná na kla­sic­kých tva­roch, spô­so­bu spá­ja­nia čapov a cel­ko­vé­ho pre­ve­de­nia.

Čo je naj­ťaž­šie? Ťaž­ko pove­dať, pre­to­že prá­ca s dre­vom je krás­na vec. Veľa mojich roves­ní­kov o 8. hodi­ne ráno ešte spí a ja už pre­ha­dzu­jem kopy dre­va v skla­de. Už je to pre mňa taká ran­ná ruti­na a skôr som zasko­če­ný, keď tak nie je :) Pod­ľa mňa je ale naj­ťaž­šie samot­né pre­sa­de­nie na trhu. Ako som už spo­mí­nal, je via­ce­ro príj­mo­vých sku­pín a tak­tiež spot­reb­ná doba. Veľa ľudí sa teda obra­cia na kúpu tova­ru z veľ­ko­ob­cho­dov, kto­ré záso­bu­jú ľudí dre­vot­ries­ko­vým nábyt­kom. My si za svo­ji­mi výrob­ka­mi sto­jí­me a zákaz­ní­kom hovo­rí­me, že svoj náby­tok môžu posu­núť do dedičs­ké­ho kona­nia. Naše kla­sic­ké pre­ve­de­nia sú bež­ným pou­ží­va­ním tak­mer nezni­či­teľ­né.

Prá­ca je to naozaj kre­a­tív­na a vyža­du­je si veľa aj fyzic­kej prá­ce a samoz­rej­me odrie­ka­nia. Mys­líš si, že by si vedel robiť takú­to prá­cu bez toho, že by si do nej vlo­žil naozaj celé srd­ce?

S tou fyzic­kou prá­cou plne súhla­sím. Sú dni, kedy robím, robím, robím a potom po 10 hodi­nách zis­tím, že už je tma a ja som vlast­ne ani neobe­do­val :-D. Tak­tiež si uve­do­mu­jem, že som s prá­cou začal pomer­ne dosť sko­ro a mož­no mi ubeh­lo dosť vecí v živo­te, na kto­ré by som mohol neskôr spo­mí­nať, no neľu­tu­jem. Mys­lím si, že na dru­hej stra­ne to zo mňa uro­bi­lo prak­tic­ké­ho člo­ve­ka s raci­onál­nym, zdra­vým a pod­ni­ka­teľ­ským mys­le­ním. Môžem však kon­šta­to­vať, že robím čo ma baví, nemám pri tom stres a to naj­dô­le­ži­tej­šie – robím svo­jou prá­cou radosť ľuďom.

Zdroj: archív E. Ryban­ský

Zdroj: archív E. Ryban­ský

Je teda ruč­né vyrá­ba­nie kra­vát biz­nis, v kto­rom vidíš svo­ju budúc­nosť? Či je to skôr také spl­ne­nie si svoj­ho sna?

Ešte stá­le som den­ným štu­den­tom 4. roč­ní­ka VŠM/CityU v Tren­čí­ne so zame­ra­ním na pod­ni­ko­vý manaž­ment a kra­va­ty mám viac-menej ako dru­ho­ra­dú zále­ži­tosť, aj keď to v posled­nom čase asi tak nevy­ze­rá a viac som v mon­tér­kach ako za kni­ha­mi. Veľa ľudí sa čudu­je, keď sa zamys­lia nad tým, čo vlast­ne robím a čo štu­du­jem. Ja si však mys­lím, že je to pre mňa dob­rá kom­bi­ná­cia. Nakoľ­ko som na kra­va­ty sám, tak svo­je teore­tic­ké zruč­nos­ti, kto­ré nado­bud­nem v ško­le sa sna­žím apli­ko­vať do mar­ke­tin­gu a pre­da­ja a naopak prak­tic­ké zruč­nos­ti zužit­ku­jem v diel­ni.

O to viac si vážim čas v ško­le, kto­rý využí­vam buď na pre­mýš­ľa­nie ohľa­dom budúc­nos­ti ale­bo vypra­co­vá­va­ní škol­ských zada­ní pria­mo na môj biz­nis, a tým zabí­jam dve muchy jed­nou ranou. Ako spl­ne­nie sna by som to nenaz­val, pre­to­že vôbec by mi nikdy nena­pad­lo, že čosi také sa dá vôbec robiť. Či je to moja budúc­nosť neviem, žijem prí­tom­nos­ťou, kto­rá ma baví. Jedi­né čo chcem je, aby moje výrob­ky boli vždy ruč­ne vyrá­ba­né a kva­lit­né. Rad­šej nechám ľudí čakať mesiac na kra­va­tu ako chŕliť jed­nu za dru­hou zo stro­ja. Tak­tiež by som rád do budúc­na zacho­val znač­ku ERMAR, na kto­rú som pat­rič­né hrdý a ľudia ju za tie roky vní­ma­jú ako mies­to, kde náj­du vždy kva­li­tu a je to jed­no či je to kuchy­ňa ale­bo kra­va­ta.

Nako­niec nám povedz, aké plá­ny máš do roku 2017. Kam by si chcel tvoj kra­va­to­vý biz­nis posu­núť?

Jed­no­znač­ne nezas­pať na vav­rí­noch. Som si vedo­mý, že moja prá­ca asi inšpi­ru­je aj iných a budú chcieť tak­tiež začať vyrá­bať nie­čo také, a pre­to chcem byť neus­tá­le o krok vpred. Ľudia ma doslo­va dotla­či­li aj do motý­li­kov a man­že­to­vých gom­bí­kov, kto­ré som zo začiat­ku odmie­tal. Trh s dre­ve­ný­mi motý­lik­mi je na Slo­ven­sku cel­kom pes­trý, ale pri kva­li­te by som nebol až tak moc opti­mis­tic­ký. Vedia, že moja prá­ca je kva­lit­ná a pod znač­kou ERMAR náj­du kva­li­tu. Mám pri­chys­ta­né via­ce­ré veci a tak­tiež vylep­še­nia, kto­ré iní nero­bia a tým sa odlí­šiť. Pred­sa len ako hovo­rí moje mot­to: „Výni­moč­nosť, kto­rá sa nosí…“.

Pridať komentár (0)