Veronika: Ako sa stať letuškou jednej z najlepších leteckých spoločností a obletieť celý svet

Simona Hanzelová / 18. mája 2017 / Rozhovory

zdroj: archív Veroniky Prokopovej

Obletieť celý svet a dostať za to atraktívny plat? Znie to naozaj ako práca snov. Veronika Prokopová bola ešte pred vyše rokom študentkou. Na rozdiel od svojich spolužiačok však vedela, že po skončení štúdia nechce mať sedavé zamestnanie v kancelárií. Podarilo sa jej myslieť pozitívne, poraziť tvrdú konkurenciu a dostať prácu, o ktorej snívajú tisíce dievčat na celom svete. Dnes žije v Dubaji a pracuje ako letuška jednej z najlepších leteckých spoločností na svete, vďaka čomu pravidelne lieta do tých najkrajších kútov sveta. Veronika nám porozprávala, čo všetko musela absolvovať, kým si dala na hlavu povestný červený klobúčik so závojom.

Spomínaš si, kedy si prvýkrát začala snívať o povolaní letušky?

Nikdy som konkrétne nezačala snívať o povolaní letušky, skôr som sa zahrávala s myšlienkou cestovania a poznávania sveta.

Kedy si sa definitívne rozhodla, že do toho ideš?

Keď som končila vysokú školu, vedela som, že nechcem mať zamestnanie v kancelárií, že chcem cestovať a spoznať svet, a vedela som, že práca pre túto spoločnosť mi dá dobrý odrazový mostík pre toto povolanie. Takže vlastne tým, že som ukončila štúdium, to bol pre mňa taký prirodzený prechod v živote. Definitívne som sa rozhodla tesne pred Open Day, ktorý bol v decembri 2015 a ja som vo februári mala končiť školu. Takže som vedela, že po Open Day môžem nastúpiť k Emirates. Čiže to bolo také prirodzené.

zdroj: archív Veroniky Prokopovej

Kedy a ako si sa začala pripravovať na Open Day? Čo bolo podmienkou, aby si sa ho mohla zúčastniť?

Podmienka účasti na Open Day neexistuje. Môže tam prísť hocikto z ulice, ak má životopis a fotku. Sú tam dokonca nachystané aj papiere pre prípad, ak by tam prišiel niekto, kto si nenachystal životopis. Jedinou podmienkou je asi ovládanie angličtiny, keďže v nej prebieha celý pohovor.

Letušky musia mať perfektnú angličtinu a myslím si, že pre mnohé dievčatá je práve jazyk tou najväčšou prekážkou, ktorá ich od tohto povolania odradí. Akým spôsobom si dostala svoj jazyk na takúto úroveň? Pripravovala si sa na Open Day po jazykovej stránke nejako špeciálne?

Angličtinu som sa učila sama. Mala som výhodu, že keď som bola menšia, rodičia mi platili doučovanie. Človek musí na tom jazyku drieť sám, aby si trochu pomohol, najmä ak nemá možnosť vycestovať na rok študovať strednú školu do USA alebo na jazykové pobyty na prázdniny do Anglicka. Takže pre mňa to bolo doučovanie a potom som si dosť pomáhala sama. Pozerala som v angličtine seriály, čítala som si, prekladala si pesničky, jazdila som na anglické tábory, kde som celý týždeň intenzívne hovorila s Angličanmi a Američanmi. Na Open Day som sa teda špeciálne nepripravovala, keďže som vedela, na akej úrovni moja angličtina je. Tým pádom som sa nemusela na angličtinu nijako extrémne pripravovať.

Mala by letuška okrem angličtiny ovládať aj iný svetový jazyk? Ktorými jazykmi hovoríš ty?

Je určite výhoda, ak človek rozpráva viac ako jedným cudzím jazykom. Ja hovorím anglicky a nemecky. Nie je to však podmienka, angličtina stačí.

zdroj: archív Veroniky Prokopovej

Ako taký Open Day prebieha? A ako si ho prežívala, respektíve vnímala ty?

Open Day je pomerne psychicky a fyzicky náročný. Je tam 5-6 výberových kôl a vždy, keď sa vyraďujú ľudia, je to ťažké, pretože niektorí sa tam rozplačú. Sú tam ľudia, ktorí sa o túto prácu uchádzajú aj niekoľkokrát a stále sa im to nedarí. Takže z tohto dôvodu je to dosť psychicky náročné. Ja som síce jednou z tých, ktorá sa pre to spontánne rozhodla, ale dosť mi na tom záležalo. Takže som to dosť prežívala a pri každom vyraďovaní som volala najbližším. Podpora je dosť dôležitá, pretože je to dosť náročný deň.

Je konkurencia veľká? Koľko ľudí sa zhruba na Open Day zúčastnilo? A v akom dostatočnom časovom predstihu si musí človek tieto veci, že sa niekde uskutoční Open Day, „odsledovať“?

Záleží na krajine, kam človek ide, ja som bola v Prahe a bolo tam 90 ľudí. No sú krajiny, kde sú na Open Day stovky a tisíce ľudí. Je to teda individuálne, koľko ľudí príde. Myslím si, že nie je potrebné Open Day riešiť dlho dopredu. Treba sledovať stránky. Neexistuje určitý termín, nábory sa konajú celoročne po celom svete.

zdroj: archív Veroniky Prokopovej

Čo všetko musím spĺňať, ak chcem byť letuška?

Minimálny vek 21. Výška 212 cm s natiahnutou rukou na špičkách. Dobrá zdravotná kondícia. A osobnostný predpoklad? Ťažko povedať, čo presne hľadajú. Človek musí mať asi nejaké osobné kúzlo. Byť komunikatívny, prístupný zmenám a všetkému, lebo človeku sa tým otočí život úplne naruby. Čo sa týka vzdelania, stačí maturita. Skúsenosti z leteckej spoločnosti potrebné nie sú, no výhodou je, ak má človek zázemie v službách. Ľuďom, ktorí o túto prácu stoja, by som doporučila brigádu v kaviarni či cestovnej kancelárií, pretože komunikácia so zákazníkom dosť pomôže.

Aký to bol pocit, keď si dostala ten povestný „Golden Call“? Očakávala si to?

Golden Call som dostala práve tedy, keď som písala skúšku z nemčiny. Bola to eufória. Pomerne dlho sa naň čaká. Oplakala, opišťala som to a asi hodinu obvolávala celú moju rodinu. Bolo to niečo úžasné. O túto prácu sa snaží veľa ľudí a dostane ju len málo z nich. Dostala som prácu, o ktorej som snívala. Stačilo už len dokončiť školu, odcestovať a žiť si svoj sen. Golden Call som však neočakávala. Ale hovorila som si, že mám hotelovku, mám zázemie čo sa týka hospitality, robila som v hoteli, v cestovnej kancelárii, čo iného by už chceli? Snažila som sa v duchu nabudiť, aby som nestrácala nádej. Neupínala som sa k tomu, ale snažila som sa myslieť pozitívne.

Čo sa vlastne dialo po tom, ako ťa vybrali? Čo si musela zariadiť, s čím si sa musela vysporiadať a koľko času si mala k dispozícii pred tým, než si sa odsťahovala do Dubaja?

Keď pominula eufória, musela som sa sústrediť na dokončenie vysokej školy. Najprv mi poriadne nedochádzalo, čo sa bude diať. Veľmi ľahko sa hovorí, že sa presťahujem do Dubaja, ale ťažko sa to robí. Človek musí opustiť rodinu, kamarátov a do dvoch kufríkov zabaliť celý život. To mi cvaklo 3 dni po Golden Call, čo som aj oplakala. Bolo to také horko-sladké. Na jednu stranu som bola strašne šťastná, na druhú stranu strašne smutná. Po Golden Call začína kolotoč chodenia po doktoroch, vyplňovania papierov, osobných dotazníkov a balenie. Tým, že som sa pripravovala aj na štátnice, to bolo o to náročnejšie. Začala som sa baliť až týždeň pred odletom.

zdroj: archív Veroniky Prokopovej

Čo ťa čakalo počas prvých dní v Dubaji?

Prvý príchod do Dubaja bol veľmi hektický. Na jednu stranu je to úžasné, človek je v novom meste, v novom prostredí. Na druhej strane človek pochopí, že to nie je dovolenka, ale ostáva tam natrvalo. Pár dní je na aklimatizáciu, a potom sa vybavujú veci.

Ako prebieha cabin crew training a koľko dní trvá? Čo všetko sa musí letuška naučiť, a čo všetko musí ovládať?

Cabin crew training je zameraný na technické a bezpečnostné záležitosti. Zdravotný tréning, security tréning a servis. Trvá 6 týždňov a skúšky – písomné, praktické aj ústne – sú priebežne každý deň po absolvovaní každého bloku. Po skončení tréningu máte 3 dni voľno a potom nasledujú 2 skúšobné lety. Následne ste už len hodení do vody a musíte sa naučiť plávať.

Ako vyzerá typický deň letušky?

Typický deň letušky? Vstanem 4 hodiny pred odletom, musím sa namaľovať, obliecť. Odídem do head quarters, musím prejsť pasovou kontrolou, máme briefing, kde si povieme, čo nás čaká za let, a ideme do lietadla. Potom máme boarding. Behom letu servis, po prílete sa vraciame naspäť do Dubaja, ak je let kratší, a ak je dlhší, tak sa vraciame nasledujúci deň.

Letušky vašej spoločnosti musia dodržiavať prísny dress code. Z čoho pozostáva?

Dress code je predpísaný priamo spoločnosťou a skladá sa z kostýmu (sukňa s opaskom, košeľa, sako), lodičiek, kabelky a samozrejme nesmie chýba ani klobúčik so závojom. Povinné sú aj hodinky, telové pančuchy, decentné náušnice a dva prstene. Málo je ale vždy viac a všetky doplnky musia byť v súlade s uniformou, a hlavne musia byť decentné.

Pre letušky Emirates je neodmysliteľný aj červený rúž. Máte predpísanú konkrétnu značku a odtieň?

Predpísanú značku rúžu nemáme. Dôležité je, aby išlo o červenú bez akéhokoľvek podtónu. Ja som si obľúbila Ruby Woo od Mac.

zdroj: archív Veroniky Prokopovej

V akom časovom predstihu sa dozvieš, kam letíš? Máš možnosť ovplyvniť to, a vybrať si napríklad inú destináciu?

To, kam budeme nasledujúci mesiac letieť, sa dozvieme zhruba posledný týždeň v mesiaci. Po skúšobnej dobe je možné aj o konkrétny let požiadať, alebo si ho vymeniť s ostatnými.

Kam najďalej si už ako letuška letela?

Dostala som sa naozaj skoro všade a stále nemôžem uveriť tomu, čo sa mi počas posledného roku podarilo vidieť. Práve som sa vrátila z New Yorku a je to naozaj mesto, ktoré nikdy nespí.

V ktorých krajinách si teda už (ako letuška) bola?

Zoznam je nekonečný! Nový Zéland, USA, Čína, Japonsko, Thajsko, Veľká Británia, Španielsko, Seychelly, Juhoafrická republika, Austrália, Indonézia…

A kde sa ti zatiaľ najviac páčilo? Máš medzi letmi vôbec dostatok času na to, aby si stihla aj „behať po výletoch“?

Mojou najobľúbenejšou destináciou je Kapské Mesto. Je to kúzelné miesto s nádhernou prírodou, nekonečnými plážami a skvelými ľuďmi. Tokyo ma zasa dostalo svojou atmosférou, kultúrou a jedlom. Každé miesto má niečo do seba, a ja sa vždy snažím aj napriek únave ísť von a pozrieť sa na to najdôležitejšie, čo si zrovna prajem vidieť alebo sa len tak motám po nákupoch. Vďaka svojmu povolaniu sa na jednotlivé miesta stále vraciam, takže rozhodne nepanikárim, že som ešte nevidela všetko.

zdroj: archív Veroniky Prokopovej

Koľko času tráviš v Dubaji, ktorý je teraz v podstate tvojím domovom. Páči sa ti tam?

V Dubaji trávim približne sedem až desať dní v mesiaci. Začiatky boli ťažké, pretože sa zrazu ocitnete v neznámej krajine bez rodiny a priateľov. Ja som sa ale aklimatizovala pomerne rýchlo a teraz sa tu cítim ako doma.

Žiť v úplne cudzej krajine nie je spočiatku vôbec ľahké. Ako zvládaš odlúčenie od rodiny a od priateľov? 

Začiatky boli ťažké, ale časom si človek zvykne. Vďaka moderným technológiám som s kamarátmi a rodinou v kontakte každý deň. Priateľov, ktorých som získala v Dubaji, mám na celý život. Počas tréningu som spoznala skvelú partiu ľudí, ktorí sú mojou druhou rodinou. Nemusíme sa vídať denne, ale máme o sebe prehľad. Ako som už hovorila, telefóny sú úžasná vec. :)

Ako často môžeš chodiť za rodinou?

Po skúšobnej dobe, ktorá trvá 6 mesiacov, mám dovolené opustiť Dubaj kedykoľvek počas dní voľna. V poslednom období sa mi podarilo vrátiť sa domov každý mesiac. :)

Emirates patrí medzi najlepšie letecké spoločnosti na svete. Aké pracovné benefity ti letecká spoločnosť poskytuje?

Benefity mám v podobe zliav na letenky pre moju rodinu, kamarátov a samozrejme aj pre seba. Ďalej mi spoločnosť pomáha zabezpečovať ubytovanie a platiť náklady spojené s údržbou domácnosti. Dá sa povedať, že sa musím postarať už iba o zaplatenie účtov za internet a osobný telefón.

Čo je na práci letušky najťažšie a naopak, čo je najväčšou výhodou? Ako dlho v priemere vydržia stevardi pracovať na tejto pozícií?

Najťažšia je časová náročnosť práce a neustále zmeny časových pásiem. Taktiež je ťažké byť bez rodiny a mať „normálny“ osobný život je skoro nemožné. Výhodou je možnosť obletieť svet v rámci zamestnania a dostať za to zaplatené :). Všetko má svoje pre a proti a nie každý dokáže toto zamestnanie vykonávať. Kontrakt máme na 3 roky, ale niekomu práca nesadne a odíde skôr. Niekto sa ale v lietaní nájde a zostane niekoľko rokov. Je to dosť individuálne.

zdroj: archív Veroniky Prokopovej

Máš už predstavu, dokedy sa chceš venovať tomuto povolaniu ty?

Netuším! Pokiaľ ma bude baviť lietať a cestovať. Akonáhle budem z práce otrávená a nebude ma tešiť, nemá zmysel zostávať.

 Čo by si inak nezažila, keby si sa nestala letuškou? 

Asi by som behom mesiaca nestihla navštíviť tri rôzne kontinenty, nespoznala by som svojich terajších kamarátov a celkovo, asi by som nedostala takú školu života, akú mám teraz.

Keďže si už pochodila veľa letísk, ktoré je podľa teba najkrajšie, a prečo? 

Hmmm, dobrá otázka. Popravde mi už tie letiská pripadajú rovnaké. Všetko je na rovnakom princípe. Ale ako prvé mi napadol Singapur a Hong Kong. Pomerne dosť sklamaná som bola z JFK letiska. Pri predstave tak obrovského a známeho letiska som čakala nejaký ultra moderný zázrak a opak bol pravdou. A možno náš terminál bol starší. :)

Čo by si chcela odkázať dievčatám, ktoré snívajú o povolaní letušky?

Nech skúsia Open Day a nenechajú sa ničím odradiť. Dôležité je poriadne si preštudovať materiály a podrobnosti o tejto práci. Na prvý pohľad je na očiach krásna uniforma, dokonalý make-up a atraktívny plat, ale keď ide do tuhého, sme na palube na to, aby sme ľuďom zachránili život a máme na starosť bezpečnosť letu. Želám všetkým veľa šťastia a aj keď je pravdou, že sa musíme vzdať veľa vecí, a zo začiatku sa to môže zdať ako peklo na zemi, stojí to za to a ja som za túto životnú príležitosť šťastná a nemenila by som.:)

 

Pridať komentár (0)