Adriána pracuje v zahraničí na vysokozdvižnom vozíku, zarobí pritom ako manažér na Slovensku

  • Už viac ako pol roka pracuje na vysokozdvižnom vozíku a prácu sa meniť nechystá
  • Mladá Slovenka potvrdzuje, že remeslo či manuálna práca v dnešnej dobe chýbajú a sú aj dobre finančne ohodnotené
 srcset
archív Adriána Paulovičová
  • Už viac ako pol roka pracuje na vysokozdvižnom vozíku a prácu sa meniť nechystá
  • Mladá Slovenka potvrdzuje, že remeslo či manuálna práca v dnešnej dobe chýbajú a sú aj dobre finančne ohodnotené

Adriána Paulovičová má 22 rokov a pochádza z Topoľčianskeho okresu. Už niekoľko mesiacov obsluhuje vysokozdvižný vozík a túto prácu si pochvaľuje. Pracuje v zahraničí, vo Veľkej Británii, ďaleko od domova. Jej povolanie je netypické tým, že na prvý pohľad môže vyzerať ako čisto mužské. Vedel si, že deň vysokozdvižnej vozičkárky začína ranným meetingom v kancelárii?

  • Aký odbor Adriána vyštudovala a budeš teda prekvapený
  • Koľko týždenne zarába
  • Ako bojovala s mužskými kolegami a po akom čase ju medzi seba prijali
  • Ako sa z netradičných povolaní na Slovensku stávajú stále viac vyhľadávané

Dnes už asi neexistuje povolanie, ktoré je vyslovene určené len pre mužov alebo len pre ženy. Každopádne – obsluhovať vysokozdvižný vozík je celkom makačka, nie?

Jednoznačne to bola pre mňa veľká výzva sadnúť si do niečoho tak “obrovského“, samozrejme to zabralo pár hodín zvyknúť si napríklad na riadenie alebo na to, že sedíte, ale hlavu máte stále natočenú do ľavej strany. Ale teraz to pre mňa je už hračka.

Čím ste chceli byť ako dieťa?

Ako každé iné dieťa som túžila niečo tvoriť, nakoľko ma ale očarila cudzina, hneď po dokončení strednej školy som odcestovala a vtedy sa moje sny trochu pozmenili, samozrejme v dobrom.

Pracujete v čisto mužskom prostredí?

V podstate áno. Mám však dve ďalšie kolegyne, ktoré tiež riadia vysokozdvižný vozík.

Mali spočiatku Vaši kolegovia divné pohľady alebo reči typu, že žena do takého stroja nepatrí?

V prvý deň, kedy sa začal môj tréning, som si vyslúžila pár zvláštnych pohľadov typu: Si si istá, že toto je práca pre teba? Ale samozrejme aj podobné reči, že ženy nevedia poriadne šoférovať ani auto, nie to ešte takýto stroj.

A dnes?

Zabralo to určitú dobu kým sa moji mužskí kolegovia začali na mňa pozerať ako na rovnocennú spolupracovníčku. Ak mám byť úprimná, povedala by som, že zo začiatku mi až tak nedôverovali. Časom sa však všetko zmenilo, pretože videli, že na takúto pozíciu mám, ako sa hovorí „gule“.

zdroj: Archív Adriána Paulovičová

Máte všetci rovnakú uniformu?

Áno, všetci sme si rovní. Dokonca nepociťujem ani rozdiely v pracovných pozíciach. Nikto nieje nadhodnocovaný ani podceňovaný.

Je náročnejšie obsluhovať vysokozdvižný vozík alebo zvládať prácu psychicky?

S vysokozdvižným vozíkom je to ako s bicyklovaním, pokiaľ sa to raz naučíte, už to nezabudnete. Skôr by som povedala, že práca je náročnejšia psychicky. Raz za čas sú nejaké nezhody s kolegami alebo máme všetci roboty vyše hlavy, vtedy je to náročné.  Ako napríklad teraz, v týchto časoch, kedy každí robí svoje maximum.

Teraz je to pre vás asi dosť veľká výzva…

Áno. No myslím, že mojou doposiaľ najväčšou výzvou bolo poriadne sa zaučiť a zapadnúť do kolektívu. Pod jednou strechou tu pracuje paradoxne aj väčší počet národností a niekedy je ťažké fungovať v kolektíve, ktorý má rôzne zvyky a nálady. Ale samozrejme, nič nie je nemožné, záleží to iba od ľudí.

Pracujete aj počas tejto epidémie. Ako sa pracuje? Ste špeciálne chránení?

Keďže dodávame produkty do všetkých nemocníc vo Veľkej Británii, máme práce skutočne vyše hlavy. Posledných pár týždňov je pre nás dosť náročných, pracujeme na 3 zmeny, od 8 až do 12 hodín a samozrejme aj víkendy. Pred pár dňami nám priradili pomocnú silu – niekoľko mužov z armády, ktorí nám pomáhajú. Snažíme sa všetci pracovať rýchlo a zodpovedne, lebo od nás závisia iní ľudia.

Čo sa týka bezpečnostných opatrení, každý z vodičov má pridelený vlastný stroj, v ktorom sa snažíme udržiavať čistotu. Máme ich vybavené dezinfekčnými prostriedkami od gélov až po vlhčené antibakteriálne utierky. Snažíme sa byť teraz obzvlášť opatrní.

Aký je postup, ak sa človek chce na takúto pozíciu dostať?

Povedala by som, že človek potrebuje odhodlanie, nebáť sa nových vecí a určite je tam treba aj istú guráž. Čo sa týka napríklad vodičského preukazu, netreba žiadny špeciálny, dostanete niekoľko týždňový tréning a potom treba absolvovať záverečné skúšky. Je to podobné, ako keď si človek robí klasický vodičský preukaz.

zdroj: archív Adriana Paulovičová

Ako teda vyzerá Váš pracovný deň?

Začína klasickým meetingom v kancelárii, kde nám je zadelená práca. Vtedy nám vedenie oznámi, koľko nás toho v danom dni čaká. Potom sa všetci rozídeme k svojim strojom. Na začiatku nesmie chýbať kontrola stroja, to znamená skontrolovať, či stroj funguje tak ako má, aby nevznikli žiadne zranenia pri jeho dennej obsluhe. Sadáme do vozíka a začíname pracovať.

Moja práca je jednoznačne zaujímavá tým, že nie je stereotypná. Každý deň je síce podobná, no nikdy nie rovnaká. To mi veľmi vyhovuje, pretože ja by som dlho v stereotype nevydržala. Počas dňa sa navyše stretnem s veľa príjemnými ľuďmi, ktorí mi prácu spríjemňujú.

Máte rada stroje a autá? Aký máte doma?

Od malička som pokukovala po autách, takže áno, mám záľubu v autách. Páčia sa mi hlavne tie športovejšie. Doma zatiaľ nemám žiadne, ale pracujem na tom, aby som si ho mohla zadovážiť.

Koľko zarába vysokozdvižná vozičkarka?

Môj týždenný príjem je v rozmedzí od 300 do 600 libier. Záleží od počtu odpracovaných hodín a hodín za nadčasy. Takže mesačne sú to naozaj pekné peniaze.

Remeslo je mnohokrát oveľa lepšie finančne ohodnotené, ako napríklad práca v kancelárii. Vy ste toho dôkazom.

Tento prípad môžem potvrdiť, pretože mojou prácou nie je iba riadiť vysokozdvižný vozík, takisto pracujem aj v kancelárii. Pri svojej profesii si vyskúšam oba varianty. Manuálna práca je však jednoznačne lepšie finančne ohodnotená, než tá práca v kancelárii. Tú druhú považujem ale za viac namáhavú na psychiku.

Dnes sa však do manuálnej práce nikto nehrnie, sú už modernejšie povolania a tak táto práca ostáva prevažne pre staršiu generáciu. Ja si ale myslím, že sa nie je za čo hanbiť.

Z akej strednej školy ste sa na túto pozíciu dostali? Niekedy v minulosti museli ľudia napr. absolvovať siahodlhé kurzy k tomu, aby vedeli stroj obsluhovať, museli mať vzdelanie o tom, ako funguje poľnohospodárstvo, či konkrétny priemysel. Je tomu tak aj dnes? Alebo sa kvalita pracovníkov znižuje presne kvôli nedostatku pracovnej sily tohto typu?

Študovala som dizajn interiéru (smiech), ktorý absolútne nemá spoločné s mojou aktuálnou prácou. Čo sa týka kvality práce, nemôžem to porovnávať, keďže som na Slovensku v tejto oblasti nikdy nepracovala. Ale tu vo Veľkej Británii si veľmi potrpia na kvalitné zaučenie pracovníka do práce, takisto veľmi dbajú na bezpečnosť na pracovisku. Ku všetkému majú školiteľa a kurzy, pokiaľ neuspejete v testoch, na pracovisko sa proste nedostanete.

Ale inak nie, nemusíte mať žiadne predchádzajúce skúsenosti či kurzy, ku všetkému dostanete školenie.

zdroj: archív Adriána Paulovičová

Vaša práca je fyzicky náročná. Čo obnášajú vaše pracovné benefity a ako relaxujete po práci?

Samozrejme firemné benefity máme. Môžeme využívať  všeobecného a očného lekára. No v poslednej dobe k tomu pribudli aj uprednostnené nákupy v supermarketoch. Môj tip na relax po ťažkej práci je horúci kúpeľ a dostať sa do postele pred jedenástou (smiech). Takisto chodím na pravidelné masáže, tie pomáhajú na bolesti krčnej chrbtice, ktoré niekedy mávam (smiech).

 

Najnovšie video