Ak Ukrajina nezaplatí, Rusko ju odreže od vlastnej elektrárne

Rusko v stredu vyhlásilo, že nasadilo na Ukrajine sofistikované laserové zbrane, ktoré sa používajú na likvidáciu dronov. Podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského takéto vyhlásenia svedčia o „úplnom krachu invázie“, ktorý núti Moskvu k tvrdeniam o nasadení nových „zázračných“ zbraní. TASR tieto informácie prevzala zo stanice BBC, denník The Guardian a agentúry Reuters.

„Vidíme, že v treťom mesiaci totálnej vojny sa Rusko snaží nájsť svoju „zázračnú zbraň“. Vraj laser. To jasne naznačuje úplný krach invázie,“ povedal Zelenskyj v noci na štvrtok vo svojom pravidelnom večernom videopríhovore k národu.

Prirovnal pritom počínanie Kremľa k propagande hitlerovského Nemecka, ktorá v posledných rokoch druhej svetovej vojny sľubovala tzv. „wunderwaffe“. Malo ísť o zázračnú superzbraň, ktorá by náhle zvrátila nepriaznivý vývoj vojny v prospech nacistov.

O údajnom nasadení vysokovýkonných laserových zbraňových systémov na Ukrajine hovoril na stredajšej tlačovej konferencii v Mokve ruský vicepremiér Jurij Borisov, ktorý má na starosti ruský vojensko-priemyselný komplex.

Podľa jeho slov sa počas bojov na Ukrajine využívajú aj „prvé prototypy“ novej generácie laserových zbraní s označením Zadira, ktoré sú schopné spáliť a zneškodniť nepriateľské drony. Agentúra Reuters uvádza, že o tomto type zbrane nie sú verejne známe takmer nijaké informácie.

Zelenskyj vo svojom príhovore dal ruské tvrdenia o nasadení laserov do súvisu s tým, že Moskva už na Ukrajine vystrieľala  väčšinu svojho arzenálu rakiet, ktoré jej už začínajú dochádzať.

Šéf Kremľa Putin však naďalej trvá na tom, že ruská „špeciálna vojenská operácia“ ide podľa plánu a dosahuje stanovené ciele.

Toto sledovanie online sme ukončili.

22:00 Scholz a Rutte: Nemecko s Holandskom nevedia dať Ukrajine viac než 12 húfnic

Nemecko spoločne s Holandskom v súčasnosti nevedia Ukrajine dodať viac ako 12 húfnic, ktoré už Kyjevu prisľúbili. Vo štvrtok to na spoločnej tlačovej konferencii v Haagu oznámili nemecký kancelár Olaf Scholz a holandský premiér Mark Rutte. TASR prevzala správu od agentúry DPA.

Scholz uviedol, že húfnice „skrátka nie sú k dispozícii“ a ich počet pre Ukrajinu nebol určený náhodne. „Zvážili sme… koľko ich musí byť, aby vytvorili funkčnú jednotku,“ povedal nemecký kancelár.

Rutte vysvetlil, že húfnice nie sú zbrane určené na okamžité použitie, „ale skôr na ďalšiu fázu boja“. Podľa jeho slov je rozhodujúce, aby boli ukrajinskí vojaci správne vycvičení na manipuláciu s týmito zložitými zbraňami. Holandsko dodá Ukrajine päť samohybných húfnic, Nemecko sedem. Ukrajinskí vojaci minulý týždeň dorazili do Nemecka, kde sa učia obsluhovať nemecké samohybné húfnice „Panzerhaubitze 2000“.

21:19 Putinova dcéra randí s menovcom ukrajinského prezidenta Zelenského

Dcéra ruského prezidenta Vladimira Putina Katerina Tichonovová má vzťah s menovcom ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Jej partnerom je podľa medializovaných správ Igor Zelenskij, baletný tanečník a bývalý riaditeľ Bavorského štátneho baletu.

TASR správu prevzala z denníka Daily Mail, ktorý sa odvoláva na informácie nemeckého týždenníka Der Spiegel. Igor Zelenskij (52) je považovaný za jedného z najúspešnejších ruských baletných tanečníkov. V roku 2016 sa stal riaditeľom Bavorského štátneho baletu, no po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu z tejto funkcie odstúpil. Daily Mail píše, že sa tak zrejme stalo po tom, ako odmietol odsúdiť ruskú inváziu.

Tichonovová (35) s ním má údajne dvojročnú dcéru. Podľa Daily Mail za ním zvykla v minulosti často cestovať do Mníchova. Po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu jej to však už znemožnili sankcie voči Rusku, ktoré zahŕňajú aj zrušenie leteckého spojenia medzi Ruskom a Západom.

Tichonovová bola v minulosti vydatá za ruského miliardára Kirilla Šamalova. Je mladšou z dvojice dcér, ktoré má Putin so svojou exmanželkou Ľudmilou Očeretnou.

21:10 Generál Milley telefonicky hovoril so šéfom ruskej armády

Predseda Zboru náčelníkov štábov (JCS) armády USA generál Mark Milley telefonoval vo štvrtok so svojím ruským náprotivkom, náčelníkom generálneho štábu ruských ozbrojených síl Valerijom Gerasimovom. Išlo o ich prvý rozhovor, odkedy ruská armáda 24. februára zaútočila na Ukrajinu, uviedlo americké ministerstvo obrany (Pentagón). TASR informáciu prevzala od agentúry AFP.

Milley a Gerasimov diskutovali „o niekoľkých otázkach súvisiacich s bezpečnosťou“, ktoré vyvolávajú obavy, uviedol bez ďalších podrobností hovorca JCS Sean Riordan.

Podľa portálu Zvezda, ktorý spravuje ruská armáda, sa telefonát uskutočnil na žiadosť Milleyho. Generáli diskutovali o „otázkach spoločného záujmu vrátane situácie na Ukrajine“. Milley a Gerasimov boli v kontakte ostatný raz 11. februára, teda v čase, keď Washington upozorňoval na hroziacu inváziu ruskej armády na Ukrajinu.

Americký minister obrany Lloyd Austin 13. mája telefonoval so svojím ruským náprotivkom Sergejom Šojguom, ktorého vyzval, aby okamžite pristúpil k vyhláseniu prímeria na Ukrajine, pripomína AFP. Ako však neskôr uviedol hovorca Pentagónu, tento rozhovor „nevyriešil žiadne akútne problémy ani neviedol k zmene konania či rétoriky ruskej strany“.

20:50 Macron sa obáva, že konflikt na Ukrajine sa môže rozšíriť aj do Moldavska

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyjadril vo štvrtok obavy z toho, že konflikt na Ukrajine by sa mohol rozšíriť aj do ďalších krajín regiónu – predovšetkým do Moldavska. TASR prevzala správu z agentúry DPA.

„Neprijateľná agresia Ruska na Ukrajine predstavuje hrozbu pre celý región a najmä pre Moldavsko,“ povedal Macron počas návštevy moldavskej prezidentky Maie Sanduovej v Paríži.

Sanduová počas svojho stredajšieho vystúpenia v Európskom parlamente (EP) v Bruseli upozornila, že nedávne napätie v separatistickom moldavskom regióne Podnestersko pri ukrajinských hraniciach viedlo k zvýšeným obavám o možnú destabilizáciu v krajine.

Na území separatistického Podnesterska je rozmiestnených približne 1500 ruských vojakov. Moskva tam má svoju vojenskú základňu a sklady s približne 20.000 tonami munície. Čo sa týka úsilia Moldavska stať sa členskou krajinou EÚ, poznamenal francúzsky prezident, že jasná odpoveď by mala prísť v nasledujúcich týždňoch. Moldavsko požiadalo o vstup do EÚ krátko po ruskej invázii na Ukrajinu.

20:40 Ukrajinský kocúr predbehol svetových influencerov. Po ocenenie si prišiel v náruči Khabyho Lamea

20:38 Generál Milley telefonicky hovoril so šéfom ruskej armády

Predseda Zboru náčelníkov štábov (JCS) armády USA generál Mark Milley telefonoval vo štvrtok so svojím ruským náprotivkom, náčelníkom generálneho štábu ruských ozbrojených síl Valerijom Gerasimovom.

Išlo o ich prvý rozhovor, odkedy ruská armáda 24. februára zaútočila na Ukrajinu, uviedlo americké ministerstvo obrany (Pentagón). TASR informáciu prevzala od agentúry AFP.

Milley a Gerasimov diskutovali „o niekoľkých otázkach súvisiacich s bezpečnosťou“, ktoré vyvolávajú obavy, uviedol bez ďalších podrobností hovorca JCS Sean Riordan. Podľa portálu Zvezda, ktorý spravuje ruská armáda, sa telefonát uskutočnil na žiadosť Milleyho. Generáli diskutovali o „otázkach spoločného záujmu vrátane situácie na Ukrajine“.

Milley a Gerasimov boli v kontakte ostatný raz 11. februára, teda v čase, keď Washington upozorňoval na hroziacu inváziu ruskej armády na Ukrajinu.

19:31 Johnson telefonoval so Zelenským o vojenskej pomoci aj potravinovej bezpečnosti

Britský premiér Boris Johnson telefonoval vo štvrtok s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským o vojenskej podpore a o globálnej potravinovej bezpečnosti. Vo vyhlásení to uviedol hovorca britskej vlády, informuje TASR na základe správy americkej televízie CNN.

“Lídri diskutovali o pokroku v rokovaniach, pričom sa dohodli na zintenzívnení spolupráce so spojencami, vrátane USA, Francúzska a Nemecka, s cieľom stanoviť dlhodobú bezpečnostnú architektúru pre Ukrajinu,“ povedal hovorca britskej vlády.

Britský premiér v telefonáte so Zelenským vyjadril svoje obavy z narastajúcich globálnych dôsledkov ruskej invázie na Ukrajinu a bezohľadnej blokády ukrajinských čiernomorských prístavov Moskvou a tiež narastajúcich cien potravín v rozvojových krajinách.

Generálny riaditeľ Svetového potravinového programu (WFP) David Beasley vo štvrtok povedal, že “neotvorenie (ukrajinských) prístavov bude vyhlásením vojny potravinovej bezpečnosti na celom svete“ a milióny ľudí privedie na pokraj hladomoru.

zdroj: SITA/AP Photo/Francisco Seco

18:30 Ruské reštaurácie McDonald’s kúpi tamojší držiteľ licencie

Americká firma McDonald’s prevádzkujúca sieť reštaurácií má kupca pre svoje reštaurácie v Rusku. Spoločnosť informovala, že doterajší držiteľ licencie Alexander Govor, ktorý prevádzkuje 25 reštaurácií na Sibíri, súhlasil s kúpou 850 ruských reštaurácií McDonald’s a ich prevádzkovaním pod novým názvom.

Predajnú cenu neprezradila. Govor, ktorý má licenciu od roku 2015, tiež súhlasil so zachovaním 62-tisíc ruských zamestnancov McDonald’s najmenej dva roky za rovnakých podmienok. Súhlasil aj s vyplácaním miezd firemných zamestnancov McDonald’s až do ukončenia predaja.

Prvú reštauráciu McDonald’s v Rusku otvorili v centre Moskvy pred viac ako tromi desaťročiami, krátko po páde Berlínskeho múra. Spoločnosť začiatkom marca uviedla, že svoje reštaurácie v Rusku dočasne zatvára, ale naďalej vypláca zamestnancom mzdy. V pondelok oznámila, že všetky svoje prevádzky v Rusku predá, no možnosť návratu nechala otvorenú.

17:50 Rusko zvažuje, že Ukrajinu odreže od vlastnej elektrárne

Rusko naznačilo, že by mohli Ukrajinu odrezať od najväčšej európskej jadrovej elektrárne. Vyhrážajú sa, že tak urobia, ak Moskve za elektrinu Ukrajinci nezaplatia, píše The Guardian.

Záporožská jadrová elektráreň je v rukách Rusov, odkedy ju ich armáda po vpáde do krajiny dobyla 24. februára.

Ruské tlačové agentúry citovali ruského podpredsedu vlády Marata Khusnullina: „Ak je energetický systém Ukrajiny pripravený zaplatiť, bude závod pracovať pre Ukrajinu. Ak nie, bude pracovať pre Rusko.“ Povedal, že elektráreň zostane v prevádzke, či už Ukrajinci zaplatia alebo nie: „Máme bohaté skúsenosti s prácou s jadrovými elektrárňami. V Rusku máme skúsené firmy.“

Ukrajinská jadrová agentúra Energoatom dnes uviedla, že daná elektráreň aj naďalej zásobuje národnú elektrickú sieť. Hovorca agentúry povedal, že Rusi nemajú technickú kapacitu na to, aby odtiaľ dodávali energiu do Ruska alebo na Krym.

16:46 Ruský vojak povedal súdu, že na zabitie civilistu dostal rozkaz

Ruský vojak, ktorého ako prvého na Ukrajine súdia pre obvinenia zo spáchania vojnového zločinu, vo štvrtok povedal, že neozbrojeného ukrajinského civilistu zastrelil na príkaz dôstojníka. Dvadsaťjedenročný Vadim Šišimarin povedal súdu v Kyjive, že dôstojník trval na tom, aby 62-ročného muža, ktorý telefonoval, zastrelil, pretože by mohol vyzradiť, kde sa nachádzajú.

Vojak, ktorý strelil muža do hlavy z auta v obci v Sumskej oblasti 28. februára, povedal, že musel splniť rozkaz. Mladý muž čelí za svoj čin doživotnému trestu odňatia slobody. Šišimarin požiadal ženu obete Katerynu Šelipovovú, ktorá bola prítomná v súdnej sieni, o odpustenie. Podľa nej si vojak zaslúži doživotie. Dodala však, že by jej nevadilo, ak by bol súčasťou možnej výmeny za ukrajinských obrancov oceliarne Azovstaľ v meste Mariupoľ. Proces s Rusom podľa televízie CNN odročili na piatok. 

15:50 Ruský plukovník v zálohe kritizujúci ťaženie ruskej armády zmenil názor

Ruský armádny plukovník v zálohe Michail Chodarionok, ktorý v pondelok v ruskej štátnej televízii Rossija-1 kritizoval nepriaznivý priebeh ruských vojenských operácií na Ukrajine, v stredu verejne zmenil svoj názor. Podľa jeho slov bude ukrajinská armáda z nadchádzajúcich plánov ruskej armády nemilo prekvapená. TASR informuje podľa správy agentúry DPA.

„Základom je, že realizácia plánov (ruskej armády) ukrajinskú stranu v blízkej budúcnosti nepríjemne prekvapí,“ povedal Chodarionok. Zdôraznil, že ruská armáda sleduje a ničí zbrane dovážané zo zahraničia. „Na americké húfnice zostanú čoskoro len spomienky,“ vyhlásil Chodarionok.

Ešte v pondelok pritom ruský plukovník v zálohe hovoril o silnej vôli ukrajinskej armády a upozorňoval, že sa onedlho začne prejavovať pomoc z Európy. „Situácia sa pre nás bude zhoršovať,“ skonštatoval v pondelok Chodarionok aj napriek odporu moderátorky relácie.

View this post on Instagram

A post shared by STARTITUP (@startitup_sk)

15:05 EÚ: Europoslanci žiadajú osobitný medzinárodný tribunál na prešetrenie zločinov agresie na Ukrajine

Osobitný medzinárodný tribunál by mal v prípade zločinov agresie na Ukrajine prešetriť konanie ruského politického vedenia, vojenských veliteľov a ich spojencov. Európsky parlament (EP) v uznesení, ktoré prijal vo štvrtok, vyzýva Európsku úniu (EÚ), aby prijala všetky potrebné opatrenia v medzinárodných konaniach a súdoch na podporu stíhania ruského a bieloruského režimu za vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti, genocídu a agresiu.

Europoslanci žiadajú, aby sa tieto vyšetrovania a následné trestné stíhania vzťahovali aj na všetkých zamestnancov ruských ozbrojených síl a vládnych úradníkov zapojených do vojnových zločinov.

Uznesenie o boji proti beztrestnosti vojnových zločinov na Ukrajine bolo prijaté zdvihnutím ruky, informuje EP na svojej oficiálnej webstránke. (SITA)

14:45 Šéf WHO hovoril s Lavrovom o angažovanosti Ruska a situácii na Ukrajine

Šéf Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Tedros Adhanom Ghebreyesus telefonoval s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom, s ktorým hovoril o úlohe Ruska v súvislosti s globálnymi záležitostiach v zdravotníctve a situácii na Ukrajine. TASR o tom informuje na základe aktuálnej správy denníka The Guardian.

„Hovorili som s ministrom zahraničných vecí o ruskej účasti na globálnych zdravotníckych záležitostiach, o spolupráci s WHO a o situácii na Ukrajine,“ napísal na sociálnej sieti Twitter vo štvrtok Tedros.

Spoke with Foreign Minister Lavrov about 🇷🇺’s participation in global health matters, work with @WHO & the health situation in #Ukraine. I requested safe access to Mariupol, Kherson, Southern Zaporizhzhia & other besieged areas to deliver health aid. Civilians must be protected.

— Tedros Adhanom Ghebreyesus (@DrTedros) May 19, 2022

„Požiadal som o bezpečný prístup k Mariupolu, Chersonu, k juhu Záporožia a k ostatným obliehaným oblastiam, aby sa tam mohla doručiť pomoc,“ dodal Tedros s tým, že civilisti musia byť chránení. (TASR)

14:10 V. BRITÁNIA: Krajina zmrazila aktíva troch ruských aeroliniek

Veľká Británia vo štvrtok zmrazila aktíva troch ruských leteckých spoločností, čo im neumožní predať pristávacie intervaly, takzvané sloty, na britských letiskách v hodnote do 50 miliónov libier.

Najnovšie sankcie pre ruskú vojnu na Ukrajine nedovolia ruskej štátnej firme Aeroflot, ktorá je najväčšou leteckou spoločnosťou v Rusku, a prepravcom Rossiya Airlines a Ural Airlines predať pristávacie intervaly, ktoré nevyužívajú vzhľadom na skorší zákaz letov ruských aeroliniek do Spojeného kráľovstva.

„Kým bude Putin pokračovať v barbarskom útoku na Ukrajinu, budeme pokračovať v krokoch proti ruskej ekonomike,“ uviedla vo vyhlásení britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová. „Už sme uzavreli náš vzdušný priestor pre ruské letecké spoločnosti. Dnes zabezpečujeme, že nebudú môcť speňažiť svoje lukratívne sloty na našich letiskách,“ dodala ministerka. (SITA)

13:45 Prvý ruský vojak súdený za vojnové zločiny požiadal o odpustenie

Prvý ruský vojak, ktorého na Ukrajine súdia za vojnový zločin, Vadim Šišimarin, požiadal vo štvrtok na súde v Kyjeve o odpustenie, keď podrobne opisoval, ako zabil na začiatku ruskej vojenskej invázie civilistu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

„Viem, že mi nedokážete odpustiť, no aj tak vás žiadam, aby ste mi odpustili,“ uviedol 21-ročný ruský seržant, pričom tieto slová podľa AFP adresoval manželke 62-ročného civilistu, ku ktorého zabitiu sa v stredu pred súdom priznal.

Russian soldier Vadym Shishimarin, 21, seen in court in Kyiv today.

He faces life sentence for violating the laws of war by killing a civilian, Oleksandr Shelipov, 62, in Sumy Oblast on Feb. 28.

Photo: @AnnaMyroniuk / The Kyiv Independent pic.twitter.com/6wrAzWXcSn

— The Kyiv Independent (@KyivIndependent) May 19, 2022

Šišimarin vo štvrtok na súde vypovedal, že muža, z ktorého smrti je obvinený, zastrelil, keď on a ďalší ruskí vojaci ustupovali a chceli sa pripojiť k svojej jednotke. Pri ústupe vojaci objavili civilné auto značky Volkswagen, ktoré odcudzili.

„Chceli sme sa dostať na miesto, kde bola naša armáda, a vrátiť sa do Ruska,“ uviedol Šišimarin s tým, že cestou ukradnutým autom vojaci zbadali muža, ktorý telefonoval.

Následne obvinenému seržantovi prikázal iný ruský vojak nachádzajúci sa v aute, aby telefonujúceho muža zastrelil. „Kričal na mňa, aby som strieľal, pretože ich vystavujem nebezpečenstvu,“ uviedol Šišimarin.

Mladý vojak prišiel vo štvrtok na súd v šedomodrej mikine a agentúra AFP si všíma, že v čase, keď vypovedala manželka zabitého civilistu, hľadel Šišimarin do zeme.

Vo štvrtok ráno sa okrem toho na Ukrajine uskutočnilo aj súdne konanie s ďalšími dvoma ruskými vojakmi, Alexandrom Bobykinom a Alexandrom Ivanovom, ktorí sú obvinení z ostreľovanie obývaných civilných oblastí na Ukrajine raketami GRAD. Obaja ráno priznali vinu, píše spravodajská stanica Sky News.

12:55 Olaf Scholz vo svojom prejave v Bundestagu podporil dodávku ťažkých zbraní Ukrajine

Vojenská pomoc nie je eskaláciou konfliktu, ale príspevkom k rýchlemu ukončeniu násilia, zdôraznil. „Všetci máme spoločný cieľ – nenechať Rusko vyhrať túto vojnu,“ povedal Scholz. Informáciu priniesla NEXTA na sociálnej sieti Twitter.

Speaking in the #Bundestag, Olaf Scholz supported supply of heavy weapons to #Ukraine. Military aid is not an escalation of the conflict, but a contribution to a speedy end to violence, he stressed.

„All of us have a common goal – not to let #Russia win this war,“ said Scholz. pic.twitter.com/ak6W2BUZPG

— NEXTA (@nexta_tv) May 19, 2022

12:10 Kyjev: Niektoré štáty EÚ sa k Ukrajine správajú ako „k druhej triede“

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba vo štvrtok kritizoval, že niektoré krajiny Európskej únie „zaobchádzajú s Kyjevom ako s druhou triedou“. Vyjadril sa tak po vyhlásení Nemecka, že snahu vojnou ničenej Ukrajiny o vstup do EÚ nemožno urýchliť. Informácie priniesla tlačová agentúra AFP.

“Strategická nejednoznačnosť voči európskej vyhliadke Ukrajiny, praktizovaná niektorými metropolami EÚ v minulých rokoch, zlyhala a musí sa skončiť,“ napísal Kuleba na Twitteri.

Strategic ambiguity on Ukraine’s European perspective practiced by some EU capitals in the past years has failed and must end. It only emboldened Putin. We do not need surrogates for EU candidate status that show second-class treatment of Ukraine and hurt feelings of Ukrainians.

— Dmytro Kuleba (@DmytroKuleba) May 19, 2022

To totiž „iba povzbudilo“ ruského prezidenta Vladimira Putina, dodal šéf ukrajinskej diplomacie. Skritizoval „zaobchádzanie s Ukrajinou ako s druhou triedou“, čo „zraňuje city Ukrajincov“. (TASR)

11:43 Marinová: Fínsko nechce na svojom území jadrové zbrane ani základne NATO

Fínsko nechce, aby NATO umiestnilo na jeho území jadrové zbrane alebo tam založilo vojenskú základňu, a to ani keď sa Fínsko stane členom Aliancie. Uviedla to fínska premiérka Sanna Marinová v rozhovore pre taliansky denník Corriere della Sera, ktorý bol zverejnený vo štvrtok. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.

Podľa Marinovej nebola otázka týkajúca sa rozmiestnenia jadrových zbraní alebo otvorenia vojenskej základne NATO vo Fínsku súčasťou rokovaní o členstve medzi Helsinkami a Alianciu. „Nemyslím si ani, že existuje záujem v súvislosti s rozmiestnením jadrových zbraní alebo otvorením základne NATO vo Fínsku,“ uviedla fínska premiérka.

Podobne sa pritom vyjadrila aj švédska premiérka Magdalena Anderssonová, ktorej krajina rovnako ako Fínsko požiadala o vstup do Severoatlantickej aliancie. Anderssonová uviedla, že ani Švédsko nechce, aby na jeho území bola stála základňa NATO alebo jadrové zbrane.

10:45 Ukrajina: Neponúkajte nám prímerie

Poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, Mychajlo Podoľak, vo štvrtok uviedol, že jeho krajina neprijme žiadne prímerie, kým sa všetci ruskí vojaci nestiahnu. Informovala o tom tlačová agentúra AP.

Štvrtkové vyhlásenie Podoľaka, ktorý sa zúčastnil na niekoľkých kolách rozhovorov s Ruskom, odráža čoraz istejší postoj Ukrajiny, ktorá v bojoch proti ruskej ofenzíve dosahuje faktickú patovú situáciu.

„Neponúkajte nám prímerie – to nie je možné bez úplného stiahnutia ruských vojakov,“ napísal Podoľak na Twitteri. „Ukrajina nemá záujem o nový „Minsk“ a obnovenie vojny o niekoľko rokov,“ dodal a narážal tým na mierovú dohodu z roku 2015 pre východnú Ukrajinu, ktorú sprostredkovali Francúzsko a Nemecko a ktorá bola podpísaná v bieloruskom hlavnom meste Minsk. (TASR)

Do not offer us a ceasefire – this is impossible without total Russian troops withdrawal. Ukraine is not interested in new „Minsk“ and the war renewal in a few years. Until 🇷🇺 is ready to fully liberate occupied territories, our negotiating team is weapons, sanctions and money.

— Михайло Подоляк (@Podolyak_M) May 19, 2022

10:35 Ombudsman: Vojna v Rusku zabila najmenej 231 detí a zranila najmenej 427

Podľa ombudsmanky pre ľudské práva Ľudmyly Denisovej môžu byť čísla vyššie, pretože nezahŕňajú obete v oblastiach, kde prebiehajú nepriateľské akcie, av oblastiach okupovaných Ruskom. Informoval o tom The Kyiv Independent na sociálnej sieti Twitter.

10:00 Putin odvolal dvoch vysokopostavených veliteľov

Ruský prezident Vladimir Putin podľa britského ministerstva obrany odvolal najmenej dvoch vysokopostavených veliteľov pre ich výkon vo vojne na Ukrajine. Britský rezort obrany v aktualizácii spravodajských informácii o priebehu vojny na Ukrajine uviedol, že z velenia bol odvolaný generálplukovník Sergej Kiseľ pre to, že nedokázal obsadiť ukrajinské mesto Charkiv.

Rezort konštatoval, že o svoju funkciu pravdepodobne prišiel aj viceadmirál Igor Osipov pre aprílové potopenie ruského krížnika. Britský rezort obrany dodal, že náčelník generálneho štábu ozbrojených síl Ruska Valerij Gerasimov „pravdepodobne zostáva na svojom poste“, ale je „nejasné“, či má dôveru ruského prezidenta Vladimira Putina. Informuje o tom portál news.sky.com. (SITA)

9:49 Rusko: Pri útoku na obec pri ukrajinských hraniciach zahynul jeden človek

Jedna osoba zahynula a ďalšie utrpeli zranenia pri útoku na obec na juhozápade Rusku pri hraniciach s Ukrajinou, oznámil vo štvrtok gubernátor Kurskej oblasti Roman Starovojt. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

„Ďalší útok na (obec) Ťotkino, ku ktorému došlo na svitaní, sa nanešťastie skončil tragédiou. V súčasnosti vieme o najmenej jednej obeti,“ uviedol Starovojt, ktorý zároveň naznačil, že útok bol vykonaný z územia Ukrajiny.

Zároveň dodal, že podľa predbežných informácií sa obeťou útoku stal vodič nákladného auta, ktorý v čase incidentu doručoval tovar do miestneho liehovaru. Podnik bol podľa Starovojta zasiahnutý niekoľkokrát. (TASR)

9:15 Ukrajina: Z oceliarní Azovstaľ evakuovali ďalších vojakov, píše Sky News

Z obkľúčených oceliarní Azovstaľ v meste Mariupol evakuovali v stredu neskoro večer ďalších ukrajinských vojakov. Vo štvrtok o tom informoval portál britskej stanice Sky News.

Z oceliarní bolo vidieť odchádzať niekoľko autobusov a ruské vojenské vozidlá.Prvých ukrajinských bojovníkov evakuovali v pondelok neskoro večer a nie je jasné, koľkí ešte v areáli zostávajú.

zdroj: TASR/Russian Defense Ministry Press Service via AP

Proruský separatistický vodca samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) Denis Pušilin uviedol, že vo vnútri oceliarní ešte zostáva vyše 1000 ukrajinských vojakov vrátane ich vysokopostavených veliteľov, píše tlačová agentúra AFP. (TASR)

8:30 Chorvátsky prezident Zoran Milanovič chce blokovať vstup Fínska a Švédska do NATO

Chorvátsky prezident Zoran Milanovič plánuje požiadať chorvátskeho zástupcu v NATO, aby hlasoval proti prijatiu Fínska a Švédska do Aliancie. Ako informuje  The Kyiv Independent na svojej sociálnej sieti Twitter, prezident to oznámil kanálu N1 TV.