Ako už nikdy nič nezabudnúť

  • Zabudnime na alkohol, to skôr zabúdanie je metlou ľudstva. Berie nám jedinečné príležitosti, dostáva nás do trápnych situácií a v neposlednom rade aj zásadne ničí naše nervy. Nie je predsa nič demotivujúcejšie ako prísť o informácie, ktoré si krvopotne tlačíme do hlavy po dobu nekonečných hodín. Našťastie je jeden spôsob, ako proti zabúdaniu účinne bojovať.
maleStudents-2
  • Zabudnime na alkohol, to skôr zabúdanie je metlou ľudstva. Berie nám jedinečné príležitosti, dostáva nás do trápnych situácií a v neposlednom rade aj zásadne ničí naše nervy. Nie je predsa nič demotivujúcejšie ako prísť o informácie, ktoré si krvopotne tlačíme do hlavy po dobu nekonečných hodín. Našťastie je jeden spôsob, ako proti zabúdaniu účinne bojovať.

Tajomstvo sa pritom nenachádza v niečom revolučnom – práve naopak. Jedinou zásadnou podmienkou tejto metódy je ochota spolupracovať a prekonať lenivosť, ktorá je v drvivej väčšine prípadov zodpovedná za stratu cenných faktov, mien, textov, či pripomienok. Nejde však o opakovanie ako také, ale skôr o správne rozmiestnenie intervalov opakovania.

student-at-library

 

Nadrviť sa množstvo informácií za jednu noc (a za pomoci rôznych podporných látok a kvanta stresu) nie je žiadnym nevídaným zázrakom – mnoho z nás tak funguje pravidelne a úspešne vďaka tomu prechádza väčšinu akademických skúšok. Po splnení takejto úlohy však nastáva jeden neodvratný fenomén, a síce že väčšina (ak nie všetky) informácie sa do krátkej doby stratia. Ak teda chceš len prejsť skúšku, od nárazového učenia pod enormným tlakom ťa odrádzať nebudeme. Ak si ale chceš informácie zapamätať na dlšiu dobu, počas ktorej z nich budeš môcť ťažiť, máme aj lepšie metódy.

 

Základným princípom pri pochopení metódy rozmiestnení časových intervalov opakovania je rozdiel medzi krátkodobou a dlhodobou pamäťou. Vďaka tej krátkodobej si zvládneme zapamätať učivo na osudovú skúšku, naučíme sa pár sloh Mor ho!, či telefónne číslo niekoho výnimočne atraktívneho v prípade, že sme k tomu nútení. Náš mozog je vo vyhrotených situáciach schopný všeličoho. Lenže rovnako rýchlo, ako informáciu získava, je preň možné ju stratiť. Narozdiel od krátkodobej sa dlhodobá pamäť získava časom. Patria do nej informácie ako tvoje meno, adresa, číslo, či text obľúbenej piesne. Aj tie si získaval postupne. Práve vďaka dlhodobej snahe, ktorú si do zapamätania investoval, sa ti informácie dlhodobo zachovajú. Samozrejme, aj o obsah dlhodobej pamäte sa dá prísť, ale chce to buď výnimočnú snahu, alebo poriadnu ranu do hlavy.

stud-lib

 

Všetko, čo sa časom stane súčaťou tvojej dlhodobej pamäte, raz začínalo ako súčasť tej krátkodobej. Prečo? Lebo si si ju pravidelne opakoval, pracoval s ňou, myslel na ňu a posúval ju ďalej iným. Nikdy celkom neopustila tvoj mozog alebo podvedomie a vracala sa doň v pravidelných intervaloch rovnomerne umiestnených na dlhšej časovej osi. Z toho logicky vyplýva, že s čímkoľvek, čo si z nejakého dôvodu chceš zapamätať „navždy“, musíš nakladať rovnako.

 

Ako táto metóda vyzerá v praxi? Mierne to závisí od toho, čo konkrétne si chceš zapamätať, ale začnime s tým najzákladnejším – napríklad mená iných ľudí. Nie si ani zďaleka jediný, ak meno druhého človeka zabudneš ešte v sekundu predstavenia. Niekedy je však vyslovene nevyhnutné mená nezabúdať. Preto si meno druhej osoby hneď po predstavení v hlave pár krát zopakuj, pričom sa na nich nezabúdaj pozerať (týmto spôsobom si meno s tvárou spojíš rovnako, ako napríklad slovo „mlieko“ pri predstave papierovej krabice z obchodu, aj keď prirodzene medzi nimi spojitosť nie je). Týmto opakovaním záskaš približne päť minút času, počas ktorého si meno budeš pamätať.

student-athlete-studying

 

Ideálne je, ak človeka v konverzácii oslovíš jeho menom a pri lúčení to urobíš znova. Tak si ho zapamätáš možno na deň. Ak na daného človeka natrafíš na druhý deň, meno si zapamätáš dajme tomu na týždeň – a tak ďalej. Niekedy si budeš musieť spomienku na tohto človeka v hlave vyvolať náročky a meno si jednoducho zopakovať – preto tá vopred spomínaná snaha, ktorú je pri tejto metóde potrebné vynaložiť. S odstupom času ti ale ani nenapadne s tvárou konkrétneho človeka asociovať iné meno než to, ktoré si si svojpomocne vypálil do pamäte a budú rovnako neodlúčiteľné ako slovo „megabite“ s niečím, čo si dokonca ani nikdy nevidel.

 

Čo sa týka memorovania dlhších textov, teórií, poprípade citátov, na začiatku je treba ich prečítať mnoho krát, rôznym tempom, predčítať si ich nahlas, prejsť každé slovo a uistiť samého seba, že každej časti rozumieš, že neostala ani jedna nepochopená metafora, nepreložené slovo, poprípade ani jeden nejasný vzorec. Keď si vec takto detailne rozoberieš, zopakuj si ju sám pre seba vlastnými slovami (pár krát) a to isté skús urobiť na ďalší deň. Neponáhľaj sa, nevytváraj si skratky – jednoducho sa tvár, že danú vec vysvetľuješ laikovi. Po pár dňoch budeš môcť intervaly predĺžiť na týždne a postupne ich budeš brať ako holý fakt. Vždy je tiež fajn, ak s informáciami narábaš aj mimo zaužívaných vzorcov – napríklad čítaním článkov/kníh o danej tematike, debatovaním, či vaužívaním teórie v praxi.

man-studying-at-the-library

 

Ak chceš vedieť konkrétne čísla, intervaly opakovania by ti mali v hlave postupne zostať na: 5 sekúnd, 25 sekúnd, 2 minúty, 10 minút, 1 hodinu, 5 hodín, 1 deň, 5 dní, 25 dní, 4 mesiace, 2 roky. To je však len teória, ktorá nemusí platiť vo všetkých prípadoch a môže sa pohybovať podľa rôznych pomôcok, ktoré si v hlave vytvoríš, od komplexnosti spomienky, ktorú si chceš zachovať, či od snahy, ktorú do celého procesu investuješ. Je to beh na dlhé trate, ale ak si odhodlaný niečo si zapamätať na celý život, nič iné ani nemôžeš očakávať. Všeobecne totiž v záležitosti zapamätávania platí, že čím viac snahy naň vynaložíš, tým dlhšie to bude fungovať. A ako už bolo vysvetlené, tento vzťah našťastie nerastie lineárne, ale exponenciálne. Takže stále získavaš viac než dávaš.

 

Dokonca na to existuje aj aplikácia. Volá sa Anki (https://www.ankiapp.com), je zadarmo a môžeš si s ňou denno-denne opakovať mená (spojené s fotkami ľudí), básničky, citáty, texty, a mnohé iné. Venovať by si jej mal približne 10 minút denne (podľa toho, čo konkrétne si chceš zapamätať). Nemal by si však ani zabúdať na to, že to s množstvom informácií netreba preháňať a že sa nedá zapamätať naraz všetko. Začni teda postupne, vytváraj si pomôcky (fotky, vlastnosti a informácie spájaj s menami ľudí, texty si skús obzvláštniť vizualizáciou, rôznymi asiociáciami alebo tónom reči, a pod.) Nezabúdaj hlavne na to, že na zapamätanie musíš veciam v prvom rade rozumieť a musíš ich vedieť zredukovať na úplne jednoduché a priamočiare fakty. Pri memorizácií su kľudne kresli tabuľky, „flow charts“, alebo predstavuj text ako príbeh, spájaj informácie s už existujúcimi spomienkami, vymýšľaj konkrétne príklady, skúšas viaceré zdroje a spoliehaj sa aj na emócie, ktoré v tebe informácie vyvolávajú. V podstate urob všetko preto, aby text nebol len suchým textom, aby meno neostalo len menom a aby slová nemali plnohodnotný význam – aby sa informácie a práce s nim stali hrou, od ktorej sa nebudeš chcieť odpútať a ktorá ti preto časom pôjde akosi „sama“. Ty však budeš vedieť, že za tým je len tvoja snaha.   

maleStudents-2

Zdroj: Medium

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá