Aurel Sto­do­la, bol rodák z Lip­to­va obdi­vo­va­ný samot­ným Eins­te­i­nom

Linda Cebrová / 21. októbra 2016 / Zaujímavosti

Pro­fe­sor Sto­do­la pat­rí medzi výraz­né osob­nos­ti slo­ven­skej his­tó­rie, bol to fyzik, tech­nik, peda­góg a v nepo­sled­nom rade zakla­da­teľ teórie par­ných a ply­no­vých tur­bín.

Alber­ta Eins­te­i­na pozná celý svet, ale meno Slo­vá­ka, kto­rý ho učil a inšpi­ro­val nie je na Slo­ven­sku až tak roz­ší­re­né. Pro­fe­sor Aurel Sto­do­la sa naro­dil 10. mája 1859 v Lip­tov­skom Miku­lá­ši a to do doby plnej obja­vov. Už za svoj­ho živo­ta bol pova­žo­va­ný za otca par­ných tur­bín, avšak mal aj nezvy­čaj­ný hudob­ný talent a v nepo­sled­nom rade bol uzná­va­ným peda­gó­gom. V 80. rokoch po ňom dokon­ca pome­no­va­li vzdia­le­nú pla­nét­ku čís­lo 3981, kto­rá sa nachá­dza v súhvez­dí Raka.

sszdroj fotografie:ethz.ch
V roku 1892 dostal pozva­nie vyučo­vať na novo­ot­vo­re­nej kated­re stav­by stro­jov na vyso­kej ško­le tech­nic­kej vo švaj­čiar­skom Züri­chu. A prá­ve obdo­bie, kto­ré Aurel Sto­do­la strá­vil vo Švaj­čiar­sku, bolo obdo­bím prie­kop­níc­kej inži­nier­skej prá­ce sve­to­vej úrov­ne a význa­mu. Naj­väč­šie úspe­chy sa mu poda­ri­lo dosiah­nuť v odbo­re par­ných tur­bín, jeho kon­štruk­cie a výpoč­ty poskyt­li pev­né zákla­dy prá­ve na roz­voj toh­to stro­jár­ske­ho odve­tia. Za jeho vrchol­né die­lo z roku 1903 sa pova­žu­je Dampf­tur­bi­nen und ihre Aus­sich­ten als Wär­mek­raft­mas­chi­nen (Par­né tur­bí­ny a ich výhľa­dy ako stro­jov pohá­ňa­ných tepel­nou ener­gi­ou), kto­ré bolo neskôr pre­lo­že­né do nie­koľ­kých sve­to­vých jazy­kov. V tej­to pub­li­ká­cií polo­žil zákla­dy moder­nej teórie par­ných a spa­ľo­va­cích tur­bín a ešte dodnes je pova­žo­va­né za kla­sic­ké die­lo.

as2zdroj fotografie:geocaching.com
Aurel Sto­do­la mal povesť vyni­ka­jú­ce­ho peda­gó­ga, medzi jeho žia­kov pat­ril dokon­ca aj sám Albert Eins­te­in. Pro­fe­sor sto­do­la mal vraj také tem­po, že si jeho štu­den­ti muse­li na pred­náš­kach pode­liť úlo­hy, aby zachy­ti­li celé uči­vo. Jed­ny si zapi­so­va­li, čo vra­vel a dru­hí pre­kres­ľo­va­li jeho návrhy z tabúľ.

Eins­te­in sa o ňom vyjad­ril: „ Ak by sa naro­dil za čias rene­san­cie, bol by z neho veľ­ký maliar ale­bo sochár, lebo jeho naj­väč­ším impul­zom osob­nos­ti bola fan­tá­zia a neus­tá­la potre­ba tvo­riť Jeho výraz­né zanie­te­nie pre­ná­šal dlhé roky počas svo­jej plod­nej peda­go­gic­kej čin­nos­ti na svo­jich štu­den­tov. Aj keď pri­már­nou hna­cou silou jeho prá­ce bola kvit­nú­ca tvo­ri­vá čin­nosť, pred­sa jeho sila spo­čí­va­la aj v neus­tá­lej túž­be po pozna­ní a mimo­riad­nej jas­nos­ti jeho myš­lie­nok.“

as3zdroj fotografie:library.ethz.ch
V spo­lu­prá­ci s F.Sauerbruchom sa Sto­do­lo­vi poda­ri­lo skon­štru­ovať ume­lú ľud­skú ruku. Vte­dy svoj úspech oko­men­to­val slo­va­mi: „To je moja pomsta voj­ne!“ Jeho poznat­ky z dômy­sel­ne navr­hnu­tej ume­lej ruky sa neskôr využi­li pri výro­be pro­téz. Aj keď táto výraz­ná osob­nosť slo­ven­skej his­tó­rie strá­vi­la dlhé roky v cudzi­ne, Aurel Sto­do­la sa vždy hrdo hlá­sil ku svoj­mu slo­ven­ské­mu pôvo­du a náro­du. Zomrel 25. decem­bra v roku 1942 v Züri­chu, no jeho urna je dodnes ulo­že­ná v jeho rod­nom Lip­tov­skom Miku­lá­ši. Slo­ven­ská aka­dé­mia vied ešte stá­le ude­ľu­je v jeho mene Pla­ke­tu Aure­la Sto­do­lu za záslu­hy v tech­nic­kých vedách.

zdroj:en.wikipedia.org zdroj titul­nej foto­gra­fie:Biography.com

Pridať komentár (0)