Ben Zvi: “Na Slovensku núdza o inteligentných ľudí naozaj nie je“

  • Vyspovedali sme veľvyslanca štátu Izrael, ktorý nám poodhalil, v čom tkvie ekonomický a technologický úspech tak malej krajiny. Pre väčšinu Slovenskej startupovej komunity je Izrael benchmarkom, keďže počet obyvateľov je veľmi podobný a rozlohou je táto blízko-východná krajina ešte menšia ako je Slovensko. V inšpiratívnom rozhovore s veľvyslancom Benom Zvi poodhalíme DNA tohto úspechu.
image_1407749951.jpeg
  • Vyspovedali sme veľvyslanca štátu Izrael, ktorý nám poodhalil, v čom tkvie ekonomický a technologický úspech tak malej krajiny. Pre väčšinu Slovenskej startupovej komunity je Izrael benchmarkom, keďže počet obyvateľov je veľmi podobný a rozlohou je táto blízko-východná krajina ešte menšia ako je Slovensko. V inšpiratívnom rozhovore s veľvyslancom Benom Zvi poodhalíme DNA tohto úspechu.

 

Prečo je Izrael vo svete známy ako Startup Nation?

Je to veľmi jednoduché. Napríklad vo svetovom meradle sa Izrael nachádza na prvom mieste v počte start-upov na obyvateľa (v Izraeli je celkovo etablovaných viac ako 4 000 start-upov), na prvom mieste v investíciách do výskumu a vývoja na obyvateľa, v národných výdavkoch na civilný výskum a vývoj (okrem iného percentuálny podiel hrubých domácich výdavkov na výskum a vývoj predstavuje viac ako 4% HDP; tie sa neznižovali ani počas poslednej globálnej hospodárskej krízy), na druhom mieste na svete (hneď po Číne) v počte firiem mimo USA kótovaných na NASDAQ-u, sme na treťom mieste v oblasti inovačných kapacít, na šiestom mieste v počte patentov na obyvateľa, na ôsmom mieste v dostupnosti rizikového kapitálu, tri izraelské univerzity sú medzi 100 najlepšími svetovými univerzitami, atď. Samozrejme cesta k týmto číslam nebola úplne jednoduchá.

 

Ako došlo k zmene agrokultúrneho hospodárstva založeného na kibbutzoch, k tomu technologickému?

Zmene predchádzalo niekoľko faktorov a išlo o rozhodnutie, ktoré bolo potrebné prijať pre udržateľnosť hospodárstva. To v priebehu 50. – 70. rokov čelilo niekoľkým závažným ekonomickým výzvam. Postupná trasnformácia prichádzala v druhej polovici 80. rokov až po 90. roky. Napríklad potreba vzdelávania prisťahovalcov, ktorí prišli do Izraela v jednotlivých vlnách viedla k zriadeniu  dnes už celosvetovo uznávaných univerzít, ďalej balík reforiem spolu s cieľom zníženia rozpočtového deficitu, ekonomická liberalizácia a privatizácia, aktívna zahraničná obchodná politika, vytváranie kapacít pre pracovné miesta, vybudovanie prvých inkubátorov, odštartovanie VC investícií, úloha štátnych stimulov, atď.

A pre krajinu, ktorá je rozlohou o polovicu menšia ako Slovensko, má obmedzenú rozlohu ornej pôdy,  nemá, alebo nemala k dispozícii takmer žiadne prírodné zdroje, má limitované zdroje pitnej vody, aj naďalej závisí od dodávok zdrojov energie, nachádza sa v komplikovanej geopolitickej situácii,  nebolo iného východiska ako nastoliť transformáciu, nielen zo socialisticky orientovanej ekonomiky na trhovú exportne orientovanú, ale museli sme začať využívať to jediné čo sme mali k dispozícii – ľudí, ich vzdelanie a mozgy. To sa nakoniec stalo našim najvýznamnejším zdrojom, ktorých podpora bola rozhodujúca.

 

Prečo sa poslednú dobu hovorí menej o Izraeli ako Startup Nation a viac ako o Innovation Nation?

Pre izraelskú ekonomiku sú dôležité oba aspekty. Je pravda, že sme známi svojou výraznou podporou a vytváraním čo najvhodnejších podmienok pre rozvoj domácich ale aj zahraničných start-upov, pre nové a nové nápady. Je však dôležité nezabúdať aj na potrebu inovácií – toho čo už máme k dispozícii. Inovovať nielen v zmysle konštantného zvyšovania pridanej hodnoty produktov a služieb, ale aj nášho prístupu k podnikaniu, riadeniu. Práve tento aspekt sa snažíme presadzovať. Je to nevyhnutné pre udržateľnosť a napredovanie.

 

O Izraeli je známe, že neúspech, hlavne ten podnikateľský je braný, ako prirodzená vec a ženie ľudí začínať ďalšie nové projekty/startupy. Na Slovensku je to spoločnosťou brané presne naopak. Ako to vnímate? A čo by mali Slováci robiť inak?

Áno, je pravda, že heslo „nič nie je nemožné“ a  z neúspechu netreba hneď vešať hlavu, sa skutočne stalo obrazom nášho každodenného života. A práve tento prístup by si Slováci mohli viac osloviť. Na strane druhej za posledné štyri roky počas ktorých pôsobím na Slovensku vidím osobne výrazný posun vpred, predovšetkým medzi mladými ľuďmi. Sú oveľa viac odvážnejší, je tu čoraz väčšia snaha niečo zmysluplné spoločne vytvoriť aj na Slovensku. Zmena však nemôže prísť jedine zdola, ale musí byť celoplošná.

 

Ktoré mesto je srdcom Startup Nation. Tel Aviv, či Jeruzalem?

Na túto otázku nie je také jednoduché odpovedať akoby sa zdalo. Povedal by som, že je to Tel Aviv a jeho okolie (ako napríklad mestá Petah Tikva či Herzliya). Avšak! Nemôžeme zabudnúť ani na Jeruzalem, kde je taktiež veľmi živá startupová komunita a sídlia tam významné VC platformy či inkubátory. Alebo Haifa, ktorá je považovaná za izraelský Silicon Valley (samotný Izrael sa označuje ako Silicon Wadi)! Povedal by som ale, že startupy, inovácie, snaha vytvárať stále niečo nové, skúšať, prichádzať stále s novými nápadmi, vynálezmi sú súčasťou každej komunity v Izraeli.

V čom sa teda skrývajú kľúčové aspekty úspechu?  Vychádza to z armády, rodiny, vzdelania?

Je to určite kombinácia týchto faktorov. Je to však aj v charaktere ľudí, v podmienkach a regióne v ktorých žijeme, v našej disciplíne, ale aj schopnosti byť otvorení novým myšlienkam. Kreatívny, inovatívny duch je u nás hlboko zakorenený. Niekedy stačí malý nápad, čokoľvek čo nebolo ešte predtým vymyslené a spraviť ten prvý krok smerom k jeho riešeniu. Ako povedal aj sám náš bývalý prezident Šimon Peres – „Vrcholom rozhodnutia je odvážiť sa“. A inovácie sa skutočne stali zdrojom ekonomického rastu.

Je to však bezpodmienečne dané aj podmienkami nastolenými na trhu. Podpora, ktorá je venovaná hi-techu, inováciám, či výskumu a vývoju, tak zo strany vlády ako aj súkromnej sféry. Či ide o výdavky v rozpočte na spomínaný výskum a vývoj, podpora do školstva (druhá najväčšia rozpočtová kapitola, silný dôraz najmä na vysokoškolské vzdelanie), legislatívna podpora a stimuly, grantové schémy, výrazný podiel rizikového kapitálu (v Izraeli pôsobí približne 70 aktívnych fondov rizikového kapitálu, ktoré vkladajú svoju dôveru do nových inovatívnych projektov aj napriek častokrát veľkému riziku a aj prípadným neúspechom, ktoré samozrejme boli a budú), významná činnosť inkubátorov (v Izraeli je ich približne 26), či intenzívne prepojenie podnikateľskej komunity a akademickej pôdy, atď. Z pohľadu štátu je dôležité, že podpora, ktorú poskytuje súkromnej sfére sa mu do istej miery vracia aj späť, a je tak možné podporovať ďalšie nové projekty.

Cesta k úspechu bola dlhá a určite musíme neustále pracovať na jeho udržateľnosti, ale priniesol nám vymoženosti bez ktorých si už nikto nevie predstaviť svoj dennodenný život – usb klúč, prvý mobilný telefón, prvú kamerovú aplikáciu v mobilnom telefóne, procesory do počítačov, kolektory na ohrievanie vody, atď.  Vašim čitateľom by som odporučil prečítať si známu a veľmi zaujímavú knihu „Start-up národ: Príbeh izraelského ekonomického zázraku“.

 

Ako armáda ovplyvňuje mladých Izraelčanov?                

Zaiste prináša svoje obmedzenia, ale aj pozitíva. Obmedzenia sú najmä časové, nakoľko na vysokú školu nastupujú až po ukončení povinnej vojenskej služby (pre chlapcov sú to 3 roky, pre dievčatá  2 roky). Na strane druhej sa v armáde vytvára silný zmysel pre zodpovednosť, komunitu, a je to samozrejme aj výborný zdroj kontaktov v nasledujúcich rokoch.

 

Je známe, že Izrael má jednu z najlepších cybersecurity unit na celom svete, volá sa 8200. Koľko ľudí z nej založilo svoje úspešné podnikanie?

Ide o ľudí, ktorí prešli touto jednotkou a majú technologické zázemie. Ak by som mal hovoriť v číslach, tak niekoľko stoviek.

Čo je to Chutzpah?

Samotné slovo má pôvod v hebrejčine. Charakterizuje niekoho kto je dostatočne húževnatý, asertívny, má dostatočnú guráž, žalúdok pustiť sa do akejkoľvek aktivity, schopnosť obracať sa. Protiváha pasivity. Charakteristická črta, ktorá je bezpochyby súčasťou DNA Izraelčanov, ale zaiste nevystihuje len ich. V našom prípade vychádza aj z našej histórie, podmienok v ktorých žijeme, v ktorých nie je vždy jednoduché existovať. Povedal by som, že si vieme vážiť každý deň, ktorý nám je daný. Niekomu by sa práve táto črta zdala ako agresívna, drzá či arogantná, Izraelčania však nemajú vo zvyku chodiť okolo horúcej kaše, je to pre nich zbytočná strata času. Ide o váženie si možností, ktoré sú nám dané a ich  využitie do maximálnej možnej miery.  

 

Prečo majú Izraelčania tendenciu predávať svoje startupy skôr, než sa stanú skutočne veľkými?

Ak sa na to pozeráme realisticky, jedným z dôvodov je samozrejme vytvárať zisk. Okrem toho je však ďalším rozhodujúcim cieľom tento zisk využívať k ďalšiemu financovaniu nových a nových nápadov.  Zároveň by som túto odpoveď doplnil o tvrdenie odborníkov, podľa ktorých aj na izraelskom trhu existuje stále priestor na získavanie skúseností v oblasti rozvoja a manažmentu veľkých spoločností.

 

Slovensko je v súčasnosti výrobnou linkou pre Európu. Ako to zmeniť a spraviť z nej ekonomiku založenú na technológiách a inovácii?

Osobne si myslím, že je dôležité prestať sa spoliehať na skutočnosť, že táto aktuálna cesta bude donekonečna udržateľná. Je nevyhnutné vidieť aj za dlhší horizont. Preorientovať preto pozornosť z manuálnej práce a vsadiť na mozgy, na ľudí. Dať im šancu, aby ukázali čo v nich v skutočnosti je, pretože na Slovensku núdza o inteligentných ľudí naozaj nie je. Podporovať ich kvalitným vzdelávaním, podporovať ich v získavaní praxe, vo vlastnom podnikaní, samozrejme legislatívne, finančne, ale aj a efektívnou koordináciou. A čo je taktiež dôležité zatraktívniť spojenie akademickej a podnikateľskej sféry ako sa nám to podarilo v Izraeli. Ide o to rozhýbať hospodárstvo, vrátane aj spomínanej manuálnej práce, a to je možné s novými nápadmi, ktoré môžu priniesť len ľudia.

Zaujímajú sa Slovenskí politici o technologické know-how Izraela a možnostiach jeho implementácie na Slovensku? Nie len čo sa týka vojenskej techniky :).

Jednoznačne áno. Okrem výmeny informácii, sme doposiaľ mali niekoľko úspešných delegácii do Izraela, počas ktorých mali zástupcovia slovenskej verejnej a súkromnej sféry možnosť priamo nahliadnuť do “tajov izraelského zázraku”, čo stojí za jeho úspechom, ale aj ako jednotlivé kroky a rozhodnutia boli implementované v Izraeli a čo je aplikovateľné z týchto procesov v slovenských podmienkach. A boli to práve oblasti, ktoré sa netýkali vojenskej techniky, ale rôznorodé oblasti od poľnohospodárstva až po informačné a komunikačné technológie. Neodmysliteľnou súčasťou našej práce je aj tzv. matchmaking, kde medzi slovenskými a izraelskými spoločnosťami bezpochyby taktiež prichádza k výmene skúsenosti z Izraela, nášho know-how, tzv. best practices. Tie sa snažím prezentovať, sprostredkovávať aj ja sám aspoň na dialku tu na Slovensku, či ide o komunikáciu s verejným alebo súkromným sektorom.  Čo nás teší je, že veľká iniciatíva prichádza aj na individuálnej úrovni. Samozrejme rozhodnutie či tieto skúsenosti aj implementujú zostáva na nich.

 

Pripravujú sa niake  spoločné bilaterálne projekty?

Našu pozornosť v bilaterálnej spolupráci (ktorej dlhoročne jednotvárnu štruktúru sa snažíme diverzifikovať) už dlhšie orientujeme práve na oblasť inovácii, hi-tech priemyslu, technologického transferu, tak spoločností etablovaných už na trhu, ale je aj samotných start-upov, ktoré považujeme za neodmysliteľnú súčasť štruktúry. Ako iste viete, minulý rok sa nám úspešne podarilo podpísať rámcovú medzivládnu dohodu medzi SR a Izraelom o spolupráci v oblasti priemyselného výskumu a vývoja, ktorej cieľom je podpora spoločných projektov izraelských a slovenských subjektov, ktoré vedú k vytvoreniu konkrétneho produktu komerčne uplatniteľného na trhu. Spolupráca samozrejme môže prebiehať aj mimo spomínanej dohody (v prípade ktorej obe strany pracujú na príprave jej implementácie), veríme však, že bude predstavovať významný krok k zvýšeniu dynamiky spolupráce.

 

Čo by ste odkázali mladým podnikavým Slovákom?

Aby sa nikdy nevzdávali svojich nápadov, svojho kreatívneho ducha a aby si vždy išli za svojim cieľom. Pretože aj z tej najmenej nápadnej myšlienky môže vzniknúť niečo zmysluplné. A aj keď k nim nebudú podmienky vždy priaznivé, jeden neúspech určite neznamená zlyhanie. Je dôležité sa z neho poučiť a skúsiť to znova.   

Ďakujem za rozhovor.

 

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá