Berlín vs. Londýn: kto sa stane startupovým vodcom Európy?

  • V neďalekých európskych metropolách nám rastú najsľubnejšie ekosystémy lokálnej startupovej scény. Každá má svoje špecifické pre aj proti a stavať ich proti sebe je neľahká úloha, ale predsa sa o to pokúsime. Ak rozmýšľaš nad prácou, podporovaním, alebo rovno rozbiehaním startupu v zahraničí, potrebuješ mať po ruke detailné informácie o tých najrušnejších úľoch, v ktorých sa budú rodiť a realizovať geniálne nápady.
image_1448729690.jpeg
  • V neďalekých európskych metropolách nám rastú najsľubnejšie ekosystémy lokálnej startupovej scény. Každá má svoje špecifické pre aj proti a stavať ich proti sebe je neľahká úloha, ale predsa sa o to pokúsime. Ak rozmýšľaš nad prácou, podporovaním, alebo rovno rozbiehaním startupu v zahraničí, potrebuješ mať po ruke detailné informácie o tých najrušnejších úľoch, v ktorých sa budú rodiť a realizovať geniálne nápady.

 

Obe mestá si sú svojej dominantnej pozície na scéne vedomé a vyvíjajú nemalú snahu o to, aby sa na vrchole udržali. Nie sú to len hlavné mestá silných krajín, ale malé vesmíry schopné vychovať celú generáciu šikovných podnikateľov a projektov, ktoré zlepšia kvalitu života na Zemi. Napriek tomu čelia viacerým výzvam. Anglická vláda sa napríklad v najbližších mesiacoch pravdepodobne chystá sprísniť kritéria pracovných víz, čo by mohlo znemožniť najímanie zahraničného talentu do lokálnych startupov. Berlín, na druhej strane, vyvíja prostredníctvom zmien v daňovom systéme podnety pre startupy v počiatočných štádiach a rovnako u seba víta aj startupy zo zrahraničia, napríklad vo veľkom tie z Izraela. Ten je mimochodom štátom s najvyšším počtom startupov na počet obyvateľov. Pozrime sa na čísla ešte detailnejšie.  

 

 

Berlín: mesto, ktoré neprestáva prekvapovať

Moderné mesto pokrivené nie vždy peknou históriou je rodiskom mnohých známych startupov. Menovite sú nimi napríklad Soundcloud, Foodpanda, Delivery Hero, HelloFresh, či Wooga. Za posledné desaťročia sa Berlín postavil na nohy, prešiel na „zelenú vlnu“ ekológie a inovácií a vytvoril podnebie známe najmä vďaka kreatívnym a umelecky ladením ľuďom. Oproti iným ale zaostáva najmä tým, že nemá takú obchodnícku a podnikateľskú históriu ako Londýn, alebo napríklad New York, ktorých enormný úspech na startupovej scéne snáď nikoho neprekvapuje. Na druhej strane práve mestá ako Berlín dokážu ohromiť – veď aj zásadne mladšie San Francisco dnes vďaka Silicon Valley na celosvetovej úrovni. 

  

Vytvorením prívetivého prostredia od začiatku 90. rokov prilákali Nemci mnoho zvedavých a tvorivých ľudí – našťastie nielen kreatívnych umelcov, ale aj technikov a podnikateľov. Modernizácia a záujem o túto metropolu nenechala chladné ani vládne orgány, ktoré momentálne pripravujú viacero startup-friendly smerníc a zákonov. Napríklad Ministerstvo financií sa snaží napraviť fakt, že väčšina finančných zdrojov putuje do startupov v neskoršom štádiu vývoja. Pre tie, ktoré ešte len začínajú prvými neistými krokmi, prichádza vláda s grantmi INVEST a daňovými úľavami pre tých, ktorí ich dostanú. Verejno-súkromné technologické organizácie ako napríklad Berlin Partner for Business and Technology zase ponúkajú rôzne štartovacie balíčky pre úplných začiatočníkov, ktorých do tajov startupovej alchýmie podrobne zasvätia, čím im zásadne uľahčia prvé mesiace existencie. Výsledky sú evidentné už dnes, napríklad vďaka svetovému rebríčku udelených patentov, v ktorom Nemecko obsadilo piate miesto za takmer 66 tisíc patentov udelených v roku 2014. Anglicko je oproti tomu na siedmom mieste.

 

Celkovo je v meste vidno veľkú chuť po napredovaní, modernizácii a zaradení medzi svetové špičky. Potenciál tam evidentne je, k nemu stačí dodať už len vytvorenie ideálneho podnebia, po ktorom by mal príliv šikovných záujemcov nastať celkom prirodzene. V roku 2014 Nemecko dominovalo venture capital investíciam a len počas prvých štyroch mesiacov roku 2015 vyzbierali nemecké technické spoločnosti až 1,15 miliardy dolárov, z čoho Berlín prirodzene vychádza ako víťaz. Až 40 percent venture capital investícií putovalo práve do tejto metropoly, rovnako ako aj 55 percent zo spomínanej 1,15 milardy.  

 

 

Londýn: dominantná stálica

Menej prekvapivým kandidátom na trón startupovej Európy je Londýn, ktorý má v oblasti podnikania a technológií už aké-také skúsenosti. Tie nenarušili ani radikálne politické pohyby, ani zásadné zmeny režimov. Jednoducho, Londýn si mohol prosperovať na národnej aj nadnárodnej úrovni bez významnejších zmien už dobrých pár desaťročí. Tomu sa dávnejšie prispôsobili aj miestne pomery a preto Berlín porazil takmer v každej zásadnej kategórií. Londýn má viac startupov (3,200-4,500 ku 1,800-3,000), inkubátorov (12:6) aj akcelerátorov (24:8), co-working priestorov (70:53), žiadateľov o patent (23,000:66,000 v roku 2014), vyšší priemerný seed round (725,000 dolárov ku 525,000 dolárom), priemerné výnosy série A (7,25 miliónov dolárov k 5,75 miliónov dolárov) a ponúka aj vyššie platy pre ľudí aktívnych v oblasti technológii (77,508 dolárov ročne ku 63,000 dolárom ročne). Táto hodnota sa naviac za prvých šesť až desať rokov skúseností navýši až na vyše 99,000 dolárov ročne. Na druhej strane za Berlínom zaostáva v počte nadobudnutých technologických spoločností v roku 2014. Z 332 ich Londýn získal 33 a Berlín 40. (Také USA však ich získalo vyše 120, čo vypovedá o ich celkovo vyspelejšej startupovej scéne.) Anglicko ale stále vedie v počte venture capital investícii nad Nemeckom v pomere 187:145.   

 

Ani zásadné daňové úľavy nie sú londýnskym startupom cudzie. Daňový kredit pre spoločnosti podnikajúce v oblasti vedy a technológií s menej ako 500 zamestnancami vzrástol oproti minulým rokom o 225 percent, zatiaľ čo pri rozvoji duševného vlastníctva (IP development) sa znižujú hodnoty korporátnej dane zo zisku z bežných 20 percent na 10 percent. Ďalej pre bežných daňových poplatníkov ponúka Anglicko až 50 percentné zníženie dane z príjmu počas prvých 100,000 libier zozbieraných vrámci seed fundingu rozvíjajúcej sa spoločnosti, a pre súkromným investorov a investorským venture capital fondom znižuje daň z príjmu o 30 percent.

 

 

Samozrejme, vyššia koncentrácia startupov nemusí automaticky znamenať priaznivejšie prostredie na prielom na trhu. Viac možností co-workingu, akcelerátorov a inkubátorov priamo vyplýva z množstva prítomných startupov, čím sa ich počet môže pri proporcionálnom porovnaní s počtom startupov takmer rovnať. Dôležitým faktorom sú jednoznačne podmienky pre podnikateľov – a špeciálne pre startupy – vytvorené vládou a rôznymi nadnárodnými spoločnosťami. A keďže sa pri rozhodovaní medzi dvoma mestami prihliada aj na bežné a praktické záležitosti, nesmieme zabudnúť ani na bežné náklady na život, ktoré si tieto mestá vyžadujú. Berlín je oproti Londýnu neporovnateľne lacnejší, pričom jeho ceny majú oveľa bližšie k Bratislave než k britskej metropole. Zásadný rozdiel môže urobiť aj mentalita miestnych podnikateľov a ich prístup k novým startupom, ako aj možnosť expandovania do iných významných miest danej krajiny. V tejto kategórií by zrejme viedlo Nemecko, keďže práve vďaka turbulentnej histórií nesústreďuje všetky svoje esá v hlavnom meste, ale naopak vo viacerých rozvinutých a technologicky vyspelých miest po celej krajine. Medzi ne patrí napríklad Frankfurt, ktorý je mimochodm najbohatším mestom Európy, bavorský Mníchov, Hamburg, či Dusselsorf. Berlín sa v rebríčku najmajetnejších nemeckých miest umiestnil až za všetkými spomenutými – na piatom mieste. V týchto piatich mestách sídli najviac bohatých ľudí, firiem, spoločností a tým pádom aj možností na rozvoj – síce nie vždy v tej istej kategórii.

 

Súboj medzi Berlínom a Londýnom vyrovnaný nikdy nebude. Je isté, že Londýn sa na Európskej špičke z jasných dôvodov udrží aj naďalej, ale čo sa týka Berlína, jeho budúcnosť môže nádejným projektom a podnikateľom priať čoraz viac. V meniacej a rýchlo sa rozvíjajúcej klíme rozhodne nie je na škodu rozbiehať projekt, či k dielu aspoň priložiť pomocnú ruku. 

 

Zdroj: Geek Time

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá