Bratia Zelmanovci – Slováci, ktorí v Ázii hladali dobrudžstvo, no vrátili sa s nápadom na biznis. Teraz si doma plnia kokosový sen

  • Cestovanie má neuveriteľnú moc inšpirovať, a to v mnohých smeroch. Bratia Jakub (28) a Marko (26) Zelmanovci si z exotických ázijských plantáží domov priniesli nielen zaujímavé zážitky, ale aj podnikateľské chúťky. Od výletu, ktorý dnes nazývajú pamätným, až k výsledku menom VirginCoconut, však viedla dlhá cesta spojená s prispôsobovaním sa kultúrnym rozdielom, stretmi s podvodníkmi, aj "bojom" s colníkmi.
collage kokosynasnehu
  • Cestovanie má neuveriteľnú moc inšpirovať, a to v mnohých smeroch. Bratia Jakub (28) a Marko (26) Zelmanovci si z exotických ázijských plantáží domov priniesli nielen zaujímavé zážitky, ale aj podnikateľské chúťky. Od výletu, ktorý dnes nazývajú pamätným, až k výsledku menom VirginCoconut, však viedla dlhá cesta spojená s prispôsobovaním sa kultúrnym rozdielom, stretmi s podvodníkmi, aj "bojom" s colníkmi.

K podnikaniu vás nakoplo práve cestovanie. Kde a kedy ste mu prišli na chuť?

Jakub:  Už odmalička ma bavilo objavovať a spoznávať nové veci. Prvýkrát som sám vycestoval, keď som mal 17, išiel som študovať angličtinu do Londýna. Potom som už každý rok niekam chodil – najprv som ako dobrovoľník robil vedúceho v zahraničných detských táboroch, neskôr sme sa  s kamarátmi začali túlať po juhovýchodnej Ázii a po skončení bakalára v odbore finančného manažmentu som sa začal venovať modelingu, takže sa začali aj moje modelingové cesty.

Marko: Moje cestovanie sa začalo štúdiom na strednej škole v USA. To mi otvorilo nové obzory a prebudilo vo mne vášeň cestovať. Prvé dve letá vysokej školy sme s kamarátmi absolvovali roadtripy po Európe. Do dodávky sme zbalili konzervy, spacáky, lezecké náčinie a dobrú náladu. Takto sme precestovali Švajčiarsko, Francúzsko, Španielsko, Maroko, Taliansko a ďalšie krajiny. Spali sme nadivoko, či už na poli, pláži alebo kde to bolo možné a užívali si život plnými dúškami.

2

Na cestách sa zrodila aj myšlienka na VirginCoconut…

Marko: V roku 2012 som sa stal bakalárom a uvedomil si, že si potrebujem ujasniť, čo vlastne chcem v živote robiť. Kúpil som si jednosmerný lístok do Vietnamu. Od otca som si požičal na letenku, od Jakuba 500 dolárov na vreckové a išiel som. Vôbec som nevedel, koľko tam zostanem a ako sa mi podarí uživiť. Toto dobrodružstvo nakoniec trvalo 11 mesiacov, zarábal som si ako učiteľ angličtiny v jazykových školách a veľa som cestoval. Po troch mesiacoch ma prišiel pozrieť brat aj s kamarátmi a začali sme cestovať po Ázii. Práve tu sa zrodila myšlienka dovážať kokosový olej.

Jakub: Táto cesta bola z  tých najpamätnejších. Precestovali sme šesť krajín, spali v džungli pod holým nebom na Borneu, pozorovali orangutany, prebývali a potápali sa na ostrove, kde sa liahli korytnačky, prežili otravu jedlom a následne aj miestnu pohotovosť…A popri tom sa pomaly rodila myšlienka na VirginCoconut.

 

Prečo práve kokosový olej?

Jakub: Kokosový olej sme už dlho používali a poznali jeho fantastické účinky, každý, kto sa venuje zdravej výžive pozná jeho blahodarné účinky. V tej dobe, hovoríme o období pred takmer štyrmi rokmi, sa u nás o kokosovom oleji ešte veľmi nehovorilo a ani trh s biopotravinami nebol tak rozvinutý.

3

Našli ste dieru na trhu, čo nasledovalo potom?

Marko: Po príchode domov z Ázie Jakub preskúmal situáciu kokosových olejov na Slovensku a keďže sme nenašli taký kokosový olej, ktorý by nám po všetkých stránkach vyhovoval, dospeli sme k záveru – keď chceš mať niečo hotové poriadne, správ si to sám. Vďaka tomu, že som sa v tomto čase potuloval Áziou, bol som schopný dohodnúť si stretnutia s lokálnymi producentmi a otestovať, akú kvalitu kde produkujú. Potom nasledovala fáza vybavovania rôznych certifikátov a povolení, tvorba etikety, zabezpečenie dopravy, logistiky, skladovania…Nakoniec sme na Slovensko priviezli prvú malú várku tejto superpotraviny.

 

Ako a kde ste hľadali dodávateľov?

Jakub: Kontakty a vzorky sme začali zbierať už počas cesty. Boli z rôznych krajín, hlavne z Filipín, Thajska, Malajzie, Srí Lanky, Indie a Číny. Marko potom ešte zostal v Ázii a pátral ďalej.

Marko: Narazili sme na mnoho podvodníkov. Napríklad pri získavaní vzoriek, za ktoré si niektorí dokážu vypýtať horibilné sumy. A potom človek zistí, že jeho firma ani neexistuje a obchodník sa živí len predajom vzoriek – pošle pol kila mandlí za 300 eur – to nie je pre neho zlý biznisJ

 

Kde ste našli toho správneho a čím vás presvedčil?

Jakub: Dodávateľov máme z viacerých krajín podľa produktov, kokosové výrobky dovážame výlučne zo Srí Lanky.

Marko:  Ide o rodinnú firmu. Riadi ju otec so synom, ktorí združujú malých farmárov. Popýtal som sa v okolí na referencie, pozrel si ich aj na internete a dohodol si stretnutie. Páčili sa nám, lebo sa snažia rozbehnúť rôzne fairtrade iniciatívy. Chceli sme aj, aby pôda bola obnoviteľná, aby to neskončilo ako teraz s kauzou palmového oleja. Tu sme videli, že budujú etážové lesy, zachovávajú biodiverzitu, a tak sa pôda nevyčerpáva a nedrancuje. Okrem toho spolupracujú s farmármi. Nedávno sme sa s nimi nejaký čas nevedeli spojiť, potom nám vysvetlili, že behali po krajine a boli zavalení vypĺňaním formulárov, keďže veľa farmárov je negramotných, a tak museli za nich všetko vypisovať oni.

8

9

Aká je komunikácia so zahraničnými dodávateľmi?

Marko:  Komplikovaná. Tovar balíme priamo na Srí Lanke. Je to síce lacnejšie, ale zároveň aj časovo náročnejšie. Všetko si tu treba overiť aj päťkrát.

 

Tu sa asi vo viacerých smeroch treba obrniť trpezlivosťou. V čom najviac – vo vyjednávaní?

Jakub: V Ázii sa veľmi nevyjednáva. Tu  ide skôr o priateľské stretnutia, ľudia sa spoznajú, hovorí sa o produktoch do budúcnosti, obzerajú sa plantáže, tovary. Vyjednávanie prebieha neskôr mailom alebo telefonicky.

Marko: Arabi radi zjednávajú, ale na Srí Lanke či v Thajsku sa nezjednáva, v rámci kultúry aj budhizmu je tam všetko nepriame. To sa týka komunikácie celkovo – tu radšej nikdy neklaďte otázky, na ktoré sa dá odpovedať áno-nie. Napríklad, či máte ísť touto cestou – vždy dostanete odpoveď áno, lebo ľudia nechcú stratiť tvár. Komunikácia je vždy nejasná. V Číne je to opak – tam bez mihnutia strelia aj dvadsaťnásobnú cenu. S Čínou najlepšie vyjednáme cenu tak, keď sa im istý čas neozveme. Keď neodpovieme na mail týždeň či dva potom, ako navrhli cenu, tak sa cez niekoľko kôl dostaneme k výhodnejšej ponuke.

5

Čo plánujete dovážať z Číny?

Jakub: To ešte zvažujeme, určite však nie jedlo. Vláda nedávno priznala, že jedna pätina pôdy je tu toxická. Keď toto priznali, v realite to môže znamenať, že toxicita je dvoj až trojnásobná. Bol som na viacerých miestach v Číne, ochrana životného prostredia im takmer nič nehovorí, také znečistenie som nevidel nikde inde na svete. Dokonca si nedávali pozor ani vo vychýrených obchodoch s čínskou medicínou. Videl som muža, ako si brúsil sekeru nad liečivými bylinkami a piliny padali do nich. To bol pritom obchod, kde ma zobrali miestni a boli presvedčení, že je kvalitný.

 

Máte z obdobia hľadania dodávateľov vtipné či dobrodružné zážitky?

Marko: Na Srí Lanke sme sa ubytovali v dobrom hoteli za dobrú cenu, stále tam prichádzali a odchádzali ľudia, až nám to prišlo zvláštne. Ráno sme prišli na raňajky, boli sme však v jedálni jediní. Najedli sme sa, no zrazu nám nebolo najlepšie. V ten deň sme mali stretnutia s potenciálnymi partnermi na čaj aj kokos v Colombe. Mne bolo zle už v taxíku, po príchode som si musel hneď odbehnúť.

Jakub: Ja som ustál celé stretnutie, ale keď sme išli na prehliadku do továrne, kde sme mali sledovať, ako sa olej lisuje, začali muky. Dostal som hygienické rúško na tvár, no dýchanie bolo ešte zložitejšie, takmer som omdlel. V polovici som musel vybehnúť von, dvíhal sa mi žalúdok a časť jeho obsahu skončil na nohaviciach. Obchodní partneri mali našťastie pochopenie.

Marko: Dodatočne sme zistili, že hotel, v ktorom sme bývali, bol hodinový hotel pre šejkov, preto len prichádzali a odchádzali. Poučili sme sa, že v Ázii človek musí jesť lokálne jedlo, ktoré je poriadne pikantné a pozabíja všetky baktérie. Nie omeletu z vajec, ktoré neudržiavajú v hygienických priestoroch. Na Srí Lanke po srílansky.

 

Aké boli ďalšie kroky k realizácii? Ako ste riešili vlastné obaly, založenie e-shopu, trhy?

Jakub. Všetko vznikalo na kolene. S grafickým návrhom nám veľmi pomohol kamarát a výborný grafik Radovan Závodský. Keď už sme tovar konečne mali na Slovensku, začali sme obiehať menšie i väčšie obchody a ďalších partnerov – ľudí a organizácie, ktoré sa venujú zdravej výžive – a nadväzovať prvé biznis kontakty.

4

Aké výzvy ste museli prekonať, čo vás potrápilo?

Jakub: Prvou bolo nájsť kvalitného dodávateľa, ktorý by spĺňal naše predstavy o kvalite, nevykorisťoval miestnych farmárov a dbal na ochranu životného prostredia. Veľkou výzvou zostáva komunikácia s miestnymi farmármi – pevné nervy, poriadna dávka optimizmu a nekonečná trpezlivosť sú nutnosťou. A potom aj s našimi colníkmi – aj po niekoľkých mesiacoch máme jednu zásielku bezdôvodne zadržanú. Ale asi najväčšia výzva je produkt dostať k ľuďom – predať.

 

Aké marketingové stratégie sa vám najviac osvedčili?

Jakub: Kvalitné služby a servis. V poslednej dobe sme začali viac pôsobiť na Facebooku a Instagrame, čo sa takisto vypláca.

 

Ako to u vás vyzerá dnesako sa vám darí?

Marko: Dnes už sme celkom zabehnutá mini firmička s vyhliadkami do budúcnosti. Pred pár týždňami sa k nám do tímu pripojila Veronika, ktorá sa venuje online marketingu a od ktorej pochádzajú tie super recepty na našej Facebook stránke a Instagrame.

Jakub:  E-shop sme založili v roku 2015, ale prešiel zmenami, lebo stránku niekto hackol, od februára funguje nový web. Následne sme expandovali so špeciálnymi kakaovými bôbmi či vanilkou. Tovar predávame aj v bioobchodoch, občas dodávame aj do reštaurácií, ktoré vyrábajú raw a iné zákusky.

 

Ako vyzerá váš typický pracovný deň?

Jakub: Každý deň je iný a výnimočný. Okrem pravidelnej komunikácie s dodávateľmi, servisu pre našich zákazníkov a komunikácie a behania po úradoch, sa venujeme aj hľadaniu a testovaniu nových produktov, vzdelávaniu v tejto oblasti a zúčastňujeme sa projektov ktoré sa venujú zdravej výžive a životospráve.

 

Aké je to podnikať so súrodencom – aj sa občas pohádate?

Marko: Myslíme si, že je to podobné, ako podnikať s kamarátom. Máme spolu super vzťah a nakoniec sme sa vždy na všetkom dohodli ;)

6

Dnes je už kokosový olej dosť rozšírený, ako bojujete s rastúcou konkurenciou?

Jakub: Keď sme začínali, ľudia kokosový olej veľmi nepoznali. Dnes je to známa vec, ľudia si dávajú viac pozor, čo jedia a je to príležitosť – či pre nás alebo hocikoho iného. Povedomie rastie a konkurencia tiež, častokrát však v podstatne nižšej kvalite.

Marko:  Líšime sa najmä kvalitou. Náš olej je spracovaný do 48 hodín od zberu. Okrem štandardnej bio licencie máme licencie Fair Trade aj Soil Association – pokiaľ vieme, obe nemá na Slovensku okrem nás nikto. Problémom je, že v oblasti kokosového oleja neexistuje reálny štandard ako napríklad pri olivovom oleji, ktorý musí spĺňať mnohé podmienky, aby mohol byť označený za panenský. Tu je  na výrobcovi, ako robí svoj kokosový olej. Rozdiel je vidno v cene aj v kvalite.

 

Aké máte plány do budúcnosti?

Jakub: Do budúcnosti plánujeme rozširovať portfólio produktov a aj trhy, na ktorých pôsobíme. Chceme sa rozšíriť aj do iných krajín – do Česka, na nemecký Amazon, neskôr aj anglický a americký. Takisto sme otvorený aj novým projektom nielen z oblasti biopotravín. Zaujímajú nás doplnky výživy, orientujeme sa aj na virtuálne meny, bitcoin aj oblasť IT, takže máme širšie pole pôsobnosti.

7

Uvažovali ste, že by ste zo Slovenska odišli dlhodobo?

Jakub: Nie. S modelingom som precestoval celý svet, rád tam odchádzam zarobiť či za skúsenosťami, ale na Slovensku sa mi páči najviac. Je tu veľa vecí, ktoré nefungujú, veľa prekážok, ale na druhej strane preto a aj vďaka tomu je tu dosť podnikateľských príležitostí, keďže prostredie tu veľakrát nie je také vyspelé ako inde v zahraničí. Keď sa veci robia poriadne a férovo, môžete si tu byť svojim šéfom.

Marko:  Rok som strávil v Ázii aj v USA a myslím, že v mnohých oblastiach by sa tam lepšie podnikalo a možno aj žilo. Ale uvedomil som si, že rodinu a známych, ktorých poznám dlhé roky, inde nemám. Drží ma tu môj sociálny kruh, ľudia.

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá